1 písm. a) zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) tak, že zamietol návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte sťažovateľky, ktorým žiadala opraviť chybu v katastrálnom operáte, a to tak, že bude do LV č. XXXX v k. ú. L. do časti B - vlastník a iná oprávnená osoba zapísaná ako vlastníčka k bytu č. X spoločne s ďalším účastníkom 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ďalej žiadala z LV č. XXXX v k. ú. L. z časti C - ťarchy vymazať vecné bremeno na byt č. X v prospech ďalšieho účastníka 2/. Dôvodil tým, že zápis bytu č. X v dome súp. č. XXX na LV č. XXXX v k. ú. L. bol vykonaný v súlade s Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zapísanou vkladom č. V 8678/08.
uvedenej zmluvy byt č. X na X. poschodí súpisné č. XXX patrí do výlučného vlastníctva ďalšieho účastníka 1/. V dohode nie je uvedené, že vlastníčkou tohto bytu spolu s ďalším účastníkom 1/ je aj jeho manželka - sťažovateľka. V návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte sťažovateľka namietala aj zápis v časti „C“ LV č. XXXX, čo prvoinštančný správny orgán rovnako vyhodnotil ako nedôvodné a vzhľadom na zistené skutočností rozhodol tak, že návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietol. 2. Proti prvoinštančnému rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Xo-20/2016-Ha zo dňa 13.07.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“)
2 Správneho poriadku tak, že odvolanie sťažovateľky zamietol a prvoinštančné rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že preskúmal zápis bytu č. X v dome súpisné č. XXX na LV č. XXXX k. ú. L. a zistil, že údaje katastra týkajúce sa bytu č. X sú v súlade s listinou a návrh na opravu chyby je v tejto časti neopodstatnený. Námietky sťažovateľky týkajúce sa zákonnosti povolenia vkladu č. V 8678/08 a nesprávneho určenia vlastníka bytu č. X sú pre konanie o oprave chyby irelevantné, nakoľko konanie o oprave chyby neslúži na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu, ani na určovanie vlastníka nehnuteľnosti. Pokiaľ mala sťažovateľka pochybnosti o zistenom skutkovom stave v konaní č. V 8678/08 alebo pochybnosti o zákonnosti uvedeného konania, mohla sa domáhať zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu právnymi prostriedkami, ktoré slúžia na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí (správna žaloba alebo podnet na protest prokurátora). Zápis vecného bremena na LV č. XXXX je tiež v súlade s uvedenými listinami a návrh na opravu chyby je aj v tejto časti neopodstatnený. Vecné bremená sú vecnými právami rovnako ako vlastnícke právo a rovnako ako vlastnícke právo nezanikajú samotným rozdelením veci, ale sú naďalej spojené s novovzniknutými vecami. Dospel k záveru, že návrh podaný sťažovateľkou je neopodstatnený a údaje katastra sú v súlade so zapísanými listinami. II. Konanie na krajskom súde
Katastrálneho zákona a po zistení, že podmienky na vklad sú splnené, vklad povolil, - sťažovateľka nebola vlastníčkou domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 473 KN v k. ú. L. a nenadobudla vlastnícke právo k bytu č. X a X tejto nehnuteľnosti, preto nebola subjektom povinným ani oprávneným z vecného bremena zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. L.. Uvedené vecné bremeno bolo pôvodne zriadené darovacou zmluvou č. V 1688/2001 k pozemkom, parcelám CKN č. 473 a č. 474 k domu súp. č. XXX, a keďže vybudované nové bytové jednotky vznikli v dome súp. č. XXX, sú zaťažené rovnakým vecným bremenom, ako bol dom č. súp. XXX. III. Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská A) 4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v - § 440 ods. 1 písm.
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. októbra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
1 Katastrálneho zákona, okresný úrad aj bez návrhu
2 Katastrálneho zákona, vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na to opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní.
3 Katastrálneho zákona, ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.
4 Katastrálneho zákona, oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu
1 písm. a) a § 78 ods. 1.
5 Katastrálneho zákona, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,7) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.
S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 10. Sťažovateľka na prvom mieste namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod
1 písm. g/ S.s.p.). Kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) musí zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm.
dôvodovej správy ku Katastrálnemu zákonu „opravy uvedené v ods. 1 písm.
Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vo svetle uvedeného kasačný súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „Inštitút opravy, chyby v katastrálnom operáte v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona slúži výlučne na zosúladenie údajov katastra nehnuteľnosti s verejnými a inými údajmi katastra nehnuteľností. Rozhodnutie vydané
citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, resp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti. Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v katastri, o ktorých oprávnený tvrdí, že alebo nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu došlo bez platného právneho dôvodu, že boli zápisom v katastri vo svojich právach ukrátení, zbavení možnosti s nehnuteľnosťou nakladať alebo k nej vykonávať iné právo a vyžadujú preto zmenu zápis v katastri, nemožno odstrániť opravou chyby alebo zmenou zápisu postupom
Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu, je určovacia žaloba
c) OSP, nie žaloba o výmaz, či na zrušenie právneho vzťahu zapísaného v katastri nehnuteľností." (Rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 126/2008 zo dňa 18.2.2009) „Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní
1 rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní." (Rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžo/73/2015 zo dňa 28.
ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona nezasahuje do sféry hmotnoprávnych oprávnení a povinností účastníkov konania. Vydaním rozhodnutia
ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona nemôže správny orgán spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k nehnuteľnosti. Zároveň absentuje právomoc správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností rozhodovať o spornom vlastníckom práve, resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo nie je. Odstránenie právnej spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov dotknutých vlastníkov je možné dosiahnuť len právoplatným rozsudkom príslušného súdu v uvedenej veci. 17. Čo sa týka namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, Ústavný súd SR v jednom zo svojich nálezov uviedol: „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ (podobne II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 200/09 Ústavný súd SR obdobne uviedol: „Z uvedeného preto možno vyvodiť záver, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).“ Ústavný súd SR dodáva: „Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument....“ (napr. II. ÚS 410/06). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). 18. V zmysle uvedeného kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že krajský súd sa s podstatnými právnymi námietkami sťažovateľky v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť
p. ako nedôvodnú zamietol. 19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
p. Ďalším účastníkom kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p.). 20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.