Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1So/9/2017 Identifikačné číslo spisu: 6015201291 Dátum vydania rozhodnutia: 09.10.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6

§ 250lods.

2 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov. Krajský súd svoj záver o dôvodnosti zrušenia preskúmavaného rozhodnutia oprel o zistenie, že napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 250j ods. 2 písm.

1. a)O.s.p.), zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci § 250j ods. 2 písm.
2. c)O.s.p. a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov § 250j ods. 2 písm.
3. d)O.s.p.. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
4. a)rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
5. b)zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
6. c)zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
7. d)rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
8. e)v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. I napriek zjavnej snahe súdu prvého stupňa o objektívne posúdenie napadnutého rozhodnutia a postupu odporkyne pri jeho vydaní vo veci trvania nároku navrhovateľky na čiastočný invalidný dôchodok, jeho záver o zrušení napadnutého rozhodnutia z viacerých zákonných dôvodov zároveň vyvoláva dôvodné pochybnosti o presvedčivosti a zrozumiteľnosti výroku jeho rozhodnutia, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ku ktorej odvolací súd musel prihliadnuť ex offo v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. Je nepochybné, že podrobiť súdnemu prieskumu možno len rozhodnutie en bloc preskúmateľné t.j. z hľadiska skutkového ako aj právneho. Pri aplikácii niektorého v zákone vymenovaných jednotlivých zrušovacích dôvodov je nevyhnutné prihliadnuť i na vnútornú logiku ich hierarchie. Ako zrušujúci dôvod tak má logicky prednosť nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorá zo svojej podstaty bráni tomu, aby súd mohol preskúmať zákonnosť a správnosť záverov, ku ktorým správny orgán dospel, pretože preskúmanie (samotným súdom konštatovaného) „nepreskúmateľného“ rozhodnutia je pojmovo nemožné, pred vadou spočívajúcou v nedostatkoch v zistení skutkového stavu, pretože výsledkom konania, v ktorom je skutkový stav zistený riadne, by mohlo byť úplne iné rozhodnutie. Preto pokiaľ krajský súd konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm.
9. d)O.s.p.) ako aj také zistenie skutkového stavu v správnom konaní, ktoré nepostačuje na posúdenie veci § 250j ods. 2 písm.
10. c)O.s.p. , nemôže zároveň relevantným spôsobom vysloviť právny názor vo veci samej, čomu bráni práve prekážka nepreskúmateľnosti (a „neposúditeľnosti“) veci. Nezohľadnenie tejto zásady spôsobuje, že samotný výsledný efekt vyjadrený vo forme zrušujúceho výroku obsahujúce popri sebe viaceré zrušovacie dôvody (vo vzťahu k jednému rozhodnutiu) je rozporuplný a zmätočný, čomu nasvedčuje i nejednoznačnosť v otázke prípustnosti odvolania voči rozsudku s výrokom s takto kumulovanými zrušujúcimi dôvodmi, s ktorými zákon rozdielnym spôsobom spája otázku prípustnosti resp. neprípustnosti odvolania. Kým proti rozsudku zrušujúcemu rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm.
11. c)a
12. d)O.s.p. odvolanie nie je prípustné, proti rozsudku zrušujúcemu rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm.
13. a)O.s.p. možno podať odvolanie, čo súd prvého stupňa síce formálne rozlíšil v poučení svojho rozsudku, avšak bez zohľadnenia skutočnosti, že takto sú v zákone vymenované len jednotlivé zrušovacie dôvody, ktorých kumulácia sa však v niektorých prípadoch vo vzťahu k jedinému preskúmavanému rozhodnutiu vylučuje. Skutočnosť, že proti zrušujúcim dôvodom spočívajúcim v nepreskúmateľnosti rozhodnutia a v zistení skutkového stavu nedostačujúcom na posúdenie veci nie je prípustné odvolanie (kde je tak zo zákona vylúčená možnosť ingerencie odvolacieho súdu ) a teda záveru súdu prvého stupňa o týchto otázkach sa priznáva charakter nespochybniteľnosti a preto treba z neho vychádzať, bráni (na čo mal prihliadnuť už krajský súd ) logicky aj odvolaciemu súdu zaujať záväzný právny názor k meritu veci (čoho sa dožadovala odporkyňa na základe jediného prípustného odvolacieho dôvodu). Ide tak o následok postupu, ktorý možno považovať za odňatie možnosti odporkyne konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu je zo samotnej podstaty tohto pojmu spätá so súdnym prieskumom takého rozhodnutia. K tomu, aby súd konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je potrebná námietka žalobcu (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Nepreskúmateľnosť rozhodnutia totiž logicky neumožňuje súdu, aby rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných dôvodov; k tejto vade je preto súd oprávnený a súčasne povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že napadnuté správne rozhodnutie je nepreskúmateľné, zruší ho, bez toho, aby sa vecne zaoberal námietkami žalobcu ( obdobne v rozsudku NSS sp. zn. 3 As 6/2004 z 08.03.2005 „pokiaľ súd dospel k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, uvedie iba dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné, pričom ďalšie námietky už nepreskúmava“ ). Skutočnosť, že súdu pri posúdení rozhodnutia napriek jeho zisteniu a konštatovaniu „nepreskúmateľnosti“, tvrdená vada rozhodnutia nebránila v jeho ďalšom preskúmaní, vyvoláva dôvodné pochybnosti o správnosti záverov súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že „všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.“ (napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Pokiaľ súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu konštatuje jeho nepreskúmateľnosť, ide nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie správneho orgánu preskúmať v merite veci. Ak však súd na jednej strane konštatuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu a na strane druhej pokračuje v jeho preskúmaní, zaťaží aj svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť, nakoľko takýto postup (spočívajúci v následnom prieskume rozhodnutia) je v zjavnom rozpore s prv prijatým záverom o nemožnosti preskúmať rozhodnutie správneho orgánu. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné dbať na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). S poukazom na vyššie citovanú judikatúru, ktorej sa pridržiava aj odvolací súd, už len tento dôvod vytvára dostatočný predpoklad pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci späť, pretože napriek konštatovaniu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, toto i tak preskúmaval a zaoberal sa aj ďalšími námietkami navrhovateľa (pričom nemožno zohľadniť, že prípadne len tými, u ktorých to nebolo vylúčené pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľosť, čo je však protirečivé, keďže podľa názoru odvolacieho súdu selektívny prieskum bez bezprostredného vzťahu k „nepreskúmateľnému“ a „neposúditeľnému“ rozhodnutiu ako celku, objektívne vykonať nemožno) a zaujal tak svoje stanovisko aj k veci samej, čo predstavuje rozpor (obdobne v rozsudku NSS sp. zn. 4 Ads 102/2006-38 z 31.05.2007). Podľa § 212 ods. 3, 4 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f)

§ 212ods.

3, O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 221ods.

2 O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.