odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti s kúpou tovaru na základe faktúry č. 0200053 žalovaný ako konateľ, resp. bývalý konateľ žalobcu porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože pri výkone svojej pôsobnosti ako konateľa žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, pretože uprednostnil svoje záujmy ako fyzickej osoby - živnostníka pred záujmami žalobcu ako obchodnej spoločnosti. Došlo k tomu tým, že kreoval zmluvný vzťah, v ktorom vystupoval za žalobcu ako konateľ a na druhej strane vystupoval 1 Obo 16/2008 2 ako živnostník - fyzická osoba, na základe ktorého vzťahu bola zo strany žalovaného ako živnostníka - fyzickej osoby vystavená faktúra č. 0200053 na žalobcu ako obchodnú spoločnosť. Príkazy na úhradu faktúry č. 0200053 z 13.12.2002, 19.12.2002, 23.12.2002, 3.1.2003 a 10.1.2003 za žalobcu ako obchodnú spoločnosť podpísal žalovaný ako konateľ žalobcu. Skutok, u ktorého žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti a uprednostnil svoje záujmy ako živnostníka - fyzickej osoby vyplýva z vykonaných dôkazov, keď podpísanými príkazmi na úhradu faktúry č. 0200053 žalovaným S., žalobca ako obchodná spoločnosť zaplatila za tovar vymedzený vo faktúre žalovanému ako živnostníkovi - fyzickej osobe vyššiu cenu, než ktorú by žalobca ako obchodná spoločnosť zaplatila, pokiaľ by ten istý druh tovaru nakúpila od firmy K., s ktorou mal žalobca ako obchodná spoločnosť uzavretú zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení. Týmto skutkom žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, so záujmom žalobcu ako obchodnej spoločnosti, ale uprednostnil svoje záujmy živnostníka - fyzickej osoby. Preto porušil zákonnú povinnosť ako konateľ žalobcu s poukazom na ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu porušil povinnosť vyplývajúcu zo Spoločenskej zmluvy žalobcu z 1.12.1999, a to
čl. VIII. písm. b/ Konatelia, bod 5, keď ako konateľ, resp. bývalý konateľ žalobcu nebol oprávnený konať samostatne a podpisovať za spoločnosť záväzok, ktorý pre žalobcu presahuje 300 000,-- Sk v každom jednotlivom prípade. Zmluvný vzťah, ktorý za žalobcu kreoval žalovaný ako konateľ sám, pričom išlo o záväzok, z ktorého vyplývala povinnosť úhrady kúpnej ceny nad 300 000,-- Sk, a to
faktúry č. 0200053 na sumu 462 925,30,-- Sk, došlo týmto postupom zo strany žalovaného k porušeniu zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo spoločenskej zmluvy žalobcu. Výška škody bola ustálená na sumu 194 185,40,-- Sk, a to výpočtom rozdielu medzi cenami, za ktoré by žalobca nakúpil predmetný tovar a cenami, ktoré účtoval žalobcovi žalovaný
faktúry č.
