6 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“). Dôvodom uvedenia začatej stavby do pôvodného stavu bola skutočnosť, že stavebné práce (vyhĺbenie výkopovej jamy a rýh) boli zrealizované v čase, kedy stavebné povolenie č. SÚ/2009/6889/23559-8/KAR-10 zo dňa 28.05.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2009 stratilo platnosť a stavebník nepodal žiadosť o dodatočné povolenie stavby napriek tomu, že ho stavebný úrad na to vyzýval.
stavebného zákona, ktorého následkom, ak sa nepreukáže súlad začatej stavby s verejným záujmom alebo v prípade nepodania žiadosti o dodatočné povolenie začatej stavby napriek výzve stavebného úradu, je odstránenie stavby. Uvedené ustanovenia poskytujú stavebníkovi (žalobcovi) dostatočnú vedomosť o začatom konaní aj o následkoch jeho konania, resp. nekonania v začatom konaní a vyjadrujú postup stavebného úradu. Preto citácia oboch ustanovení poskytuje žalobcovi ako stavebníkovi zákonom predpokladaný rozsah práv spočívajúci v poučení o možnom spôsobe skončenia konania o dodatočnom povolení začatej stavby, teda o jej odstránení. 5. Krajský súd (bod 37) dospel k záveru, že stavebné povolenie na stavbu Bytového domu Solivarská - Smolnícka v Bratislave bolo platné len do 28.12.2011. Ak žalobca vykonával stavebné práce po tomto dátume, bolo to pri absencii stavebného povolenia. Následný postup stavebného úradu smerujúci k dodatočnému povoleniu stavby
a po nie súčinnosti žalobcu k odstráneniu stavby
Krajský súd preto žalobu zamietol ako nedôvodnú
1 SSP. 6. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ (pôvodne žalobca) v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby kasačný súd napadnutý rozsudok
Namietal, že podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné v súvislosti s prieskumom zákonnosti rozhodnutí riešiť bola platnosť stavebného povolenia č. SÚ/2009P6889/23559-8/KAR-10 zo dňa 28.05.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.12.2009, resp. prípadný zánik jeho platnosti z dôvodu nezačatia stavebných prác do dvoch rokov od právoplatnosti stavebného povolenia
2 stavebného zákona. Uviedol, že Krajský súd v Bratislave tento záver odôvodnil tým, že definičné kritérium stavby uvedené v § 43 ods. 1 prvá veta stavebného zákona je určujúce aj pre moment začatia stavby, a preto k začatiu stavby príde okamihom počiatku realizácie stavebných prác na stavebnej konštrukcii využitím stavebných výrobkov. V bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku Krajský súd v Bratislave ďalej uviedol, že stavba sa vo všeobecnosti považuje za začatú vykonaním prvých stavebných alebo iných prác na stavenisku, ktoré smerujú k realizácii stavby
projektovej dokumentácie, pričom práce vykonané na stavbe v zmysle predloženého stavebného denníka do dňa 28.12.2011 nemožno považovať za začatie stavby alebo za začatie terénnych úprav v súvislosti so stavbou. Iné práce, ktoré by smerovali k začatiu stavby a spočívali by v realizácií konštrukčných prvkov stavby neboli
názoru súdu na stavenisku vykonané.
