← Slovensko

invalidný dôchodok

Obsah (7)§ 85§ 246a§ 11§ 85a§ 250d§ 9§ 492

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Nds/6/2018 Identifikačné číslo spisu: 1015201506 Dátum vydania rozhodnutia: 02.10.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade má navrhovateľka trvalé bydlisko v H., je jej všeobecným súdom súd určený

§ 85ods.

1 OSP, ktorý je v obvode Krajského súdu v Trenčíne (§ 85a ods. 1 OSP). Z uvedeného dôvodu nie je daná miestna príslušnosť Krajského súdu v Bratislave

§ 246aods.

2 OSP a miestne príslušným na konanie vo veci je Krajský súd v Trenčíne.

  1. Krajský súd v Trenčíne, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou.
  2. Krajský súd v Trenčíne poukázal na skutočnosť, že predmetná vec síce patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, avšak podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, nakoľko navrhovateľka nemá všeobecný súd v Slovenskej republike. Zo súdneho ani z posudkového spisu totiž nevyplýva, že by navrhovateľka mala bydlisko alebo sa zdržiavala na území Slovenskej republiky. Práve naopak, z lustrácie v registri obyvateľov, ktorá má síce iba evidenčný charakter, ale z ktorej vychádzal aj Krajský súd v Bratislave pri odôvodnení postúpenia veci vyplýva, že navrhovateľka má od 13.03.2015 ukončený trvalý pobyt v obvode Krajského súdu v Trenčíne a rovnakým dňom má prihlásený trvalý pobyt v Českej republike. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že navrhovateľka sa v Českej republike zdržiava minimálne od roku 2010, na adresu v Českej republike sú navrhovateľke doručované rozhodnutia odporkyne, z uvedenej adresy navrhovateľka komunikuje s odporkyňou, podala z nej aj opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne, pričom na uvedenú adresu bolo navrhovateľke doručené aj uznesenie o postúpení veci, ktoré navrhovateľka prevzala. Navrhovateľka má v Českej republike taktiež ošetrujúceho lekára. 5.

§ 11ods.

1 OSP, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje

okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. 6.

§ 11ods.

3 OSP, ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne. 7.

§ 246aods.

2 OSP, v konaní

tretej hlavy tejto časti je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa alebo krajský súd, v ktorého obvode je tento súd. 8.

§ 85ods.

1 OSP, všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. 9.

§ 85aods.

1 OSP, ak na konanie je vecne príslušný krajský súd a miestna príslušnosť súdu sa má spravovať všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd účastníka. 10.

§ 250dods.

2 OSP, ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu. ­­­­­­­­­11.

§ 9ods.

1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje

okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. 12.

§ 492ods.

1 SSP, konania

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov.

  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Trenčíne postúpená nesprávne.
  2. V predmetnom prípade mal Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu za preukázané, že Krajskému súdu v Bratislave bolo dňa 14.09.2015, t.j. v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, doručené podanie navrhovateľky označené ako odvolanie, ktoré možno s prihliadnutím na jeho obsah klasifikovať ako návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní z uvedeného dôvodu aplikoval § 492 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého postupoval

ustanovení starého procesného kódexu - Občianskeho súdneho poriadku. Z ustanovenia § 11 ods. 1 OSP vyplýva, že konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje

okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia (zásada perpetuatio fori). Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za rozhodujúce dodržanie uvedenej zásady, ktorá bola zakotvená nielen v Občianskom súdnom poriadku, ale má svoje vyjadrenie aj v Správnom súdnom poriadku, konkrétne v § 9 ods. 1 veta druhá. V zmysle dodržania tejto zásady Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 246a ods. 2 OSP, upravujúceho osobitné pravidlá pre stanovenie miestnej príslušnosti súdu pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov, možno ustáliť, že príslušným súdom na konanie o podanom návrhu bol súd, v obvode ktorého mala navrhovateľka v čase začatia konania bydlisko, a ak nemala bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržiavala, resp. krajský súd, v ktorého obvode sa nachádzal súd určený na základe uvedených kritérií (§ 85 ods. 1 OSP v spojení s § 85a ods. 1 OSP).

  1. Na základe údajov obsiahnutých v súdnom a k nemu pripojenom posudkovom spise považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že navrhovateľka nemala v čase začatia konania bydlisko a ani sa nezdržiavala na území Slovenskej republiky. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov (č.l. 18 súdneho spisu) vyplýva, že k ukončeniu trvalého pobytu navrhovateľky v obci C. S. A., v okrese H. Z. H. N., došlo ešte dňa 13.03.2015, t.j. v termíne predchádzajúcom podaniu opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne, ktorý bol odporkyni doručený dňa 08.06.2015 a následne zaslaný Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.09.
  2. Od uvedeného dňa (t.j. 13.03.2015) je navrhovateľka prihlásená na trvalý pobyt na území Českej republiky, odkiaľ komunikuje s príslušnými orgánmi a kam sú jej doručované aj všetky písomnosti.
  3. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadroval k otázke určenia miestnej príslušnosti (uznesenie sp. zn. 4Nds/5/2017 zo dňa
  4. mája 2017, sp. zn. 5Nds/6/2017 zo dňa
  5. júna 2017, sp. zn. 4Nds/8/2017 zo dňa
  6. februára 2018), pričom vo svojich rozhodnutiach uviedol, že aj v prípade aplikácie nového procesného kódexu - Správneho súdneho poriadku v súlade s ustanovením § 491 ods. 1 SSP, je nevyhnutné posudzovať miestnu príslušnosť

ustanovení OSP, pokiaľ k začatiu konania došlo ešte za účinnosti OSP, nakoľko aj v zmysle § 9 ods. 1 SSP sa príslušnosť posudzuje

okolností existujúcich v čase začatia konania. K týmto okolnostiam nesporne patrí aj skutočnosť, že v čase začatia konania bol platným a účinným procesným kódexom Občiansky súdny poriadok.

  1. Po dôkladnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k obdobnému záveru, ako Krajský súd v Trenčíne, a to, že prejednávaná vec síce patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, avšak podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, nakoľko navrhovateľka nemá, resp. ani v čase začatia konania nemala všeobecný súd na území Slovenskej republike. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením Krajského súdu v Bratislave, že na rozhodnutie veci je miestne príslušný Krajský súd v Trenčíne.
  2. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase začatia konania nebolo možné na základe kritérií obsiahnutých v Občianskom súdnom poriadku určiť, ktorý súd je miestne príslušný na prejednanie veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, opierajúc sa o ustanovenie § 11 ods. 3 OSP určil, že danú vec prejedná a rozhodne krajský súd, v obvode ktorého má sídlo správny orgán, proti rozhodnutiu ktorého opravný prostriedok podaný navrhovateľkou smeroval, t.j. Krajský súd v Bratislave.
  3. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 :
  4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.