Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžk/30/2017 Identifikačné číslo spisu: 4016200636 Dátum vydania rozhodnutia: 24.10.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4016200636.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: W. J., bytom H. XX/XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Prezídium Hasičského a záchranného zboru, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PHZ-KA4-2016/001168/003 zo dňa 02.06.2016, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/17/2016-67 zo dňa 16.marca 2017, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/17/2016-67 zo dňa 16. marca 2017 z a m i e t a . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie I. Konanie na krajskom súde 1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 26S/17/2016-67 zo dňa 16. marca 2017 podľa ustanovenia § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PHZ-KA4-2016/001168-003 zo dňa 02.06.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre zo dňa 11.04.2016, č. 11-003/2016. O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 168 S.s.p. tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľne nevznikli. 2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol počnúc dňom 16.05.2009 príslušníkom Hasičského a záchranného zboru so zaradením na organizačnú jednotku OR HaZZ v Komárne s miestom vykonávania štátnej služby Hasičská stanica v Kolárove. Dňom 16.03.2011 bol žalobca vymenovaný do stálej štátnej služby, a preto v zmysle § 40 ods. 5 písm. a/ zák. č. 315/2001 Z. z. podlieha služobnému hodnoteniu. 3. Dňa 16.02.2016 vymenoval vedúci služobného úradu komisiu na spracovanie návrhu služobného hodnotenia žalobcu v súlade s ust. § 41 ods. 1 cit. zák. Dňa 16.03.2016 bol komisiou vypracovaný návrh služobného hodnotenia, pričom hodnoteným obdobím bolo obdobie od 03.02.2011 do 03.02.2016. Záver navrhovaného hodnotenia bol taký, že žalobca nespĺňa požiadavku fyzickej spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby, ktorú podľa § 17 ods. 5 cit. zák. musí spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Nakoľko žalobca pracoval na najnižšej funkcii v zbore a nie je možné ho teda preložiť na nižšiu funkciu, bol navrhovaný záver, že žalobca nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore. 4. Dňa 23.03.2016 bol žalobca s návrhom služobného hodnotenia oboznámený a zároveň bol poučený o možnosti podať proti hodnoteniu námietky. Žalobca podal námietky v zákonnej lehote, t. j. dňa 29.03.2016 aj s uvedením dôvodov, prečo s navrhovaným hodnotením nesúhlasí. Hodnotiaca komisia predmetné námietky vyhodnotila dňa 06.04.2016 tak, že s týmito nesúhlasila, okrem dvoch námietok, ktoré sa týkali predloženia potvrdenia od lekára, ktoré komisia akceptovala, a preto navrhla, aby bol záver komisie: „Rok 2014 bol komisiou uzatvorený zápisnične ako nevyhovujúci“ vypustiť. 5. Vedúci služobného úradu vo svojom stanovisku zo dňa 11.04.2016 vyjadril súhlas s návrhom služobného hodnotenia vrátane akceptácie stanoviska komisie k predloženým námietkam. Dňa 11.04.2016 vydal vedúci služobného úradu služobné hodnotenie žalobcu č. 11-003/2016 so záverom, že hodnotený nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore. 6. Proti služobnému hodnoteniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal prehodnotenia služobného hodnotenia z dôvodu existencie procesných chýb, ktoré sa vyskytli pri overovaní fyzických zdatností. 7. Žalovaný rozhodol o podanom odvolaní tak, že svojim rozhodnutím zo dňa 02.06.2016, č. PHZ-KA4-2016/001168-003, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie vedúceho služobného úradu potvrdil. Podstatou napádaného rozhodnutia bolo konštatovanie žalovaného, že príslušník musí byť v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. d/ cit. zák. zdravotne, fyzicky a psychicky spôsobilý na vykonávanie služby, pričom túto podmienku musí podľa ods. 5 cit. ust. spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Poukázal na pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 25/2010, podľa ktorého sa fyzická spôsobilosť posudzuje. 8. Z odvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že ten po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil v rozhodnutí ani v postupe správnych orgánov také pochybenie, ktoré by viedlo k obmedzeniu žalobcových subjektívnych práv. 9. Považoval za nesporné, že výsledné hodnotenie, resp. záver hodnotiaceho, t. j. že žalobca nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore, vyplýva z časti služobného hodnotenia definovaného v zák. v ust. § 40 ods. 2 písm. e/ zák. č. 315/2001 Z. z., v rámci ktorej bola posudzovaná fyzická spôsobilosť žalobcu na vykonávanie služby. 