1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
tohto zákona nevzťahuje Správny poriadok). Preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené príslušnou právnou úpravou v danom prípade zákonom č. 131/2002 Z.z. Napriek tomu, že na konanie správnych orgánov sa nevzťahuje Správny poriadok odôvodnenie v tomto konaní preskúmavaných rozhodnutí musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ich výrok a zároveň primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníka konania (žalobcu). Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé.
S.s.p., ktorý v § 195 ods. 1 písm. a) v prípade správneho trestania jednoznačne hovorí o použití základných zásad trestného konania
Trestného poriadku. Preto
názoru krajského súdu v súčasnosti požiadavka na presné vymedzenie skutku vo výroku správneho rozhodnutia bude nevyhnutná a nebude postačovať riadne vymedzenie skutku správneho deliktu iba v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu. 8. V prejednávanej veci krajský súd zastával názor, že výrok napadnutého rozhodnutia (ani prvoinštančného) nepodáva žiadny opis skutku kladeného za vinu žalobcovi, t. j. takýto výrok správneho rozhodnutia potom nespĺňa zákonné náležitosti na jednoznačnú a nespochybniteľnú individualizáciu skutku (skutkov), ktorého sa mal žalobca dopustiť. Preto
názoru krajského súdu treba pokladať napadnuté rozhodnutie žalovanej za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Zároveň krajský súd uviedol, že ani z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je opis skutku uskutočnený riadne. Opis skutkov kladených za vinu žalobcovi je v zodpovedajúcom rozsahu uvedený až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej. 9. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovanej neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, neboli v rozhodnutí dostatočne presvedčivo odôvodnené. Rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní musia byť v dostatočnom rozsahu zrozumiteľné aj pre bežného občana neznalého práva a tomuto poskytnúť dokonalé odôvodnenie výroku správneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
názoru krajského súdu nevyplýva z akých konkrétnych dôkazov (odkaz na písomné dokumenty a výpovede neidentifikovaných svedkov nie je postačujúce) žalovaná vychádzala, ako všetky získané dôkazy (svedčiace proti a aj v prospech žalobcu) vyhodnotila. Odôvodnenie rozhodnutia neuvádza, prečo pristúpila žalovaná k uloženiu práve daného disciplinárneho opatrenia žalobcovi a nie iného, ktoré mu Disciplinárny poriadok uložiť umožňuje (pokarhanie, podmienečné vylúčenie). Žalovaná bola povinná náležite odôvodniť uložené disciplinárne opatrenie a nestačilo uviesť, že nie toto je v rozpore so zákonom ani vnútorným predpisom EU v Bratislave tak, ako to urobila v napadnutom rozhodnutí. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Vzhľadom na uvedené krajský súd považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nedostatočne presvedčivé, keďže žalovaná sa nevysporiadala so všetkými právne významnými dôvodmi svojho rozhodnutia.
1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že priznal úspešnému žalobcovi právo na ich náhradu. III. Konanie na kasačnom súde 12. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že obidve správne rozhodnutia sú zákonné a vydané v súlade s dobrými mravmi a zásadou „lex non exacte definit, sed arbitrio boni viri permittit“.
jej názoru nevymedzenie disciplinárneho priestupku vo výroku rozhodnutia o uložení disciplinárneho priestupku nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o uložení disciplinárneho priestupku. Sťažovateľka ďalej uviedla, že disciplinárny priestupok je v obidvoch rozhodnutiach riadne vymedzený v odôvodnení rozhodnutia, a preto navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.10.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 15. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľky, ktorým žiadosť žalobcu o preskúmanie rozhodnutia dekana Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave zamietla a rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu o vylúčení žalobcu zo štúdia potvrdila, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľky, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalobcom a žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
1 zákona č. 131/2002 Z.z. disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku.
2 písm. c) zákona č. 131/2002 Z.z. Za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: vylúčenie zo štúdia.
6 zákona č. 131/2002 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.
čl. 2 bod. 1 písm. b), e),
čl. 3 bod. 1 písm. a), b),
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkov je obdobná právna úprava a výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Pri iných správnych deliktoch takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia v právnej úprave nie je a odkazuje tu len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), teda vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení žalobcu zo štúdia je potrebné, vzhľadom na uvedené, považovať za rozhodnutie trestného charakteru a takýmto rozhodnutím je teda i rozhodnutie o priestupku, resp. o správnom delikte, a preto je nevyhnutné vymedziť presne vo výrokovej časti, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto požiadavka podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to predovšetkým z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/238/2009 zo dňa 19. mája 2010). 21. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uvádza, že výrok rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu ako aj žalovanej nespĺňa uvedené požiadavky, a to, že neobsahuje konkrétne opis skutku, ktorý je žalobcovi kladený za vinu. Opis skutku, ktorý je žalobcovi kladený za vinu je uvedený až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, čo však
názoru kasačného súdu nespĺňa požiadavky o určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia.. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu, v tejto časti výroku nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo je dôvod pre jeho zrušenie. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/66/1998 zo dňa
čl. 3 bod 1 Disciplinárneho poriadku pre študentov Ekonomickej univerzity v Bratislave za priestupok uvedený v čl. 2 ods. 1 možno študentovi uložiť pokarhanie, podmienečné vylúčenie zo štúdia alebo vylúčenie zo štúdia. 23. Z rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu nie je zrejmé, čo ich viedlo k rozhodnutiu o vylúčení žalobcu, ako vyhodnotili osobu žalobcu, povahu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ako sa vysporiadali s jeho obhajobou. Kasačnému súdu nie sú známe dôvody, na základe ktorých dospeli správne orgány v rámci svojej zákonom povolenej voľnej úvahy k záveru o vylúčení žalobcu zo štúdia. Pokiaľ totiž súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp. skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, robí tak výlučne cez odôvodnenie tohto rozhodnutia, a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými žalovaná dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu je potom záver krajského súdu, že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, plne udržateľný a nemôžu ho spochybniť ani kasačné námietky žalovanej. K danej veci kasačný súd poukazuje na rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R 33/2006,
ktorého „rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť.“ 24. Pokiaľ teda z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej o vylúčení žalobcu zo štúdia,
čl. 3 bod 1 Disciplinárneho poriadku pre študentov Ekonomickej univerzity v Bratislave, nie je zrejmé ako vec rozhodujúci orgán zvážil, o aké skutočnosti oprel svoj právny záver, na základe ktorého sa rozhodol využiť možnosť vylúčenia žalobcu zo štúdia, tak takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 25. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť
p. ako nedôvodnú zamietol. 26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
1 S. s. p.). V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.