Obsah (7)

§ 252§ 3§ 10§ 462§ 1§ 244§ 2

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžk/23/2017 Identifikačné číslo spisu: 1016201661 Dátum vydania rozhodnutia: 24.10.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 252a nasl.

SSP je daná jej pasívna legitimácia.

1. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že trestné konanie, nad ktorým dohľad viedla Okresná prokuratúra Bratislava I a následne Krajská prokuratúra Bratislava trvalo nielen neprimerane dlho ako objektívne meraný časový úsek, ale je zrejmé, že uvedená neprimeraná dĺžka konania bola spôsobená neodbornými postupmi a nedostatočne zodpovedným prístupom zo strany dozorujúcich prokuratúr, chybným posúdením procesných a hmotnoprávnych ustanovení trestnoprávnych kódexov, čo niekoľkokrát konštatovala a žalovaným vytýkala Generálna prokuratúra SR v rámci interných pokynov a stanovísk k správam o stave konania.
2. Krajský súd zhrnul, že nemal pochybnosti o tom, že predmetné počínanie si oboch žalovaných nespĺňalo kritéria riadneho procesného postupu a spôsobovalo prieťahy v konaní poškodzujúce žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní. Súd v zhode s názorom žalobcu konštatuje, že prieťahy v konaní vznikli predovšetkým v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci a nerešpektovaním právneho názoru vyjadreného Generálnou prokuratúrou SR v jej písomnostiach adresovaných žalovaným, v dôsledku čoho vyšetrovateľ PZ postupoval nesprávne, keď trestné oznámenie najskôr odmietol, potom trestné stíhanie dvakrát zastavil. Nesprávny úradný postup žalovaného 1/ spočíval v tom, že pri výkone dozoru v predmetnej trestnej veci príslušný prokurátor najprv zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci, následne dvakrát zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania. Nesprávny úradný postup žalovaného 2/ spočíval vo vybavovaní podnetov žalobcu v rozpore so zákonom v dvoch prípadoch, ako to konštatovala Generálna prokuratúra SR. Krajský súd poukázal na ust. § 209 ods. 2 Trestného poriadku,

ktorého vyšetrovanie obzvlášť závažných trestných činov je potrebné skončiť do 6 mesiacov vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do 4 mesiacov. Ide o poriadkovú lehotu, v rámci ktorej by spravidla malo dôjsť ku skončeniu vyšetrovania, avšak zákonom ustanovená približná lehota bola prekonaná niekoľkonásobne, a to práve z dôvodov na strane vyšetrovateľa PZ a žalovaným. S ohľadom na uvedené krajský súd považoval žalobu z hľadiska jej žalobných námietok za dôvodnú a určil, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný, ako je v súlade s § 263 SSP uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

1. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovateľ 1/ a sťažovateľ 2/ v zákonnej lehote samostatné kasačné sťažnosti. Sťažovateľ 1/ namietal neprávne právne posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) s tým, že krajský súd ho nesprávne vyhodnotil ako orgán verejnej správy v zmysle ust. § 4 SSP. Dôvodil, že postavenie prokuratúry je vymedzené v ôsmej hlave Ústavy Slovenskej republiky v čl. 149 až
2. Ústava Slovenskej republiky nezaraďuje prokuratúru ani medzi orgány výkonnej moci, ani medzi orgány súdnej, či zákonodarnej moci. Vyčleňuje ju do osobitnej ôsmej hlavy Ústavy SR. Prokuratúra tvorí samostatnú sústavu orgánov. Je štátnym mocenským orgánom, ktorý funguje v rámci trojdelenia štátnej moci, ktorý však nemožno bez výhrad zaradiť do žiadnej z troch sústav orgánov štátnej moci. Nemá zákonodarnú ani súdnu ani výkonnú právomoc. Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ani iné právne predpisy s výnimkou prokurátora v trestnom konaní nedávajú prokurátorovi právomoc vydávať akékoľvek rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností fyzických a právnických osôb. Zákonom určené prostriedky prokurátorského dozoru v trestnom konaní prokurátor realizuje vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní (policajtom) výlučne prostredníctvom Trestného poriadku. Tak isto prokurátor ako orgán činný v trestnom konaní je zmocnený vydávať rozhodnutia v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom. Prokurátor je teda oprávnený vydávať rozhodnutia upravujúce priebeh trestného konania a rozhodnutia meritórnej povahy v trestnom predsúdnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že prokuratúra nie je orgánom verejnej správy, ktorého postup (vrátane nečinnosti) alebo iný zásah, by mohol byť preskúmaný

príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve a to s poukazom na ústavné postavenie prokuratúry, ako aj s poukazom na absenciu zákonom zvereného rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. 6. Sťažovateľ 1/ tvrdil, že konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, upravené v štvrtej časti druhej hlave Správneho súdneho poriadku slúži na ochranu žalobcu pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa môže domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu

§ 252ods.

1 SSP a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Základným predpokladom na to, aby súd mohol žalobu prejednať je to, že musí ísť o iný zásah orgánu verejnej správy. V zmysle § 4 Správneho súdneho poriadku sú orgánmi verejnej správy orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Prokuratúra však pri výkone pôsobnosti v trestnom konaní nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, pretože nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy v zmysle § 4 Správneho súdneho poriadku. Preto žalobcom namietaný iný zásah v rámci trestného konania nemožno považovať za iný zásah orgánu verejnej správy. 7. Sťažovateľ 1/ poukazoval na to, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 20C 266/2015 sa týka náhrady škody

zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci

§ 3ods.