10. Krajský súd, hoci sa stotožnil s námietkou žalobcu, že správny orgán nedôvodne zohľadňoval posudzovanie fyzickej zdatnosti aj v iných bodoch hodnotenia (napr. v časti znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov), mal za to, že na celkový výsledok hodnotenia táto skutočnosť vplyv nemala, nakoľko výsledok hodnotenia bol založený na závere o fyzickej nespôsobilosti žalobcu na výkon funkcie, čiže žalobca prestal počas trvania služobného pomeru spĺňať jedno z kritérií, ktoré musí spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Ak túto podmienku fyzickej spôsobilosti, ktorá sa overuje spôsobom, ktorý je špecifikovaný v pokyne prezidenta HaZZ č. 25/2010, žalobca nespĺňa, resp. prestane spĺňať, prestane spĺňať podmienku, ktorá je nevyhnutná na to, aby mohol byť príslušníkom HaZZ, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol zaradený z pohľadu hierarchie funkcií na najnižšej funkcii, preto nebolo možné uvažovať o jeho preložení na funkciu s nižšou náročnosťou. 11. Krajský súd taktiež akceptoval námietku žalobcu obsiahnutú v žalobe, ale aj v predchádzajúcich podaniach žalobcu, o nemožnosti dodržať pokyn č. 25/2010 v časti čl. 7 ods. 3, v zmysle ktorého bol povinný v prípade jeho neúčasti na overovaní jeho fyzickej spôsobilosti zo zdravotných dôvodov, predložiť doklad o PN najneskôr 1 deň pred overovaním, inak bude príslušník hodnotený ako nevyhovujúci. K uvedenému uviedol, že je logické, že ak PN príslušníka nastane v deň overovania, nemôže uvedenú podmienku splniť, čo napokon akceptoval aj správny orgán prvého stupňa, ktorý v stanovisku k námietkam žalobcu k návrhu služobného hodnotenia navrhol túto námietku akceptovať, akceptoval ju aj vedúci služobného úradu a zrejme len nedopatrením sa táto skutočnosť nepremietla aj do služobného hodnotenia. 12. Aj napriek tomuto pochybeniu správneho orgánu krajský súd zdôraznil, že na výsledku celkového hodnotenia nemôže táto skutočnosť nič zmeniť, vzhľadom na už vyššie uvedené, t. j. nesplnenie podmienky fyzickej spôsobilosti v rokoch 2012, 2013 a 2015. 13. Vzhľadom na tento, pre posúdenie veci rozhodujúci záver, považoval krajský súd aj ďalšie námietky žalobcu (nezohľadnenie jeho doterajšieho plnenia služobných povinností, nezohľadnenie výsledkov v testoch „Polygon“, nepreukázané podozrenie manipulácie so spisom a pod.) za právne irelevantné, teda nespôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. II. Kasačná sťažnosť 14. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p., keďže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol, aby kasačný súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov konania alebo alternatívne, aby rozsudok krajského súdu podľa ust. § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. Žalobca sa nestotožnil s názorom krajského súdu, ktorý považoval ďalšie námietky žalobcu (nezohľadnenie jeho doterajšieho plnenia služobných povinností, nezohľadnenie výsledkov v testoch „Polygon“ podozrenie o manipulácii so spisom za irelevantné a nespôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie. 16. Žalobca skonštatoval, že pred skončením služobného pomeru správny orgán nevyčerpal možnosť opätovne odňať osobný príplatok. 17. Poukazom na ust. § 40 ods. 7 zák. č. 315/2001 a v zmysle čl. 9 ods. 6 Pokynu nevyplýva podľa názoru žalobcu bez ďalšieho aj povinnosť správneho orgánu rozhodnúť v služobnom hodnotení, že príslušník, pokiaľ je hodnotený ako nevyhovujúci dva po sebe nasledujúce roky vrátane opravných termínov, nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore alebo, že je spôsobilý vykonávať nižšiu funkciu v zbore, avšak nie doterajšiu. 18. Taktiež uviedol, že v služobnom hodnotení sa poukazuje na žalobcovu nedostatočnú fyzickú kondíciu, v súvislosti s ktorou ho musia suplovať iní príslušníci zboru a býva operatívne velený na inú činnosť, vždy na úkor ostatných príslušníkov. V služobnom hodnotení absentuje konkrétny prípad, kedy k tomu malo dôjsť, preto tvrdenie o suplovaní žalobcu, ktoré si zrejme osvojil aj krajský súd, považuje žalobca za účelové a nepreukázané. Mal za to, že samotná skutočnosť, že žalobca bol opakovane hodnotený ako nevyhovujúci pri fyzických testoch neznamená, že je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore, naopak žalobca svoju funkciu po dobu 7 rokov riadne a svedomito vykonával. 19. Žalobca za oveľa podstatnejšie než obstáť v štandardizovaných testoch považoval tú skutočnosť, aby bol príslušník HaZZ schopný rýchlo reagovať počas zásahu. Výpovednú hodnotu taktických testov ako i testov „Polygon“ považoval za vyššiu než previerky, najmä keď je potvrdená aj úspešnosťou žalobcu pri zásahoch. 