2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie odporcu (t.č. Obvodného pozemkového úradu v Bratislave, odbor prvostupňového rozhodovania) Č.k.: 5511/04, Zn. R2-1194/07/582/2013/ZBE zo dňa 12.02.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením č.k. 5Sp/29/2013-122 zo dňa
5 v spojení s § 5 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a
2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NRSR č.180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom uplatneného Q. S., v zastúpení Urbár pozemkové spoločenstvo Devínska Nová Ves, proti Družstvu podielnikov Devín, Bratislava - Záhorská Bystrica tak, že oprávnená osoba,
2 písm. c/ zákona Q. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR v podiele 1260/4142880 = 1/3288 spĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. d/ zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát, alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom
zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. 3. Vzhľadom na skutočnosť, že Družstvo podielnikov Devín Bratislava - Záhorská Bystrica je povinnou osobou v zmysle § 4 zákona a pozemky v súlade s § 6 je možné vydať, preto sa oprávnenej osobe priznáva vlastnícke právo v pôvodnom k.ú. O. J. I., v súčasnosti tiež k.ú. O. J. I., v podiele
výroku I tohto rozhodnutia k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia
identifikácie parciel číslo K3-1039/10, vyhotovenej Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava.
bodu III výrokovej časti po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku II tohto rozhodnutia zapísané Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu tak, ako je uvedené v časti A - Majetková podstata. V časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby bude zapísaná Q. S., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvalý pobyt I. podiele 1260/4142880 = 1/
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ,,katastrálny zákon“) záväzné, ak sa nepreukáže opak. Naviac, ak odporca spochybňuje pravdivosť údajov na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. O. J. I. konal tiež v rozpore s § 2 katastrálneho zákona. Odporca síce vykonal dôkazy vo veci, no pri ich hodnotení prihliadol iba na tie, ktoré svedčili v neprospech navrhovateľov. Zistenie skutkového stavu veci tak, ako ho zistil odporca je nedostatočné na posúdenie veci, čím odporca porušil i ustanovenie § 32 ods.
ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a správny orgán postupoval i v rozpore s § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 229/1991 Zb., keď nad rámec zákona priznal tretím osobám vlastníctvo k pozemku, ktorý nespadá do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vzhľadom na tieto ako aj iné skutočnosti, ktoré uviedla vo svojom opravnom prostriedku, žiadala napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podali opravný prostriedok aj navrhovatelia 5/, 6/, 7, v ktorom poukázali na skutočnosť, že v čase podpisu kúpnych zmlúv nemali vedomosť o uplatnenom eštitučnom nároku tretích osôb a o existujúcom konaní neboli nikdy informovaní. Správny orgán postupoval v rozpore s § 3 ods. 4 Správneho poriadku,
ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a správny orgán postupoval v rozpore s § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 229/1991 Zb., keď nad rámec zákona priznal tretím osobám vlastníctvo k pozemku, ktorý nespadá do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vyššie uvedení navrhovatelia žiadali napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na nové konanie a rozhodnutie.
názoru krajského súdu napadnutým rozhodnutím odporcu bolo navrhovateľovi 1/ odňaté jeho vlastnícke právo k pozemku a tým bolo zasiahnuté do jeho dobromyseľne nadobudnutých práv. Správny orgán uviedol, že oprávnená osoba je oprávnenou osobou
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nenachádza bližšia špecifikácia, na akom základe je URBÁR pozemkové spoločenstvo Devínska Nová Ves osobou, ktorá nárok bola oprávnená v menej oprávnenej osoby uplatniť, avšak správny orgán žiadosti vyhovel, z čoho je zrejmé, že uvedený predpoklad považoval za splnený. Na poľnohospodárske Družstvo Devín s novým názvom Družstvo podielnikov Devín prešli nehnuteľnosti na základe zákona č. 81/1949 Zb.. Povinná osoba mala previesť pozemok vo vlastníctve navrhovateľa na D. E. s manželkou J. a Z. G., ktorí si následne vysporiadali podielové spoluvlastníctvo, kedy vlastníkmi pozemku sa stali D. E. s manželkou J., ktorí následne pozemok previedli na navrhovateľa 1/. Správny orgán ustálil, že toto konanie povinnej osoby je v rozpore s § 4 ods. 2 zákona a takéto úkony povinnej osoby sú neplatné. Správny orgán vykonal dňa 17.03.2011 obhliadku, ku ktorej však nepriznal všetkých zainteresovaných účastníkov konania.