ust. § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 151 ods 1 O.s.p. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný podaním zo dňa 5.11.2007. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, príp. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež náhradu trov konania. Žalovaný rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, pretože v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasí s odôvodnením súdu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že žalovaný porušil povinnosť
1 Obchodného zákonníka. Žalovaný má za to, že funkciu konateľa vždy vykonával s odbornou starostlivosťou a jeho konanie nikdy nebolo v rozpore 1 Obo 16/2008 4 so záujmami spoločnosti ani v rozpore so záujmami jej spoločníkov, t.j. žalovaného a P.. Bolo bežnou obchodnou zvyklosťou medzi fyzickou osobou - podnikateľom - žalovaným, kde P. bol tichým spoločníkom a disponoval s účtom žalovaného a firmou P., s.r.o., kde P. bol konateľom a taktiež ako konateľ disponoval s účtom právnickej osoby, že P. ako konateľ právnickej osoby P., s.r.o. dával príkazy banke na úhradu z účtu právnickej osoby P., s.r.o., aby uhradila faktúry za tovar dodaný fyzickou osobou firmy S., P., K. za tovar, ktorý fyzická osoba dodala právnickej osobe firme P., s.r.o. Bežnou obchodnou praxou bol aj opačný postup, t.j. tretia osoba si objednala tovar od fyzickej osoby podnikateľa S., P., ktorý tento tovar nakúpil od právnickej osoby P., s.r.o. za rovnaké cenníkové ceny a právnickej osobe P., s.r.o. za tento tovar na základe faktúry riadne zaplatil. Pokiaľ teda žalovaný ako konateľ P., s.r.o. objednal tovar od fyzickej osoby S.-P. a zaplatil za tento tovar kúpnu cenu, nešlo o žiadny výnimočný prípad, ktorý by akýmkoľvek spôsobom bol v rozpore so záujmami spoločnosti P., s.r.o. alebo jej spoločníkmi, ale išlo o bežnú obchodnú prax, ktorú realizovali obaja konatelia firmy P., s.r.o. a všetky tieto obchody sa realizovali v zmysle rovnakých platných cenníkov (firma P., s.r.o. ako aj fyzická osoba S.-P. mali rovnaké cenníky výrobkov). Obchodný prípad na základe faktúry č. 0200053 tvoriaci predmet sporu nie je možné skúmať samostatne ako vytrhnutý zo života spoločnosti, ale je potrebné ho analyzovať v širších súvislostiach a v celkovom kontexte života a fungovania obchodnej spoločnosti P., s.r.o. Ak sa v napadnutom rozsudku uvádza, že predmetnou obchodnou operáciou boli porušené záujmy spoločnosti a záujmy jej spoločníkov, takéto tvrdenie žalovaný nepovažuje za pravdivé, pretože finančné prostriedky vo výške 194 185,40,-- Sk sa nestratili, ale v dôsledku tejto obchodnej operácie boli presunuté z firmy P., s.r.o. do firmy S.-P., v ktorej bol P. z titulu zmluvy o tichom spoločenstve fakticky rovnako konateľ a spoločník. V predmetnom konaní nebolo a ani nemohlo byť preukázané, že žalovaný ako konateľ spoločnosti nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Naopak, žalovaný funkciu konateľa vždy vykonával s odbornou starostlivosťou, ale jeho konanie vždy bolo v súlade so záujmami spoločnosti a záujmami jej spoločníkov, t.j. žalovaného a P.. Pokiaľ ide o povinnosť konateľa
čl. VIII. písm. b/ bod 5 Spoločenskej zmluvy zo dňa 1.12.1999,
ktorého konatelia konajú a podpisujú za spoločnosť samostatne s výnimkou prijatia záväzku pre spoločnosť, ktorý presahuje 300 000,-- Sk v každom 1 Obo 16/2008 5 jednotlivom prípade, tak v tejto súvislosti žalovaný uvádza, že na základe ústnej dohody oboch spoločníkov a konateľov bolo toto ustanovenie spoločenskej zmluvy zmenené a bolo bežnou praxou, že obaja konatelia, t.j. žalovaný i P. konali samostatne aj pri záväzkoch, ktoré presahovali sumu 300 000,-- Sk, a preto sa nemožno dovolávať porušenia spoločenskej zmluvy na základe tohto obselentného zmluvného ustanovenia. Bolo bežnou obchodnou zvyklosťou, že vo firme obaja konatelia v rozpore so spoločenskou zmluvou konali a nakladali samostatne s finančnými prostriedkami spoločnosti presahujúcimi 300 000,-- Sk. Žalobca v predmetnom konaní relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosť, že vôbec došlo k vzniku škody a ak k nej by aj došlo, v akej výške