Obsah (6)

§ 172§ 380§ 71§ 386§ 321§ 60

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Tdo/4/2017 Identifikačné číslo spisu: 6114010841 Dátum vydania rozhodnutia: 02.10.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 172ods.

1 písm. c/, d/, 2 písm. a/, 3 písm. c/ spáchaný sčasti formou spolupáchateľstva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 5Tk 3/2014, v konaní o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2016, sp. zn. 3 To 20/2016, v zmysle § 380 ods. 2 Tr. por., takto rozhodol:

§ 380ods.

2 Tr. por. sa obvinený C. F., nar. XX. G. XXXX v M., trvale bytom M., A. B. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica sa z dôvodu

§ 71ods.

1 písm. c/ Tr. por. b e r i e d o v ä z b y, ktorá začína plynúť

1. októbra 2018, okamihom prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a vykoná sa v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica. Odôvodnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací na podklade dovolanie obvineného rozsudkom z
2. októbra 2018, sp. zn. 4 Tdo 4/2017

§ 386ods.

1 vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2016, sp. zn. 3 To 20/2016 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, pri zistení dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ g/ a i/ Tr. por. bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 321 ods. 1 písm. d/, 322 ods. 3, 319 Tr. por., § 172 ods. 1 písm. c/, d/, 2 písm. a/, 3 písm. c/, §§ 20 Tr. zák. v neprospech obvineného C. F..

§ 386ods.

2 Tr. por. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. marca 2016, sp. zn. 3To 20/2016 zrušil, v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia, obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Banskej Bystrici prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
2. marca 2016, sp. zn. 3To 20/2016,

§ 321ods.

1 písm. d/, e/ Tr. por. v celom rozsahu zrušil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici z 15. januára 2016, sp. zn. 5 Tk 3/2014, a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. F. uznal vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. c/, d/, 2 písm. a/, 3 písm. c/ Tr. zák, sčasti formou spolupáchateľstva v zmysle § 20 Tr. zák. Za to mu súd v zmysle §§ 172 ods. 3, 38 ods. 2, 46, 48 ods. 3 písm. b/, 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody pätnásť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a ochranný dohľad na dva roky.

§ 60ods.

1 písm. a/, c/ Tr. zák. mu uložil trest prepadnutia vecí označených pod bodom 1/. až 191/. rozsudku.

§ 380ods.

2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. Článok 5 ods. 3 Dohovoru

judikatúry ESĽP okrem iného vyžaduje, aby väzba obvineného bola - popri dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu, ktoré je condicio sine qua non obmedzenia osobnej slobody

čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru - založená na relevantných a dostatočných dôvodoch verejného záujmu, medzi ktoré môže patriť aj zabránenie v páchaní ďalších trestných činov. To si od vnútroštátnych súdnych orgánov vyžaduje, aby vychádzajúc z prezumpcie neviny, preskúmali všetky okolnosti svedčiace v prospech a proti existencii takýchto dôvodov, opodstatňujúcich odchýlku od pravidla rešpektovania osobnej slobody

čl. 5, a uviesť ich vo svojich rozhodnutiach (porov. napr. rozsudok Veľkej komory z

