1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 31.03.2011 a nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
posudkového lekára žalobca nebol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom od 01.10.2011 do 31.05.2011, a preto ostal v platnosti posledný platný komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA/2012/13555-SSVOPČ zo dňa 31.12.2012,
ktorého je žalobca odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom až od decembra
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú.
komplexného posudku vypracovaného
1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Priznať predmetný peňažný príspevok možno až na základe komplexného posudku. Komplexný posudok vypracúva príslušný orgán (žalovaný) na základe lekárskeho posudku
11 zákona č. 447/2008 Z.z.. Zároveň zákon ustanovuje, že lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. 7. Z uvedeného
názoru krajského súdu vyplýva, že právne relevantným podkladom takéhoto rozhodnutia je komplexný lekársky posudok a jemu predchádza lekárska posudková činnosť, pričom tieto sú v kompetencii správnych orgánov konajúcich vo veci. Krajský súd konštatoval, že správne orgány postupovali zákonne, keď vyzvali žalobcu dňa 05.11.2014 na doloženie odborných lekárskych nálezov za obdobie od 01.10.2010 do 31.05.2011 a stanovili mu lehotu 21 dní na ich predloženie. Žalobca dňa 10.12.2014 doložil odborné lekárske nálezy v počte 3 kusov, ktoré boli postačujúce na posúdenie jeho zdravotného stavu. Posudkový lekár prvoinštančného správneho orgánu vydal opätovné vyjadrenie lekára k zdravotnému stavu žalobcu, kde uviedol, že žalobca nebol v uvedenom období odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Dňa 26.01.2015 sa žalobca dostavil na osobný pohovor a zároveň bol oboznámený s vyjadrením posudkového lekára, ako aj s posudkovým záverom sociálneho zisťovania. Žalovaný dňa 17.02.2015 vypracoval stanovisko, a pretože nedošlo k zmene v posudzovaní zdravotného stavu v čase od 01.10.2010 do 31.05.2011 zostal v platnosti posledný komplexný posudok žalovaného zo dňa 31.12.
prvoinštančného správneho orgánu nepreukázal dôvodnosť poskytnutia žiadaného peňažného príspevku. Z uvedených dôvodov krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal pri lekárskej posudkovej činnosti z komplexne zhodnotených a zdokumentovaných objektívnych nálezov.
názoru krajského súdu bolo potrebné zdôrazniť, že posudkový lekár hodnotí aktuálnu funkčnú poruchu a nie diagnózu, pretože subjektívne pocity žalobcu nemôžu sa zohľadňovať pri poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu. Len posudkový lekár je oprávnený odborne posúdiť odkázanosť žalobcu na žiadanú formu kompenzácie, a to na základe doložených lekárskych správ a nálezov, ktoré žalobca doložil na základe výzvy prvoinštančného správneho orgánu a pohovoru zo dňa 26.01.2015. 10. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 S.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný. III. Konanie na kasačnom súde 11. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a z dôvodu, že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti.
názoru žalobcu odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu nemá oporu v dokazovaní vykonanom správnymi orgánmi. 12. Sťažovateľ ďalej namietal, že posudkoví lekári žalovaného nehodnotili jeho aktuálnu funkčnú poruchu, ale posudzovali sťažovateľov zdravotný stav bez riadnych lekárskych podkladov. Správne orgány sa
názoru sťažovateľa nedostatočným spôsobom vysporiadali s jeho zdravotným stavom, neboli presne a jednoznačne stanovené diagnózy, ktorými je postihnutý, aby bolo možné jednoznačne ustáliť či bol v danom období odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Sťažovateľ tiež namietal, že správne orgány odmietli vydať lekársky komplexný posudok a krajský súd túto skutočnosť neodôvodnil vo svojom rozsudku.
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.10.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 16. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného vo veci nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
1 zákona č. 447/2008 Z.z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu
tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb
osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť
osobitného predpisu.
6 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
komplexného posudku vypracovaného
1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
11 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá
vyjadrenia posudkového lekára odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, zostal v platnosti posledný komplexný posudok žalovaného zo dňa 31.12.2012,
ktorého je sťažovateľ odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom od decembra
názoru kasačného súdu bol postup správnych orgánov, ktorí ponechali v platnosti komplexný posudok č. AA/2012/13555-SSVOPČ zo dňa 31.12.2012, ktorý bol vydaný v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jeho vydania, za správny. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z komplexne zhodnotených a zdokumentovaných objektívnych nálezov a nie z pocitov sťažovateľa, na ktoré žalovaný ani nemôže pri posudkovej činnosti prihliadať. 21. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť
p. ako nedôvodnú zamietol. 22. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
p. 23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.