táto škoda bola spôsobená. Prípadnú škodu nie je možné vypočítať jednoduchým rozdielom sumy fakturovanej faktúrou č. 0200053 a cenníkovou cenou firmy K., platnou do 31.12.2003. Prípadnému zmenšeniu majetku spoločnosti P., s.r.o. by mohlo dôjsť len vtedy, ak by tento tovar spoločnosť P., s.r.o. ďalej nepredala. Toto sa však nestalo, a preto spoločnosti P., s.r.o. nevznikla žiadna skutočná škoda, spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného. V danom prípade nedošlo ani k vzniku ušlého zisku, pretože ak by spoločnosť P., s.r.o. zastúpená konateľom - žalovaným nebola kúpila a na základe faktúry č. 0200053 zaplatila za predmetný tovar, nemala by táto skutočnosť za následok dosiahnutie vyššieho zisku žalobcu. Zisk obchodnej spoločnosti žalobcu by nebol vyšší, ak by nedošlo ku kúpe a zaplateniu predmetného tovaru, nakoľko to, že niečo nekúpim a následne to ďalej nepredám, nemôže mať negatívny vplyv na hospodársky výsledok ekonomického subjektu. Žalovaný mal za to, že nedošlo k spôsobeniu škody žalobcovi, a preto žalobcovi nevzniklo ani právo na jej náhradu. Tiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Žalovaný tiež poukázal na ust. § 265 Obchodného zákonníka,
ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu a tiež na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
názoru žalovaného je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v konečnom dôsledku aj v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ak sa zmluvná strana dovoláva práva na náhradu škody v dôsledku bežnej obchodnej praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli a pritom sama vykonávala úkony a uskutočňovala činnosť, titulom ktorej sa teraz domáha náhrady údajnej 1 Obo 16/2008 6 škody. Súčasťou poctivého obchodného styku je tiež rešpektovanie vzájomných dohôd, a to nielen písomných, ale aj ústnych a konkludentných.
1 Obchodného zákonníka, osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. Ide o zakročovaciu povinnosť proti hroziacej škode, ktorá je uložená tomu, komu škoda hrozí, teda žalobcovi. Ak žalobca neurobil opatrenia proti hroziacej škode vyplývajúcej zo zakročovacej povinnosti, žalovaný nie je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti žalobcom. P. mohol žalovaného písomne vyzvať, aby predmetný obchod nerealizoval, aby kúpnu cenu nevyplatil, príp. mohol od zmluvy s fyzickou osobou S.-P. odstúpiť. K ničomu takému však nedošlo a žalobca, resp. jeho štatutárny orgán - P., túto skutočnosť zneužili vo svoj prospech až vtedy, keď došlo k zhoršeniu vzťahov medzi žalovaným a P. a až dňa 8.6.2004, teda po uplynutí 1,5 roka podal návrh na súd o náhradu škody. Žalovaný podáva odvolanie aj proti tej časti rozsudku, ktorým súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 32 876,60,-- Sk, a to z dôvodu, že Krajský súd v Žiline na základe nesprávneho skutkového i právneho posúdenia veci žalobe vyhovel. Žalobca nemal mať úspech v konaní, a preto mu náhrada trov konania neprináleží. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal tiež odvolanie žalobca vo výroku, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 12% úroku z omeškania ročne zo sumy 194 185,40,-- Sk od 21.12.2002 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a dospel k správnemu záveru, že žalovaný S. porušil svoju zákonnú povinnosť konateľa obchodnej spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Správne rozhodol o povinnosti žalovaného S. nahradiť spoločnosti žalobcu spôsobenú škodu vo vyčíslenej výške. Žalobca má za to, že predmetná škoda predstavuje splatný finančný záväzok žalovaného voči žalobcovi a ako taká sa teda spravuje ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje povinnosť dlžníka uhradiť veriteľovi z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzkové vzťahy, ktoré vznikli, či už na základe zmluvy, alebo na základe zákona, teda vrátane povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Žalobca sa domnieva, že moment vzniku škody, ako aj moment, od ktorého bol žalovaný v omeškaní, možno ustáliť na deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 0200053, t.j. na 21.12.
