1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/74100/2014/5050 zo dňa 10.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako „správca dane") č. 9313401/5/4859265/2013/Tak zo dňa 29.10.2013, ktorým správca dane
6 v nadväznosti na § 165b zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok") určil žalobcovi rozdiel dane v sume 94.050 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH") za zdaňovacie obdobie október
čl. 1 tejto zmluvy predávajúci je vlastníkom práv a povinností vychádzajúcich zo stavebných povolení vydaných mestom Bojnice pod podacím číslom 5997/2008, 7426/2008, 1851/2008 týkajúcich sa umiestnenia stavieb v lokalite zóna bývania Bojnice - Medzijarky s.r.o., inžinierskych sietí a potrebnej dokumentácie k tomuto projektu. Na základe skutočností získaných počas výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október 2009 a zistení správcu dane získaných v ďalšom konaní, ktoré bolo vykonané v zmysle rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/34/2012 zo dňa 29.04.2013, správca dane skonštatoval, že nebolo dostatočne preukázané uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu so spoločnosťou GRUNTY s.r.o., že nevznikla spoločnosti GRUNTY s.r.o. daňová povinnosť a že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane platiteľovi (žalobcovi) v zdaňovacom období október 2009 z dodávateľskej faktúry č. 20090801 vo výške 94.050 Eur. Na základe uvedených skutočností vydal Daňový úrad Trenčín rozhodnutie č. 9313401/5/4859265/2013/Tak zo dňa 29.10.2013, ktorým nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 94.050 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100306/1/74100/2014/5050 zo dňa 10.02.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správcu dane. Krajský súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.
krajského súdu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Správca dane pri vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z dôkazov získaných počas daňovej kontroly, odvolacieho konania a vyrubovacieho konania po rozhodnutí najvyššieho súdu. Po doručení rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/34/2012 zo dňa 29.04.2013 pokračoval v daňovom konaní, o čom správca dane platiteľa (žalobcu) oboznámil listom zo dňa 21.06.
názoru krajského súdu dostatočne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi a v intenciách rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf 34/2012 zo dňa 29.04.2013 pokračoval v daňovom konaní. Krajský súd nevzhliadol žiadne pochybenie správneho orgánu v daňovom konaní. Vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca ako platiteľ dane uvádzal počas celého daňového konania. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného skonštatoval, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní. Uvedené námietky v odvolaní sú totožné s námietkami, ktoré žalobca uviedol v žalobe a keďže krajský súd súhlasil s právnym názorom žalovaného pri ich vyhodnotení, v písomnom vyhotovení rozsudku na ne poukázal a sám ich už podrobne nerozoberal. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie krajského súdu nie je v súlade so zákonom, keďže krajský súd a rovnako tak aj žalovaný nerešpektovali právny názor najvyššieho súdu vyslovený v tejto veci (rozsudok sp. zn. 5Sžf/34/2012 zo dňa 29.04.2013).
