1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), § 127 ods. 3 Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí
c) Tr. por. dovolanie C. S., sestry obvineného Z. S. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 13. februára 2014 sp. zn. 1T/90/2012 bol obvinený Z. S. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy
1, ods. 2 písm. b),
2 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. d) Tr. zák., nezistiac priťažujúce okolnosti
zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol
3 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
1 písm. a), b), c) Tr. zák. obvinený je po výkone trestu odňatia slobody povinný oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta trvalého bydliska príslušnému orgánu vykonávajúcemu ochranný dohľad.
1 Tr. por. súd zaviazal obvineného zaplatiť titulom náhrady škody poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava na účet vedený v štátnej pokladnici č. účtu: 000000-XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS: 0058, sumu 57,19 eura.
1 Tr. por. súd poškodenú S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - D., G. ulica číslo XXXX/XX, s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený Z. S., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Evarista Zuzana (č.l. 655 - 659). Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre na verejnom zasadnutí 30. októbra 2014 rozsudkom sp. zn. 4To/76/2014, ktorým
1 písm. b), c), d), e) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a sám
3 Tr. por. uznal obvineného za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy
1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. (§ 139 ods. 1 písm. e), § 127 ods. 3 Tr. zák.) na rovnakom skutkovom základe, ako ho ustálil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Obvinenému za to uložil
2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (po zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j), d) Tr. zák. a po nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr. zák.), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b), § 42 ods. 1 Tr. zák. a
zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, pričom na výkon uloženého trestu zaradil obvineného
4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom obvinenému Z. S. skorším trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z
1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť právnickej osobe Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava na jej účet v Štátnej pokladnici číslo 000000-XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS: 0058 škodu vo výške 57,19 eura.
1 Tr. por. súd poškodenú S. A. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
3 Tr. por. späťvzatie dovolania obvineným na vedomie (č.l. 968). Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Uvedenú možnosť vyjadriť sa využila poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava i Krajská prokuratúra v Nitre. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa vo svojom vyjadrení (č.l. 1032) uviedla, že k dovolaniu nemajú čo uviesť, nakoľko náklady zdravotnej poisťovne si uplatnili v pôvodnom konaní a v súčasnej dobe sú vymáhané exekučne. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre vo svojom vyjadrení (č.l. 1034 - 1037) navrhol dovolanie odmietnuť
c) Tr. por., pretože nie sú splnené podmienky dovolania. Obe vyjadrenia strán boli doručené obvinenému i obhajcovi, ktorí však na uvedené podania nereagovali. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Zároveň však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por. Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby. V posudzovanej veci bolo obvinenému vyšetrovateľom vznesené obvinenie pre skutok právne posúdený ako zločin zabitia
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., nešlo o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por., a preto nemusel mať obhajcu už od vznesenia obvinenia. Napokon dovolací súd pripomína, že s touto námietkou obvineného sa už dostatočne vysporiadal krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia (str. 14 - 15). V čase vydania tohto uznesenia išlo o počiatočné štádium trestného konania, kedy ešte neboli známe výsledky znaleckého dokazovania, nepochybná bola iba skutočnosť, že k smrti poškodenej došlo cudzím zavinením. Dôvod povinnej obhajoby a tým aj účasti obhajcu na úkonoch trestného stíhania nastal až po vzatí obvineného do väzby. Za tejto situácie dospel dovolací súd k záveru, že k žiadnemu zásadnému porušeniu práva na obhajobu v prípade obvineného nedošlo. V rámci tohto dovolacieho dôvodu nemožno úspešne uplatňovať ani námietky, že súdy nevykonali obvineným resp. obhajobou navrhované dôkazy. Obhajoba obvineného bola po celý čas trestného stíhania riadne zabezpečená, a preto námietky dovolateľa nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Vo všeobecnej rovine k tomuto dovolaciemu dôvodu považuje dovolací súd za nutné uviesť, že uvedený dovolací dôvod sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách, začína vyhľadávaním, nasleduje etapa zabezpečovania dôkazov, potom ich vykonávania a nakoniec etapa hodnotenia dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov zadovážených
Trestného poriadku alebo
osobitného zákona. Dôvod dovolania
citovaného ustanovenia sa vzťahuje predovšetkým k tretej etape dokazovania, t.j. k vykonávaniu dôkazov súdom. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod. pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Z obsahu dovolania vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu dovolateľ uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu vyhodnotiť vykonané dôkazy a skutkový stav v prospech obvineného. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného ako obzvlášť závažný zločin vraždy
1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), § 127 ods. 3 Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia po objektívnej i subjektívnej stránke a je správna.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c), g), i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie C. S., sestry obvineného Z. S.,
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.