názoru krajského súdu konanie správneho orgánu trpí vadou nezákonnosti. 12. Krajský súd taktiež zistil, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a ako také je nezákonné. Rovnako zistil, že žiadosťou si neuplatnila nárok
1 písm. d/ zákona oprávnená osoba. Žiadosť totiž nie je oprávnenou osobou podpísaná a bola podaná URBÁROM - Pozemkovým spoločenstvom Devínska Nová Ves a to v jeho mene a na jeho účet a zo žiadosti nie je možné ustáliť, že URBÁR Pozemkové spoločenstvo Devínska Nová Ves koná v mene a na účet tretej osoby. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnená osoba si svoj nárok v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z. riadne a včas neuplatnila. Lehota na uplatnenie nároku, ktorá je uvedená v § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. hovorí nielen o uplatnení nároku ale aj o preukázaní skutočností
neuplatnením a nepreukázaním skutočností
názoru krajského súdu reštitučné zákony, ktorými mala byť aspoň čiastočne kompenzovaná ujma, nemôžu byť vykladané tak, že spôsobia ujmy nové. V danom prípade bolo zasiahnuté do ústavných práv navrhovateľov a to do ich základného práva
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR - t.j. práva vlastniť majetok, základného práva
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR - t.j. práva na súdnu ochranu a do práva na ochranu majetku
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V právnom štáte nemožno akceptovať situáciu, že sa navrhovatelia ako vlastníci pozemku dozvedia o priznaní vlastníckeho práva k im patriacej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli riadnou kúpnou zmluvou a dobromyseľne, inej fyzickej osobe až doručením rozhodnutia vydaného v správnom konaní, bez akejkoľvek možnosti vyjadriť svoje stanovisko k podkladom rozhodnutia ako i k spôsobu jeho zistenia. 15. Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok z dôvodu uvedeného v ustanovení § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odvolaní zdôraznil, že v danom prípade povinná osoba previedla pozemky, ktoré sú predmetom uplatneného reštitučného nároku na tretie osoby zjavne po účinnosti zákona a zároveň počas prebiehajúceho reštitučného konania. Uvedeným postupom sa dopustila porušenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., pričom zo znenia zákona vyplýva, že uvedené konanie predstavuje neplatný právny úkon a teda kúpne zmluvy, ktoré uzavrela povinná osoba s tretími osobami sú neplatnými právnymi úkonmi. V tejto súvislosti dal do pozornosti i ustanovenie § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ako i judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/208/2010, 1Cdo/96/1995, 3Cdo/144/2010 a zdôraznil, že navrhovatelia hoc i dobromyseľne nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nárokovaným pozemkom na základe kúpnych zmlúv, preto sa na nich nevzťahuje ochrana
čl. 20 Ústavy SR. Opätovne poukázal na výklad ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ktorý podporil aj príslušnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 8Sžo/458/2009). 16. Krajský súd taktiež hrubo pochybil, keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti, nakoľko v rámci konania došlo k prekročeniu lehôt v zmysle § 49 Správneho poriadku a zároveň k porušeniu § 3 a § 33 Správneho poriadku. Uvedená skutočnosť t.j. prekročenie zákonom stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia
odporcu aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sž/153/99, 1Sžo/54/2009 nepredstavuje takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 17. V súvislosti so záverom krajského súdu, ktorý konštatoval, že postupom odporcu došlo k porušeniu procesných práv navrhovateľov a to tým, že im nebola daná možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie odporca uviedol, že nemal vedomosť o prevodoch nárokovaných pozemkov navrhovateľom a tento stav nemohol ani predvídať, nakoľko očakávané správanie povinnej osoby malo byť súladné so zákonom. Povinná osoba mala vedomosť o zákonnom zákaze prevádzať pozemky, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok a tento zákaz mala rešpektovať. Zároveň zástupcovia povinnej osoby boli prítomní na miestnej obhliadke avšak správnemu orgánu ani oprávneným osobám neoznámili, že nárokované pozemky boli predmetom kúpnych zmlúv. Po tom, ako sa správny orgán dozvedel o existencii kúpnych zmlúv, navrhovateľov zahrnul do konania ako účastníkov