názoru žalobcu napadnutý rozsudok je jednoznačným potvrdením toho, že krajský súd nepostupoval vo veci dôsledne a s vecou sa riadne neoboznámil. Napadnutý rozsudok krajského súdu žalobca považoval za nemajúci povahu ústavného a zákonného súdneho rozhodnutia a zároveň za rozsudok, ktorý nespĺňa potrebné zákonné náležitosti (§ 157 ods. 2 OSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku predovšetkým nevyplýva, ktoré skutočnosti považoval krajský súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a tiež ako vec právne posúdil. Tiež nemal krajský súd dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Žalobca mal za to, že krajský súd nepostupoval
týchto pravidiel. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že dôvody jeho rozhodnutia vyvolávajú oprávnené pochybnosti o tom, či a do akej miery sa krajský súd zaoberal postupom a rozhodovaním žalovaného a správcu dane, keď k tomu nič konkrétne a bližšie neuviedol a svoju argumentáciu obmedzil len na popis doterajšieho priebehu konania v tejto daňovej veci a zopakovanie stanovísk a vyjadrení jednotlivých účastníkov. To, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku priklonil na stranu žalovaného a správcu dane a bez akéhokoľvek bližšieho posúdenia prevzal všetky ich výhrady voči uplatnenému nároku žalobcu na priznanie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 94.050 Eur,
žalobcu ešte neznamená, že nemal postupovať zákonne a vo svojom rozhodnutí jasne a výstižne vysvetliť, prečo tak postupoval a najmä uviesť svoje úvahy pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci. Týmto postupom krajský súd
žalobcu porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca zdôraznil, že krajský súd vážne pochybil, keď sa stotožnil s rozhodnutiami daňových orgánov, pretože ich základom súd dôkazy, ktoré neboli získané v súlade so zákonom, a preto sú absolútne nepoužiteľné. Daňové orgány nemohli z takýchto dôkazov vychádzať a tieto použiť na zdôvodnenie svojich rozhodnutí. Rozporoval názor krajského súdu o tom, že správca dane nepoužil ako dôkaz protokol z daňovej kontroly, o ktorom sa už najvyšší súd vyjadril, že nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ale opieral sa len o dôkazy získané v priebehu daňovej kontroly v zákonnej (ročnej) lehote a o zistenia vykonané vo vyrubovacom a odvolacom konaní po rozhodnutí najvyššieho súdu. V tejto súvislosti žalobca namietal, že krajský súd logicky nevysvetlil, ako je možné použiť jednotlivé dôkazy z daňovej kontroly, ktorá nebola vykonaná zákonným spôsobom a nemala legitímny charakter. Mal za to, že dôkazy získané v priebehu nelegálnej daňovej kontroly nie sú zákonnej povahy a nemôžu byť v konaní nikdy použité. Krajský súd sa v súlade s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu mal zaoberať aj posúdením skutočnosti, ktorá bola pre jeho konečné rozhodnutie zásadnej povahy a síce, do akého štádia sa toto daňové konanie dostalo po rozhodnutí najvyššieho súdu. Pretože daňová kontrola, o ktorej najvyšší súd skonštatoval, že bola nezákonnej povahy, uplynutím zákonom stanovenej lehoty skončila a keďže daňové orgány odpočítanie nadmerného odpočtu DPH v jednoročnej lehote zákonným spôsobom neuznali,
žalobcu bolo ich povinnosťou po uplynutí zákonnej lehoty tak urobiť. Pokiaľ daňové orgány nemohli pokračovať v daňovej kontrole, nemohli ani legitímne zhromažďovať ani ďalšie dôkazy na odmietnutie nároku žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval. III. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 62/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.10.2018
1 veta prvá OSP. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.") daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane
j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov.
10 zákona č. 511/1992 Zb. veta prvá, o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí
alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu.
13 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane
pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie
osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane
osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán
odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
1 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
4 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
5 zákona č. 511/1992 Zb. ak je konanie prerušené, lehoty
tohto zákona neplynú. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. platí, že ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer
7 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. IV. Úlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (správcu dane), ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel dane v sume 94.050 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
názoru odvolacieho súdu dôjsť ku konvalidácii nedostatku spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie, keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly, ktorá tomuto účelu slúži (§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Za stavu, keď správca dane napriek prekročeniu zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly pokračoval vo vyrubovacom konaní a vydal rozhodnutie o určení rozdielu dane, dopustil sa závažného procesného pochybenia, majúceho za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného. Obdobný právny názor odvolací súd vylovil aj v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/9/2016 zo dňa 21.03.2016. V. Keď teda krajský súd v konaní 5S/82/2014 a rovnako tak aj žalovaný dospeli k právnemu záveru, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi a v intenciách rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf 34/2012 zo dňa 29.04.2013, tento ich názor nepovažoval odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
1100306/1/74100/2014/5050 zo dňa
1 a § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, že úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko si však právny zástupca náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil ani v odvolaní ani v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku, žalobcovi bola priznaný iba nárok na náhradu v rozsahu zaplatených súdnych poplatkov za žalobu a za odvolanie v sume 2 x 70 eur, spolu 140 eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.