názoru súdu príprava územia uvedená v stavebnom povolení pod č. SO 02 nie je totožná s prípravnými prácami, ktoré sa musia začať ešte pred začatím stavby
1 stavebného zákona. V nadväznosti na vyššie uvedené mal Krajský súd v Bratislave
bodu 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku za to, že stavebné povolenie zo dňa 28.05.2009 stratilo dňa 28.11.2011 platnosť. 7. Právne posúdenie považuje sťažovateľ za nesprávne, pričom
jeho názoru stavebné povolenie zo dňa 28.05.2008 v zmysle § 67 ods. 2 stavebného zákona nestratilo platnosť, a teda vydanie rozhodnutia o odstránení stavby zo dňa 15.04.2015 a jeho potvrdenie rozhodnutím o odvolaní zo dňa 16.07.2015 bolo v rozpore so zákonom. Krajský súd nesprávne právne posúdil zásadnú otázku dôležitú pre rozhodnutie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odvolaní zo dňa 16.07.2015, ako aj rozhodnutia o odstránení stavby zo dňa 15.04.2015, možno aj ďalšie právne úvahy Krajského súdu v Bratislave v napadnutom rozsudku považovať za nesprávne, keďže súd vychádzal z nesprávnej premisy, že stavebné povolenie zo dňa 28.05.2009 stratilo platnosť. Krajský súd v Bratislave sa nesprávne vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa o postupe stavebného úradu a žalovaného o odstránení stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby
ustanovenia § 88 a 88a stavebného zákona, na základe ktorého sú rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o odstránení stavby zo dňa 16.07.2015 nesprávne a nezákonné. 8. Sťažovateľ ďalej namietal, že predpokladom postupu
ust. § 88 ods. 1 stavebného zákona je zistenie, že stavba, resp. stavebné práce boli vykonávané bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Slovo „zistenie“ použité v tomto ustanovení znamená, že správny orgán zisťoval, či bola stavba realizovaná bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Z administratívneho spisu správneho orgánu nevyplýva jediné zistenie alebo úkon, ktorým by správny orgán túto skutočnosť zisťoval. Správny orgán v predmetnej veci nevytýčil žiadne miestne zisťovanie a nenariadil žiaden iný úkon pre zistenie, že stavba bola realizovaná bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti, mu doručenej dňa 31.05.2017 nevyjadril. 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP a napadnutý rozsudok krajského súdu
1 O.s.p. zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. 11. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že zásadnou právnou otázkou, ktorú je potrebné pre ďalší postup v konaní vyriešiť je, či predmet napadnutého rozhodnutia žalovaného „zasypanie výkopovej jamy, zasypanie výkopových rýh, ktoré boli zrealizované pravdepodobne na prekládky inžinierskych sietí súvisiacich so stavbou“ možno právne kvalifikovať ako odstránenie stavby. Stavba je pre účely stavebného zákona priamo vymedzená stavebným zákonom. Ide o legálnu definíciu, ktorá sa musí v konaniach
stavebného zákona dodržiavať. Od pojmového vymedzenia predmetu následne závisí i typ stavebného konania, vrátane jeho celkového právneho režimu. 12.
1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
Najvyšší súd poukazuje na to, že i „začatá stavba“ musí spĺňať pojmové náležitosti ust. § 43 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v tom, že ide o stavebnú konštrukciu. Aj u tejto nedokončenej stavebnej konštrukcie musí byť stavebným úradom zistený a opísaný niektorý z prvkov uvedených v § 43 ods. 1 písm.
1 stavebného zákona stavenisko je priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a na umiestnenie zariadenia staveniska; zahŕňa stavebný pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné pozemky alebo ich časti. 16.
2 zariadením staveniska sa rozumejú stavby a zariadenia, ktoré počas uskutočňovania stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác slúžia prevádzkovým účelom, výrobným účelom, skladovacím účelom a sociálnym účelom; týmto účelom slúžia dočasne. 17. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v danom priestore sa nachádza iba stavenisko, bez prvkov stavebnej konštrukcie. Samotné stanovisko, ani výkopovú jamu nemožno pojmovo považovať za časť stavby v zmysle § 139 ods. 2 písm. a/ stavebného zákona, prípadne za začatú stavbu. Časť stavby i začatá stavba musí mať charakter stavebnej konštrukcie (napr. betónové základy). V ďalšom konaní je potrebné identifikovať stavebnú konštrukciu, ktorá odôvodňuje právny režim odstraňovania stavby
stavebného zákona, prípadne preskúmať, či právny režim uvedenia staveniska do pôvodného stavu (na ktorom sa nenachádza stavebná konštrukcia) možno podriadiť pod odstraňovanie stavby.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.