1 Správneho poriadku. Odporca v tejto súvislosti taktiež uviedol, že neposkytnutie možnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom nemôže mať za následok jeho nezákonnosť a to z dôvodu priebehu dokazovania a stavu konania v čase rozhodovania. Po tom ako sa správny orgán dozvedel o existencii kúpnych zmlúv, zistil, že bývala Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava, uskutočnila vklad do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľov z čoho usúdil potrebu urýchleného vydania rozhodnutia v záujme dosiahnutia účelu zákona. Správny orgán po vykonaní miestnej obhliadky dospel k záveru, že pre vydanie rozhodnutia vo veci sú zistené všetky relevantné skutočnosti a dokazovanie je možné uzavrieť. Teda už v čase vydania rozhodnutia správnym orgánom bolo zrejmé, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci. 18. K záveru krajského súdu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že oprávnená osoba si neuplatnila nárok
zákona, keď žiadosť založená v administratívnom spise je podpísaná pozemkovým spoločenstvom, pričom z tejto listiny nie je možné ustáliť, že pozemkové spoločenstvo koná v mene a na účet tretej osoby odporca okrem iného uviedol, že žiadosť bola doložená splnomocneniami niekoľkých osôb, medzi nimi aj Q. S., ktorou udeľuje plnú moc zástupcovi pozemkového spoločenstva URBÁR Devínska Nová Ves a teda odporca postupoval správne keď posúdil predmetnú žiadosť ako riadne a zákonne uplatnený reštitučný nárok.
1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. 23.
2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ O.s.p. zrušil rozhodnutie odporcu (t.č. Obvodného pozemkového úradu v Bratislave, odbor prvostupňového rozhodovania) Č.k.: 5511/04, Zn. R2-1194/07/582/2013/ZBE zo dňa 12.2.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. Napadnutým rozhodnutím odporca (t.č. Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, odbor prvostupňového rozhodovania) ako správny orgán príslušný
5 v spojení s § 5 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a
2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v súlade s § 46 Správneho poriadku rozhodol vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom uplatneného Q. S., v zastúpení Urbár pozemkové spoločenstvo Devínska Nová Ves, proti Družstvu podielnikov Devín Bratislava - Záhorská Bystrica tak, že oprávnená osoba,
2 písm. c/ zákona Q. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR v podiele 1260/4142880 = 1/3288 spĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. d/ zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát, alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom
zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. 27. Vzhľadom na skutočnosť, že Družstvo podielnikov Devín Bratislava - Záhorská Bystrica je povinnou osobou v zmysle § 4 zákona a pozemky v súlade s § 6 je možné vydať, preto sa oprávnenej osobe priznalo vlastnícke právo v pôvodnom k.ú. O. J. I., v súčasnosti tiež k.ú. O. J. I., v podiele
výroku I. tohto rozhodnutia k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia
identifikácie parciel číslo K3-1039/10, vyhotovenej Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava.
bodu III výrokovej časti po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku II. tohto rozhodnutia zapísané Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu tak, ako je uvedené v časti A - Majetková podstata. V časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby bude zapísaná Q. S., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvalý pobyt I. v podiele 1260/4142880 = 1/
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. 30. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z. neoprávnená osoba a to z dôvodu, že žiadosť nebola podpísaná oprávnenou osobou, t.j. Q. S., ale bola podaná URBÁROM - pozemkovým spoločenstvom Devínska Nová Ves a zo žiadosti nie je možné ustáliť, že tento subjekt konal v mene a na účet tretej osoby.
1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 37.
2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 38.
5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 39.
1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 40.
1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 41.
2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 42.
1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 43.
