Obsah (6)

§ 9§ 419§ 420§ 421§ 432§ 428

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/168/2018 Identifikačné číslo spisu: 4309205029 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 9zákona č.

514/2003 Z.z., ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z
2. marca 2018 sp. zn. 7 Co 119/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Mal za to, že podané odvolanie nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Stotožnil sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), ktorý dostatočne zistil skutkový stav veci, urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade so správne aplikovanými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. Dodal, že súd prvej inštancie správne konštatoval neexistenciu zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci, t. j. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Aj v prípade, ak by došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, čo však v danom spore nad všetky pochybnosti preukázané nebolo, žalobcom majetková škoda ani nemajetková ujma nevznikla, a preto nebolo možné konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ďalej argumentoval, že žalobcom žiadna majetková škoda nevznikla, pretože v danom exekučnom konaní, ktoré prebiehalo v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, k vyprataniu nehnuteľností nedošlo a žalobcovia vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nestratili. K nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 190 957,98 Eur pre každého zo žalobcov, t. j. 9,96 Eur za každú hodinu právnej neistoty uviedol, že žalobcovia nepreukázali, v čom konkrétne mala spočívať nemajetková ujma, ktorá im mala vzniknúť, v akom rozsahu, resp. do akej miery bolo do ich práv zasiahnuté. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie. Navrhli, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie a ich žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo aby tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom trovy dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) a že rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). V dovolaní opakovane poukázali na jednotlivé pochybenia, ktorých sa podľa ich názoru mala dopustiť súdna exekútorka a súd prvej inštancie v rámci exekučného konania sp. zn. 6 Er 430/2003 a opísali jeho priebeh. Tvrdili, že súdna exekútorka a súd prvej inštancie napomáhali nevlastníkovi k nadobudnutiu cudzieho majetku formou exekučného konania. Namietali, že v žiadnom právnom štáte nemôže dôjsť v rámci rozhodovacej činnosti k tak vážnemu zásahu do práva vlastniť majetok a jeho pokojného užívania, ako v danom prípade, keď sa nevlastník bez právneho titulu snažil pripraviť vlastníka o majetok. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedli, že od podania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie až po právoplatné skončenie veci (približne osem rokov) žili v neustálom strachu o svoj majetok - obydlie. Nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky a súdu prvej inštancie sa zo žalobcov takmer stali ľudia bez domova, pričom ich postup nesmierne negatívne zasiahol do ich pracovného, spoločenského a súkromného života a vplýval na ich česť, vážnosť, povesť a rodinné vzťahy.
4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch. 7.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.

§ 421ods.

1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
2. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.
3. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.
4. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP) žalobcovia napádajú rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, teda rozhodnutie vo veci samej.
5. Žalobcovia v úvode dovolania uviedli, že dovolanie odôvodňujú zmätočnostnou vadou podľa § 420 písm. f/ CSP, avšak v dovolaní ani len slovným vyjadrením nevystihli niektorý pojmový znak významný z hľadiska zadefinovania procesnej vady konania

§ 420písm.

f/ CSP. Aj pri posudzovaní ich dovolania podľa obsahu (článok 11 CSP a § 124 ods. 1 CSP) nie je zrejmé, či vôbec namietajú existenciu procesnej vady zmätočnosti uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod teda nie je vymedzený spôsobom zodpovedajúcim § 431 ods. 2 CSP. 15. Žalobcovia podali dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu

§ 432ods.

2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). 16. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná

§ 421ods.

1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

1. Z dovolania podaného žalobcami dovolací súd ani výkladom nezistil, akú právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne. Sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu zhodnými so závermi súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci však významovo nezodpovedá kritériám pre vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu uvedeným v § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.
2. S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že žalobcovia podali dovolanie, ktoré má náležitosti

§ 428CSP (nie je preto daný dôvod pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm.

d/ CSP), v ich dovolaní ale absentuje iná zákonom požadovaná náležitosť - dovolacie dôvody v ňom nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalobcov odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

1. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej najvyšší súd trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.