162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) nečinnostnú žalobu žalobcu zamietol.
ktorého existencia záložného práva
182/1993 Z. z. je podmienená vznikom pohľadávky, pričom vznik záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky, nemá teda povahu zábezpeky do budúcnosti. 4. Dodal, že ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 183/1992 Zb. nie je jednoznačné, lebo uvádza slovné spojenie „na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov... vzniká zo zákona záložné právo“.
gramatického výkladu ide o minulý čas. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ako osobitného predpisu, ktorý upravuje, že sa zapisujú práva, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli, teda rovnako je použitý minulý čas. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že predmetom zápisu v katastri nehnuteľností musia byť už existujúce práva a nemôže ísť o zápis budúceho práva. 5. Uviedol, že záložné právo je akcesorickým (vedľajším) právom pristupujúcim k pohľadávkam a má subsidiárny (podporný) charakter. Zákonné záložné právo
zákona č. 182/1993 Z. z. ako zabezpečovací inštitút teda vzniká priamo zo zákona. Na jeho vznik nie je potrebný žiaden ďalší právny úkon a vykonanie záznamu do príslušného katastra nehnuteľností má len deklaratórny charakter, pričom zákonné záložné právo existuje aj bez zápisu do katastra nehnuteľností. Na to, aby bol tento záznam príslušným správnym orgánom realizovaný, sa však vyžaduje predloženie príslušných listín. Žalovaný preto nemal inú možnosť len vo veci postupovať tak, že zápis zákonného záložného práva záznamom nevykonať a príslušné doklady vrátiť. Tento postup žalovaného preto nemohol byť vzhľadom na momentálne okolnosti veci hodnotený ako nečinnosť. 6. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu
písm. g) SSP, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že je jednoznačne možné skonštatovať, že
1 zákona č. 182/1993 Z. z. vzniká záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nakoľko zákonné záložné právo vzniká zo zákona, akcesorická povaha zákonného záložného práva spočíva najmä v jeho výkone, nie v jeho vzniku, kedy samozrejme až vznikom pohľadávky môže dôjsť k samotnému výkonu záložného práva. Poukázal na to, že okrem už existujúcej platnej pohľadávky možno záložným právom zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne až v budúcnosti, ale výkon záložného práva závisí na skutočnom vzniku budúcej pohľadávky. Namietal, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo/8/2010 a jeho čiastočná citácia, na ktoré odkazuje žalovaný a krajský súd je vytrhnuté z kontextu celého odôvodnenia a týka sa exekučnej veci. Nie je preto možné ho použiť. V zásade jediným spôsobom výkonu zákonného záložného práva je dražba bytu alebo nebytového priestoru na návrh vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je zrejmé, záložné právo zapisované na listy vlastníctva môže vzniknúť i iným spôsobom a častokrát ide o zmluvné záložné práva v prospech iných subjektov ako sú banky alebo iné subjekty poskytujúce pôžičky.
1 zákona č. 182/1993 Z. z. má zabezpečovať najmä pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti, a to bolo i účelom a cieľom tohto ustanovenia. Katastrálny zákon a ani zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neupravuje, aké listiny je potrebné predložiť na zápis zákonného záložného práva do katastra nehnuteľností, len konštatuje, že zápis sa vykoná na základe verejnej alebo inej listiny. V tomto prípade však nebolo potrebné predložiť žiadne listiny a už v žiadnom prípade nebolo povinnosťou navrhovateľov preukazovať žalovanému vznik a výšku pohľadávky.
jeho názoru žalovaný nie je oprávnený vyžadovať uvedené informácie, a preto trvajú na tom, že správny orgán bezdôvodne nekoná a je teda preukázaná jeho nečinnosť.
1 písm. d) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 12.
1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 13.
1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 14.
1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). 15.
2 katastrálneho zákona zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. 16.
3 katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky
tohto zákona. 17.
2 katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 18.
1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 19.
3 katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 20.
1 katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. 21.
2 katastrálneho zákona návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať
2 katastrálneho zákona ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 23.
1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. 24.
5 katastrálneho zákona ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti
odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy. 25.
1 písm. b) katastrálneho zákona okresný úrad vykoná zápis
do 60 dní od doručenia verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilých na záznam, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti. 26.
1 zákona č. 182/1993 Z. z. na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. 27.
OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 28.
1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. 29.
2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 30.
1 OZ žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje
tohto zákona alebo
osobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.
štvrtej časti prvej hlavy SSP je konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 242 a nasl. SSP). Legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je obsiahnutá § 3 ods. 1 písm. d) SSP.
nej sa nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správ protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Správny súd na základe návrhu, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. 33. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že dňa 30.09.2015 podala VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. 20 žiadostí o zápis zákonného záložného práva
1 zákona č. 182/1993 Z. z. v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. Y. súp. č. XXX.
