3 a § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline s odôvodnením, že v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Žalobcom je fyzická osoba, občan Poľskej republiky. Z obsahu podanej žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca mal vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky u zamestnávateľa MANIOM, s.r.o., Palárikova 76, Čadca. Opísané miesto je nutné vyhodnotiť ako miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti správneho súdu. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky miestna príslušnosť správneho súdu poľského štátneho občana pracujúceho na území Slovenskej republiky sa spravuje sídlom jeho slovenského zamestnávateľa (1Nds/65/2014). Obdobný postup zvolil Najvyšší súd aj vo veci 1Nds/47/2014, kde konštatoval, že všeobecným súdom cudzieho štátneho príslušníka, ktorý nemá bydlisko na území Slovenskej republiky je súd, v obvode ktorého sa zdržuje (pracuje). 2. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci. Krajský súd v Žiline uviedol, že miestna príslušnosť sa v konaní o žalobe v sociálnych veciach spravuje
3 SSP, v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu je buď adresa trvalého pobytu žalobcu, ktorú žalobca jednoznačne na území Slovenskej republiky nemá, alebo miesto podnikania žalobcu, ktoré žalobca na území Slovenskej republiky rovnako nemá, keďže nepodniká. Čo sa týka posledného kritéria pre založenie miestnej príslušnosti, miesto zdržovania sa žalobcu - fyzickej osoby,
Krajského súdu v Žiline z obsahu žaloby, ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia, nevyplýva, že žalobca sa zdržuje v Čadci tak, ako to uviedol Krajský súd v Bratislave. Práve naopak, samotná otázka existencie výkonu činnosti zamestnanca - žalobcu (teda aj zdržovanie) na území Slovenskej republiky je
Krajského súdu v Žiline sporná, resp. táto činnosť bola žalovaným vyhodnotená ako činnosť zanedbateľného rozsahu, ekonomicky nie návratná s úmyslom výberu výhodnejšieho systému sociálneho zabezpečenia, pričom žalovaný, rovnako ani žalobca, netvrdili, že táto činnosť mala byť vykonávaná v sídle jeho zamestnávateľa.
Krajského súdu v Žiline zo súdneho spisu nevyplýva, že by sa žalobca zdržiaval v sídle zamestnávateľa, čo by predpokladalo jeho pravidelnú dochádzku do zamestnania, ktoré by bolo na adrese Palárikova 76, Čadca. Krajský súd v Žiline vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že žalobca sa na území jeho obvodu nezdržiava a samotné sídlo zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Krajský súd v Žiline tiež dôvodil, že žalobca pri podaní žaloby neprejavil, resp. neprejavuje vôľu zdržiavať sa v Čadci v sídle jeho zamestnávateľa trvale ani prechodne. V žalobe sa identifikuje adresou na doručovanie písomností na území Poľskej republiky. Krajský súd v Žiline zároveň uviedol, že rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré Krajský súd v Bratislave poukázal, boli vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), kedy najvyšší súd podmienky miestnej príslušnosti určoval
3 OSP z dôvodu, že podmienky miestnej príslušnosti chýbali, alebo ich nebolo možné zistiť. Od účinnosti SSP najvyšší súd takú kompetenciu nemá, keďže v prípade, ak podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, je v zmysle § 9 ods. 2 SSP automaticky miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. Pre úplnosť Krajský súd v Žiline dodal, že miestnu príslušnosť Krajského súdu v Bratislave danú
2 SSP určil aj žalobca.
slovenskej legislatívy. 5.
1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. 6.
2 SSP ak nemožno určiť príslušnosť
7.
3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
osobitného predpisu, v konaniach
2 písm.
2 SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. 9.
3 SSP ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané. 10. Citované ustanovenie § 9 ods. 1 SSP zakotvuje zásadu perpetuatio fori,
ktorej je pre určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania zmenili. V uvedenom zákonnom ustanovení je zakotvená zásada,
ktorej sa má konanie uskutočňovať na tom súde, ktorý je vecne o miestne príslušný. Znamená to, že zákon trvá na dodržiavaní kritérií stanovených v SSP pre založenie vecnej, miestnej a kauzálnej príslušnosti. Rozhodnutie, na ktorý súd podať žalobu, teda neponecháva na voľnú úvahu účastníka. Pre založenie vecnej a miestnej príslušnosti súdu sú však rozhodujúce iba okolnosti, ktoré existujú v čase začatia konania, t. j. v deň doručenia žaloby na súd. Ak sa konanie začalo na vecne a miestne príslušnom súde, bude sa konanie viesť na tomto súde, teda bude trvať jeho príslušnosť až do skončenia konania (zásada trvania príslušnosti alebo perpetiatio fori). To platí aj vtedy, ak neskôr počas konania dôjde k zmene okolností rozhodujúcich pre určenie príslušnosti (napr. zmena bydliska žalovaného, zmena žaloby, pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania, zmena alebo zámena účastníkov). Takáto zmena okolností totiž nemá žiadny vplyv na už raz založenú vecnú ani miestnu príslušnosť, a preto súd nemôže z tohto dôvodu vysloviť svoju vecnú alebo miestnu nepríslušnosť. Inštitút vecnej alebo miestnej nepríslušnosti možno totiž aplikovať iba v prípade, ak súd, na ktorý bola podaná žaloba, nebol v deň jej doručenia vecne alebo miestne príslušný. (Števček. M., Ficová. S., a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. Vydanie, C. H. Beck, 2012). 11. Ak správny súd zistí právomoc (§ 6 SSP) konať vo veci a nemôže na základe kritérií zákona (§ 10 až 13 SSP) z návrhu na začatie konania zistiť podmienky príslušnosti, odporovalo by ústavnému princípu zákazu denegatio iustitiae (zákaz odmietnutia spravodlivosti), keby z dôvodu nezistenej príslušnosti nekonal. Na odstránenie tejto procesnej prekážky sa do § 9 ods. 2 SSP zakotvila miestna príslušnosť tzv. „zberného súdu“ - Krajského súdu v Bratislave, ktorý bude vo veci konať, ak sa nezistí príslušný správny súd. 12. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval v danej veci za rozhodujúce nesprávne posúdenie miestnej príslušnosti Krajským súdom v Bratislave. V danom prípade je nepochybné, že konanie pred správnym súdom sa začalo na základe žaloby v sociálnych veciach
2 písm. c/ SSP. Preto sa na určenie miestnej príslušnosti správneho súdu v zásade použije ustanovenie § 13 ods. 3 SSP. Základným kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti správneho súdu
3 SSP je buď adresa trvalého pobytu žalobcu alebo miesto podnikania žalobcu fyzickej osoby alebo miesto zdržovania sa žalobcu fyzickej osoby. Rovnako ako to konštatoval Krajský súd v Žiline, z obsahu žaloby, ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia, nevyplýva, že žalobca sa zdržuje v Čadci tak, ako to uviedol Krajský súd v Bratislave. To isté platí aj o absencii trvalého pobytu alebo miesta podnikania žalobcu na území Slovenskej republiky. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že žalobca v žalobe sám identifikuje adresou na doručovanie písomností na území Poľskej republiky. Na základe uvedeného nie je v tomto prípade možné miestnu príslušnosť správneho súdu určiť
pravidla zakotveného v § 13 ods. 3 SSP, a preto sa určí
2 SSP. Teda na konanie a rozhodnutie v danej veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.