tiež R 117/1999). 3 Cdo 79/2010 3 So zreteľom na obsah dovolania a tiež § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Navrhovateľky procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietali; ich existencia v dovolacom konaní nevyšla ani najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Podstata argumentácie dovolateliek spočíva v tom, že odvolací súd nesprávne posúdil dôvodnosť vznesenia námietky premlčania náhrady trov konania. Z rozhodujúceho (obsahového) hľadiska teda dovolateľky odvolaciemu súdu vytýkajú nesprávne právne posúdenie veci. Nimi tvrdené nesprávne právne posúdenie veci a tiež namietanú tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie považuje ale Občiansky súdny poriadok (iba) za relevantné dovolacie dôvody (
2 písm. b/ a c/ O.s.p.), ktoré samé osebe nezakladajú prípustnosť dovolania (
až § 239 O.s.p.). Tak na nesprávne právne posúdenie veci, ako aj na tzv. inú procesnú vadu konania môže byť prihliadnuté len ak je rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté procesne prípustným dovolaním (o ten prípad ale v danej veci nejde). K námietke, že „rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní“, dovolací súd uvádza, že dovolateľky touto námietkou uplatnili dovolací dôvod, ktorý upravoval Občiansky súdny poriadok v znení do 31. augusta 2003 (
2 písm. c/ O.s.p. v uvedenom znení). Občiansky súdny poriadok v znení platnom v čase podania dovolania už tento dovolací dôvod neupravuje a skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nepovažuje za procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. 3 Cdo 79/2010 4 Pre prípad, že dovolateľky považujú odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu za nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou dovolacieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania (
R 111/1998); vada tejto povahy, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateliek nemožno vyvodiť z ustanovení § 237 a § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pričom sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľky neboli v dovolacom konaní úspešné. Právo na náhradu trov konania vzniklo odporcom (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.); dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.