1. októbra 2006, McKay proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 543/03, ods. 43). Argumenty za prepustenie a proti nemu nesmú byť „všeobecné a abstraktné", ale musia odkazovať na špecifické skutočnosti a osobné pomery danej osoby, ktoré odôvodnia jej väzbu (porov. rozsudok z
2. decembra 1991, Clooth proti Belgicku, sťažnosť č. 12817/87, ods. 44, zhodne aj III. ÚS 38/01). Osobitne preventívna väzba nemôže byť považovaná za prostriedok všeobecnej prevencie, ale musí smerovať k zabráneniu spáchania určitého konkrétneho trestného činu (porov. rozsudok zo
3. novembra 1980, Guzzardi proti Taliansku, sťažnosť č. 7367/76, ods. 102). ESĽP napríklad považoval za porušenie čl. 5 ods. 3 Dohovoru prípad, keď súdne rozhodnutia o preventívnej väzbe boli odôvodnené krátkou štandardnou formuláciou, že obvinený bol v minulosti odsúdený, nemá stále bydlisko, prácu ani rodinu a že by mohol spáchať ďalšie trestné činy (pozri rozsudok z
4. februára 2005, Sulaoja proti Estónsku, sťažnosť č. 55939/00, ods. 64). Z procedurálneho hľadiska čl. 5 ods. 3 Dohovoru vyžaduje, aby bol ten, o osobnej slobode, ktorého sa rozhoduje, predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu. Sudca alebo iná úradná osoba ho musí vypočuť a preskúmať, či väzba (obmedzenie osobnej slobody) je oprávnená alebo nie (porov. napr. rozsudok zo
5. októbra 2005, Sarban proti Moldavsku, sťažnosť č. 3456/05, ods. 109). Nevypočutie môže založiť arbitrárnosť obmedzenia jeho osobnej slobody. Pokiaľ je prvým úkonom obmedzenia osobnej slobody súdne rozhodnutie o nariadení väzby,

názoru ústavného súdu je súčasťou práva na vypočutie aj právo na informáciu o tom, že sa vôbec pristúpi k rozhodovaniu o väzbe a na oboznámenie so skutočnosťami, na ktorých súd hodlá svoje rozhodnutie o väzbe založiť. Inak sa osoba, ktorá má byť vzatá do väzby, nemôže k otázke svojho vzatia o väzby zmysluplne vyjadriť. Je podstatné, aby bolo obvinenému postupom dovolacieho súdu skutočne umožnené spoznať dôvody, ktoré majú viesť k jeho vzatiu do väzby, a účinne vznášať argumenty proti nim. Len taký postup totiž zodpovedá vo svetle čl. 5 ods. 3 Dohovoru a čl. 17 ods. 5 Ústavy ústavo - a dohovorokonformnému výkladu pojmu vypočutie obvineného, ktorý je obsiahnutý v ustanovení § 72 ods. 2 Tr. por. Dovolací súd je tak pred vzatím obvineného do väzby

§ 380ods.

2 Tr. por. povinný zoznámiť ho s dôvodmi, ktoré prichádzajú v jeho prípade do úvahy ako väzobné dôvody, so skutkovými okolnosťami, z ktorých také dôvody vyplývajú, ako aj dôkaznými prostriedkami, z ktorých boli zistené (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 597/2012). Vzhľadom na uvedené dovolací súd F. na verejnom zasadnutí

1. júna 2018 oboznámil s dôvodmi, ktoré prichádzajú v jeho prípade do úvahy ako väzobné dôvody, so skutkovými okolnosťami, zistenými dôkaznými prostriedkami, a vykonal výsluch dovolateľa tak, aby obvinenému umožnil realizovať jeho práva súvislosti s väzobným stíhaním. Dovolateľ uložený trest odňatia slobody vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica. F. do uloženého trestu odňatia slobody v trvaní pätnásť rokov, výkon ktorého nastúpil
2. marca 2016, bola zarátaná vykonaná väzba od
3. februára 2014 do
4. marca
5. Do súčasnej doby (ku dňu rozhodnutia dovolacieho súdu) z uloženého trestu so započítaním väzby vykonal celkove 4 roky, 7 mesiacov, 7 dní. Dovolací súd mal v prípade dovolateľa dané dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., a to obavou z pokračovania v trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pretože obvinený už bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú činnosť, pričom viaceré odsúdenia sú zahladené. K jeho poslednému odsúdeniu došlo rozsudkom Okresného súdu Lučenec z
6. januára 2014, sp. zn. 3T 29/2009, ktorým bol uznaný vinným pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

§ 172ods.

1 písm. c/ Tr. zák. Bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov do 8. októbra 2016, s probačným dohľadom a obmedzením, spočívajúcim v zákaze požívať návykové látky. Skutok, pre ktorý je stíhaný v prerokúvanej trestnej veci tak spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. S poukazom na vyjadrené má dovolací súd danú prítomnosť dôvodov na obmedzenie osobnej slobody F. a jeho vzatie do väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Najvyšší súd na podklade vyjadreného rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.