1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán

osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Z uvedeného je teda zrejmé, že na rozdiel od konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy

§ 252

Správneho súdneho poriadku sa konanie

zákona č. 514/2003 Z.z. vzťahuje aj na postup orgánov verejnej moci v rámci trestného konania, a preto Generálna prokuratúra SR zastupujúca štát v predmetnej veci nemala dôvod poukazovať na nedostatok pasívnej legitimácie. Okresná prokuratúra Bratislava I teda nemá pasívnu legitimáciu byť účastníkom konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy

§ 252Správneho súdneho poriadku.

Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Sťažovateľ 2/ vo svojej kasačnej sťažnosti uviedol, že práva a povinnosti prokurátora v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom upravuje Trestný poriadok.

§ 10ods.

1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. S poukazom na uvedené bolo napadnuté uznesenie

sťažovateľa 2/ vydané nesprávne, pretože vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve na rozhodnutie, a krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Prokurátor, ako aj policajt sú v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok orgánmi činnými v trestnom konaní a trestné konanie je konanie

Trestného poriadku (§10 ods. 15 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok). Krajský súd svoju právomoc na rozhodnutie, ako aj procesné postavenie žalovaných v prvom a druhom rade neodôvodnil žiadnym relevantným a právne akceptovateľným dôvodom. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu postráda logickú argumentáciu, na základe ktorej rozhodol, že je príslušný na rozhodnutie vo veci, ako aj argumentáciu, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že žalovaní v prvom a druhom rade majú pasívnu legitimáciu byť účastníkmi konania v danej veci. Odôvodnenie uznesenia v tomto smere nie je presvedčivé. 10. Spornou otázkou nebola skutočnosť, či mohlo byť, resp. bolo žalobcovi odopreté právo na spravodlivý súd. Žalobca sa domáha v konaní o náhradu škody

zákona č. 514/2003 Z.z. na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 20C 266/2015 proti Slovenskej republike v zast. Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky náhrady škody, avšak zatiaľ sa mu nepodarilo preukázať nesprávny úradný postup (konanie doposiaľ nie je skončené), a preto sa podaním predmetnej žaloby

Správneho súdneho poriadku snaží dosiahnuť rozhodnutie požadované v petite. Krajský súd nesprávne posúdil ochranu žalobcu, ktorý sa jej domáha na inom súde a teda k porušeniu jeho práv na spravodlivý súd nemohlo a ani nemôže dôjsť.

1. S poukazom na skutočnosť, že krajský súd konal a rozhodoval vo veci, v ktorej nebola daná jeho právomoc na rozhodovanie a následne rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sťažovateľ 2/ navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec krajskému súd na ďalšie konanie, prípadne konanie zastaviť.
2. Pôvodný žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.03.2017 ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím. Navrhoval, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP a napadnuté uznesenie krajského súdu

§ 462ods.

1 O.s.p. zrušil a konanie zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. 14. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že tvrdený nezákonný zásah mal nastať v trestných konaniach, v procesných postupoch, ktoré sa spravujú ustanoveniami zákona č. 301/2006 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších zmien a doplnkov.

§ 1Tr.

por. Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia

zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Žalobca výslovne v žalobe, s. 3 uviedol, že nezákonný postup vznikol nesprávnym úradným postupom v trestnej veci stíhaného Ing. Dušana Blattnera pre trestný čin porušovania zákazu konkurencie

§ 244ods.

1, 2 Tr. por., a to vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava v konaní vedenom pod ČVS ORP-0794/OEK-B1-2012, ďalej Okresnou prokuratúrou v Bratislave I v konaní sp. zn. 3 Pv 224/12/1101 a Krajskou prokuratúrou Bratislava v konaní sp. zn. 1 Kpt 1026/12/1100, resp. pod spisovnými značkami, ktoré boli predmetnej trestnej veci pridelené skôr v priebehu konania. Kasačný súd konštatuje, že v konaniach

Trestného poriadku orgány prokuratúry majú postavenie orgánu činného v trestnom konaní a nie orgánu verejnej správy. Senát najvyššieho súdu poukazuje na prejudikatúru rozsudok 3 Sžz/2/2009 zo dňa 26.11.2009, uverejnený v ASPI JUD „Ak koná príslušník policajného zboru v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní, jeho procesný postup sa spravuje Trestným poriadkom, a preto i vady v jeho procesnom postupe (vrátane excesov) možno preskúmať iba

Trestného poriadku a nie v správnom súdnictve v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy“. 15.

§ 2ods.

1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16.

§ 3ods.

1 písm. e/ SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie

osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

1. Najvyšší súd konštatuje, že vady procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní (vrátane prieťahov v konaní) nemožno vyhodnotiť ako skutočnosti, ktoré nastali v postupe pri plnení úloh v oblasti verejnej správy.
2. Prieťahy v trestnom konaní vedeného orgánmi činnými v trestnom konaní

zák. č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok možno hodnotiť ako exces v procesnom postupe, na prejednanie ktorého nie je daná právomoc správneho súdu

§ 2ods.

1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. 19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd

a § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 a 2 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania, keďže v konaní nebol úspešný. Žalovaným 1/ a 2/ trovy konania nevznikli.

1. Kasačný súd nerozhodol o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a konanie zastavil.
2. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.