Správny orgán pre potvrdenie správnosti svojho postupu argumentoval tým, že sa s týmto postupom stotožnil aj Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov v Odpovedi k Upozorneniu prokurátora č. Upo/1/2015/Lu zo dňa 22.04.2015 a zároveň sa pri posudzovaní žiadostí oprel aj o stanoviská Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý riadi výkon štátnej správy na úseku katastra a zjednocuje postup orgánu štátnej správy na úseku katastra. 36. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal tvrdenie, že predmetom zápisu v katastri nehnuteľností musia byť už existujúce práva a nemôže ísť o zápis budúceho práva. Kasačný súd sa s názorom žalobcu nestotožňuje a uvádza, že bytový zákon je k Občianskemu zákonníku vo vzťahu lex specialis, čo znamená, že v prípade, ak osobitný predpis ustanovuje inak ako predpis všeobecný, prednostne sa použije úprava špeciálna. Nadväzujúc na tento vzťah, ustanovenie § 15 ods. 1 bytového zákona predpokladá na vznik zákonného záložného práva už vzniknuté, t. j. existujúce pohľadávky, nie pohľadávky budúce, a preto v tomto prípade nemožno použiť všeobecnú úpravu, ktorá umožňuje zabezpečiť aj budúcu pohľadávku (§ 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ide jednoznačne o uplatnenie aplikačného pravidla lex specialis derogat legi generali. V prípade uvedenom v § 15 bytového zákona vzniká zákonné záložné právo k bytu až vznikom pohľadávky. Dôvodom je najmä to, že záložné právo je subsidiárne a má najmä zabezpečovaciu funkciu. Úlohou záložného práva je zabezpečovať pohľadávku a nemôže vzniknúť skôr ako vznikne pohľadávka, a preto i kasačný súd dáva za pravdu krajskému súdu, ktorý správne poukázal na právny záver vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/8/2010, kde najvyšší súd dôvodí, že existencia záložného práva
182/1993 Z. z. je podmienená vznikom pohľadávky. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať v spojení s ustanovením § 34 katastrálneho zákona, ktorý stanovuje, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona sa do katastra zapisujú záznamom. V odkaze na citované ustanovenia je rovnako použitý minulý čas, z čoho vyplýva, že predmetom zápisu v katastri nehnuteľnosti musia byť už existujúce práva a nemôže ísť o zápis budúceho práva. Záložné právo je akcesorickým právom pristupujúcim k pohľadávkam a môže existovať len v nerozlučnej spätosti s pohľadávkou. 37. Cieľom sťažovateľovej žiadosti o zápis zákonného záložného práva záznamom bolo najmä dosiahnutie výhodného poradia, nakoľko sa pri uspokojovaní pohľadávok vychádza z princípu priority. Poradie záložných práv sa zásadne spravuje časom ich vzniku. 38. Taktiež je
názoru kasačného súdu nevyhnutné, ak by malo dôjsť k zápisu zákonného záložného práva k bytu/nebytového priestoru, aby zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov i predpokladalo zápis vo vzťahu napr. ku konkrétnemu bytu/nebytovému priestoru, pretože má to svoju vnútornú logiku, lebo ak by v praxi vznikla reálna pohľadávka vo vzťahu ku konkrétnemu vlastníkovi, mala by sa táto skutočnosť logicky „preklopiť“, premietnuť a viazať sa iba na konkrétnu nehnuteľnosť tohto vlastníka a nemôže logicky smerovať a dotknúť sa nehnuteľností iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V tejto súvislosti si kasačný súd dovolí poukázať na legislatívnu nedokonalosť predmetného zákona, čo by bolo vhodné de lege ferenda okrem iného v bytovom zákone legislatívne dopracovať.
ktorého platenie mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia je totiž zákonná povinnosť každého vlastníka bytu, či nebytového priestoru v dome, ktorá vyplýva ex lege už od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru. JUDr. Valachovič dodáva, že je potrebné zdôrazniť to, že iba úhrady za plnenia majú charakter opakujúcich sa pravidelných zálohových platieb za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, a preto tu nemožno hovoriť o vzniku pohľadávky, keďže vznik pohľadávky prichádza teoreticky do úvahy až po ročnom zúčtovaní.
názoru kasačného súdu dostatočne vysporiadal správny orgán aj krajský súd. Žalovaný vyzval dražobnú spoločnosť na odstránenie vád návrhu, avšak spoločnosť na výzvu nereagovala a požadované doklady nepredložila. Argumentácia žalobcu o nečinnosti správneho orgánu nie je správna, keďže správny orgán vo veci konal a dodatočnou výzvou žiadal žalobcu o odstránenie vád jeho návrhu, ktorým sa domáhal zápisu zákonného záložného práva k bytu. Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť záver, že v prípade, ak orgán verejnej správy vo veci postupuje v súlade so zákonom, nemôže vzhľadom na okolnosti veci jeho postup byť hodnotený ako nečinnosť, resp. nemôže ísť o nezákonnú nečinnosť. Žalovaný nemal inú možnosť, len vo veci postupovať tak, že zápis zákonného záložného práva záznamom nevykonať a príslušné doklady vrátiť žiadateľovi o predmetný zápis. O pasivitu správneho orgánu ide vtedy, keď niet zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol, pričom v tomto prípade takáto faktická prekážka existovala v podobe vád, ktorých existencia neumožňovala správnemu orgánu vykonať predmetný zápis do katastra nehnuteľností. 44. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský súd sa v rozhodnutí riadne so všetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť
45. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd
1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 veta prvá SSP tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, nepriznal náhradu trov kasačného konania. Žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 46. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.