20. Žalobca ďalej namietal, že krajský súd neskúmal a ani sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s námietkou žalobcu, že pri vykonávaní previerok fyzickej zdatnosti nebol dodržaný predpísaný postup na vykonávanie previerok fyzickej zdatnosti v zmysle pokynu (napr. jednotlivé disciplíny neboli predvedené pred vykonaním previerky a žalobcovi nebolo umožnené vykonať tretí pokus v disciplíne skok do diaľky. 21. Žalobca sa nestotožnil s názorom krajského súdu ohľadne podozrenia s manipuláciou spisu, keď krajský súd vyhodnotil túto námietku ako nepreukázanú zo strany žalobcu. Žalobca i naďalej zotrval na tom, že nie je možné, aby priamy nadriadený žalobcu v priebehu jedného dňa vyhotovil dve absolútne rozporuplné hodnotenia a takto protikladne vyhodnotil schopnosti svojho podriadeného. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že vo veciach vždy koná a postupuje v súlade so zákonom a inými relevantnými predpismi na základe podkladov, ktoré sú potrebné na rozhodnutie, pričom prihliada na všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré môžu svedčiť v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Mal za to, že rozsudok krajského súdu potvrdil, že žalovaný neporušil zákon a napadnuté rozhodnutie je zákonné, preskúmateľné a pri jeho vydaní nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. 23. Žalovaný vo svojom vyjadrení vo vzťahu k osobnému príplatku žalobcu uviedol, že poberanie osobného príplatku žalobcu v čase skončenia služobného pomeru nebol spôsobený jeho aktivitou alebo zlepšením sa, ale plošným navýšením osobných príplatkov u všetkých príslušníkov HaZZ (okrem vybraných skupín príslušníkov) a jeho prípadné odobratie v nasledujúcom období by nemalo žiadúci dopad v podobe zvýšenia či zlepšenia fyzickej zdatnosti žalobcu. Poukázal na to, že osobný príplatok nie je formou disciplinárnej odmeny ani trestu a taktiež skončenie služobného pomeru nie je v tomto prípade forma disciplinárneho opatrenia. (sankcie) 24. Ďalej žalovaný vychádzajúc z ust.§ 40 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. keďže žalobca nie je spôsobilý vykonávať svoju doterajšiu funkciu v zbore a nižšia funkcia pre príslušníka v stálej štátnej službe nie je, jediným možným záverom služobného hodnotenia v prípade žalobcu bol záver podľa písm. c/, že nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore. Skutočnosť, že príslušník musí byť počas trvania služobného pomeru okrem iného fyzický spôsobilý na vykonávanie svojej funkcie je z dikcie zákona č. 315/2001 Z.z. zrejmá a vedel o nej i žalobca. 25. Testy fyzickej zdatnosti považoval žalovaný za jediný relevantný a objektivizovateľným kritériom na posúdenie fyzickej zdatnosti, keďže ako jediné sú vykonávané podľa jasne a vopred definovaných pravidiel, pričom každý jeden príslušník je s ich obsahom oboznámený a bol podľa nich testovaný aj v prijímacom konaní ako uchádzač o prijatie do HaZZ. Argument žalobcu, že nikdy nezlyhal pri zásahu v teréne vyhodnotil žalovaný ako právne irelevantné. Závery služobného hodnotenia slúžia ako „vodítko či dôkaz“ pre ďalší výkon štátnej služby, pričom v prípade dlhodobej nedostatočnej fyzickej zdatnosti sa dá predpokladať, že spôsobilosť na vykonávanie funkcie v budúcnosti je vylúčená. Taktiež žalovaný poukázal na to, že zásahy rovnako ako cvičenia sú prácou kolektívnou a nikto nehodnotí aktivitu jednotlivcov, ale skupiny, preto aj výsledky cvičení nemožno pripisovať jednotlivcovi. Vyjadril presvedčenie, že ak by bol žalobca v ním uvádzanej fyzickej kondícií, nebol pri pre neho problém vyhovieť overeniu fyzickej zdatnosti aspoň na minimálny počet bodov. Udržiavanie (resp. zlepšovanie) fyzickej kondície je povinnosť príslušníka vyplývajúca aj z denného plánu služby, teda počas každej jednej zmeny (ak nie je výjazd) je vyhradený časový úsek na fyzickú prípravu, za ktorú poberá príslušník služobný plat. Testy na overenie fyzickej zdatnosti uchádzačov a príslušníkov sú štandardizované a používajú sa už niekoľko rokov, takže hodnotiť ich relevantnosť zo strany žalobcu považoval žalovaný len za odvracanie pozornosti od nedostatočných výkonov. 26. Žalovaný záverom argument žalobcu o nemožnosti vykonať pri jednom overovaní 3. pokus skoku do diaľky vyhodnotil ako nepreukázaný. Taktiež poukázal na to, že z Pokynu č. 25/2010 povinnosť predviesť jednotlivé disciplíny pred ich vykonaním nevyplýva, resp. vyplýva iba pri uchádzačoch podľa čl. 8 ods. 3, čo nie je prípad žalobcu. Preto argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako právne irelevantnú, ktorá nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu ako nedôvodnú podľa ust. § 461 S.s.p. zamietol a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. IV. Právna úprava, právny názor kasačného súdu 28. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.