1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania účastníkov konania sú dôvodné. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci sú dané tvrdené odvolacie dôvody
2 písm. b/ a f/ O.s.p. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 194 185,40,-- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla konaním žalovaného v rozpore s ust. § 135a Obchodného zákonníka a v rozpore ust. čl. VIII. písm. b/ bod 5 Spoločenskej zmluvy, v zmysle ktorého konatelia konajú a podpisujú za spoločnosť 1 Obo 16/2008 8 samostatne, s výnimkou prijatia záväzku pre spoločnosť, ktorý presahuje 300 000,--Sk v každom jednotlivom prípade.
názoru žalobcu zo strany žalovaného došlo tiež k porušeniu čl. VII. bod 4 písm. d/ Spoločenskej zmluvy. Súd žalobu o zaplatenie sumy 194 185,40,-- Sk považoval za dôvodnú, v tejto časti žalobe vyhovel a žalobu o zaplatenie 12% úroku z omeškania ročne zo sumy 194 185,40,-- Sk od 21.12.2002 do zaplatenia zamietol.
ust. § 757 zákona č. 513/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej len Obchodný zákonník) pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti ustanovených týmto zákonom, platia obdobne ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti (§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka). Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že: a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a (§ 135a ods. 2 Obchodného zákonníka).
3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. Z uvedeného vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých 1 Obo 16/2008 9 jej spoločníkov. Konatelia teda majú konať odborne a lojálne voči spoločnosti a jej spoločníkom. Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci, v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti. Odbornosť zahŕňa aj vytvorenie zodpovedajúcej informačnej sústavy spoločnosti v záujme získavania všetkých informácií relevantných vo vzťahu k predmetu rozhodovania. Lojalita vo vzťahu k spoločnosti a jej spoločníkom zahŕňa povinnosť zachovávania mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov akcionárov, ako aj povinnosť neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosťami. Tieto zložky je potrebné interpretovať v kontexte s ust. § 56a. V ust. ods. 2 § 135a Obchodného zákonníka je obsiahnutá úprava zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti. Táto úprava má charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu
Obchodného zákonníka. Ak konateľ spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti či už porušením záväzku alebo porušením povinnosti
Obchodného zákonníka, je povinný nahradiť spôsobenú škodu, a to za podmienok upravených v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Za spôsobenú škodu zodpovedajú konatelia spoločne a nerozdielne, teda solidárne. Takto upravená solidárna zodpovednosť konateľov
2 korešponduje s úpravou solidárnej zodpovednosti
Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady: a/ vznik škody - len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody, b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou - povinnosti konateľa sú určené jednak v zákone, v spoločenskej zmluve, v zmluve o výkone funkcie, resp. ak nie je takáto zmluva uzavretá, vyplývajú z úpravy mandátnej zmluvy (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Porušenia povinnosti sa môžu konatelia dopustiť tak úmyselným ako i nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci boli povinní konať. Porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa sa
zákona predpokladá a nie je potrebné ho preukazovať, c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody - konateľ zodpovedá za škodu, len ak bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a vzniknutou škodou. 1 Obo 16/2008 10 Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ bude zodpovedať za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním aspoň jedného z liberačných dôvodov uvedených v ods.