2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 44.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 45.
názoru odvolacieho súdu správny orgán v danom prípade nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď nerešpektujúc § 3 ods. 2 Správneho poriadku nekonal v súčinnosti s účastníkmi konania. Najvyšší súd sa v prvom rade nemohol stotožniť s argumentáciou odporcu uvedenou v odvolaní, t.j., že mu nebola známa skutočnosť, že došlo k prevodom pozemkov týkajúcich sa uplatneného reštitučného nároku a túto skutočnosť nemohol ani predpokladať. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že navrhovatelia boli evidovaní a na príslušných listoch vlastníctva zapísaní ako vlastníci dotknutých pozemkov a teda bolo nutné v súlade s § 70 katastrálneho zákona rešpektovať ich vlastnícke právo k dotknutým pozemkom. Vzhľadom na verejnosť a záväznosť údajov katastra sa preto odporca tejto povinnosti nemohol zbaviť len s poukazom na nevedomosť, či nemožnosť predvídať prevody nehnuteľností. Práve naopak bolo povinnosťou správneho orgánu tieto skutočnosti v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku preveriť a následne s navrhovateľmi konať ako s účastníkmi konania. Práve okamihom zápisu vlastníckych práv k dotknutým pozemkom bolo potrebné s navrhovateľmi konať ako s účastníkmi správneho konania a umožniť im realizáciu ich procesných práv. Správny orgán tak nerešpektujúc povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci navrhovateľom neposkytol priestor na realizáciu procesných práv najmä účinne obhajovať práva a záujmy, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, uplatniť svoje návrhy, navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Uvedené pochybenie nebolo možné zhojiť v správnom konaní ani doručením napadnutého rozhodnutia Č.k.: 5511/04, Zn. R2-1194/07/582/2013/ZBE zo dňa 12.02.2013 a to aj s poukazom na neprípustnosť riadneho opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu a nemožnosť jeho prieskumu v dvojinštančnom konaní, v rámci ktorého by bolo možné tieto nedostatky odstrániť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že správny orgán mal možnosť údaje z katastra nehnuteľností týkajúce sa prevodov vlastníckeho práva preveriť v dostatočnom časovom predstihu (cca 3 roky). Pokiaľ sa navrhovatelia stali účastníkmi správneho konania a teda dozvedeli o zmene ich majetkových pomerov až doručením napadnutého rozhodnutia správneho orgánu bez akejkoľvek reálnej možnosti uplatniť si svoje procesné práva, správny orgán zaťažil konanie a v konečnom dôsledku i napadnuté rozhodnutie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.). 46. Odvolací súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že pokiaľ sa správny orgán dôsledne nevysporiadal so základnými podmienkami reštitučného konania (najmä jeho zákonom predpokladaného začatia - riadneho a včasného uplatnenia reštitučného nároku oprávnenou osobou) a nevytvoril priestor na realizáciu procesných práv všetkých účastníkov konania, ktorých subjektívne práva, by mohli byť napadnutým rozhodnutím nepochybne dotknuté, je nutné vyhodnotiť ako predčasné závery odporcu týkajúce sa merita veci tzn. oprávnenosti uplatneného reštitučného nároku. 47. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že krajský súd v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia odporcu a postup mu predchádzajúci v rozsahu odvolacích dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náležite vysporiadal so zásadnými námietkami účastníkov konania. Na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu, s poukazom na závery uvedené vyššie, odvolací súd preto považoval námietky odporcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu. 48. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1, 2 S.s.p. potvrdil. 49. O trovách konania rozhodol najvyšší súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p..
výsledku konania priznal úspešným navrhovateľom 1/, 6/ a 7/ náhradu trov odvolacieho konania nasledovne: 2 úkony právnej pomoci
4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.: - 2x príprava a prevzatie zastúpenia (r. 2016) S. I. a Z. G. - 143,- € + 71,50 € - 1x vyjadrenie navrhovateľov 1/, 6/ a 7/ k odvolaniu odporcu zo dňa 06.04.2016 - 143,- € + 71,50 € + 71,50 € Spolu vo výške 500,50 €, DPH vo výške 100,10 €, t.j. 600,60 € - Režijný paušál spolu v sume 20,59 € - 2x rok 2016 á 8,58 € - Spolu 17,16 € vo výške 3,43 € - Celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 621,19 €. Ostatným navrhovateľom 2/, 3/, 4/ a 5/ trovy odvolacieho konania nevznikli. Najvyšší súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania zúčastneným osobám, pretože v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. a ustálenej judikatúry NS SR nemožno priznať zúčastnenej osobe náhradu trov konania, pretože táto prináleží len žalobcovi/navrhovateľovi, pokiaľ bol procesne úspešný v konaní. 50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.