podpisovaného vzoru. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a S. P. - živnostníkom bola uzatvorená ústna kúpna zmluva na dodávku tovaru, ktorý bol následne fakturovaný faktúrou č. 0200053 zo dňa 6.12.2002. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ktorý dôkaz presvedčil súd, keď 1 Obo 16/2008 12 dospel k záveru, že žalovaný prijal záväzok samostatne pre spoločnosť presahujúci 300 000,-- Sk, keď P. tvrdil, že žalovaný konal bez jeho súhlasu, naopak, žalovaný tvrdil vo svojich výpovediach, že konal so súhlasom druhého konateľa a tento vedel o predmetnom obchode. To, že žalovaný podpísal viacero príkazov na úhradu faktúry č.0200053/2002 neznamená, že o tejto skutočnosti nemohol vedieť i druhý konateľ a že to bolo bez súhlasu druhého konateľa. Z doposiaľ vykonaného dokazovania taktiež nebolo preukázané, že spoločnosti - žalobcovi vznikla škoda. Skutočná škoda (damnum emergens) sa prejavuje zmenšením majetku poškodenej strany oproti stavu pred škodnou udalosťou. Škoda skutočná sa prejavuje v niektorých z týchto foriem: - zničenie, strata, poškodenie alebo znehodnotenie veci; - náklady vynaložené poškodenou stranou v dôsledku škodnej udalosti; - tzv. márne vynaložené náklady, ktoré poškodená strana skôr uhradila v záujme výkonu svojich majetkových práv; - strata majetkových práv (čiastočná alebo úplná), príp. strata možnosti v dôsledku škodnej udalosti vymáhať od dlžníka pohľadávku. Na náhrade škody by poškodený nemal profitovať. Princíp náhrady skutočnej škody mimo iného znamená, že by poškodený mal odpočítať od požadovanej náhrady škody všetky výhody, ktoré eventuálne v súvislosti s porušením právnej povinnosti druhou stranou získal. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, v akej forme sa konkrétna škoda prejavila, v akej výške škoda žalobcovi vznikla, za akú cenu boli výrobky - tovar fakturovaný faktúrou č. 0200053 odpredaný ďalšiemu odberateľovi a či žalobca predal tieto výrobky ďalšiemu odberateľovi so stratou, príp. či na strane žalobcu vznikol ušlý zisk - predpokladané zväčšenie majetku poškodenej strany, ku ktorému však nedošlo v dôsledku škodnej udalosti. V konaní taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany konateľa - žalovaného a vznikom škody. Súd prvého stupňa sa taktiež nezaoberal namietanými okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť v zmysle § 374 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 194 185,40,-- Sk. Odvolací súd tiež konštatuje, že je dôvodné odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. V prípade, že sa dlžník dostane do omeškania so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, teda v danom prípade, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením škody, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Tieto úroky môžu byť určené v zmluve, ak zo zmluvy nevyplýva dohoda o úrokoch z omeškania, je dlžník povinný platiť úroky zákonné
Preto v prípade preukázania nároku žalobcu na náhradu škody a preukázania omeškania dlžníka so zaplatením škody vznikne právo žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pretože súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
ust. § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a s poukazom na ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne sa zaoberať otázkou, či žalovaný vykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Opätovne skúmať, či boli splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu, či došlo k porušeniu povinnosti žalovaného pri výkone funkcie konateľa, aká škoda žalobcovi vznikla, presne stanoviť výšku, ďalej či existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Tiež bude povinnosťou súdu zaoberať sa okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť žalovaného. Okolnosti, za ktorých bol predmetný obchod realizovaný, či existovala resp. neexistovala dobrá viera konateľa, že koná v záujme spoločnosti. Tiež sa bude zaoberať otázkou, či v prípade vzniku nároku žalobcu na náhradu škody výkon práva nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku s poukazom na ust. § 265 Obchodného zákonníka. Kogentným ustanovením § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka je síce vylúčené moderačné právo súdu, súd nemôže náhradu škody znížiť v žiadnom prípade, nemusí však v prípadoch predvídaných v § 265 Obchodného zákonníka akúkoľvek nesprávne vykonštruovanú a tým neúmerne vysokú náhradu škody poškodenej strane priznať alebo uznať vznik samotnej zodpovednosti za škodu, viazaný na neúmerne prísne a jednostranne výhodné podmienky. Súd tiež opätovne posúdi nárok žalobcu na úroky z omeškania s prihliadnutím na jeho podanie zo dňa 14.11.2007, v ktorom žiada 12 % úroky z omeškania ročne zo sumy 194 185,40,-- Sk od 5.7.2004 do zaplatenia. Súd tiež rozhodne o návrhu na pripustenie zámeny účastníkov na strane žalobcu zo dňa 20.10.2008. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu nesprávne označenie žalovaného v napadnutom rozsudku, keďže spor sa netýka S. ako živnostníka, ale S. ako fyzickej osoby - konateľa spoločnosti P.. V naznačenom smere súd prvého stupňa doplní dokazovanie a vo veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). 1 Obo 16/2008 14 P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 19. februára 2009 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.