← Slovensko

o zaplatenie úroku z omeškania

Najvyšší súd 4 Obo 59/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Aleny Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci ţalobcu: Mgr. M. U. správca konkurznej podstaty úpadcu E. Š., s. r. o. v konkurze, R., IČO: X., N., proti ţalovanému: 1/ W. S. S., a. s., G., 2/ D. Ú., J., zast. Ing. Z. V. a 3/ F. R., súdny exekútor, R., zast. JUDr. M. K., advokátom, H., o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,5% ročne od

  1. decembra 2003 do zaplatenia, na odvolanie ţalovaného v
  2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cbi/140/2005-Mš-217 z
  3. apríla 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cbi/140/2005-Mš-217 z
  4. apríla 2010 v napadnutej časti voči ţalovanému v
  5. rade p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil povinnosť ţalovanému v
  6. rade zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5% p. a. zo sumy 23 115,49 eur od
  7. decembra 2003 do
  8. marca 2009 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému v
  9. rade uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5% p. a. zo sumy 696,20 eur od
  10. decembra 2003 do
  11. marca 2007 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému v
  12. rade uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5% 4 Obo 59/2010 2 p. a. zo sumy 1 083,75 eur od
  13. decembra 2003 do
  14. októbra 2009 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ţalovaným v
  15. aţ
  16. rade uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 561,-- eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe sa ţalobca domáhal určenia, ţe výťaţok z exekúcie vo výške 24 895,44 eur s príslušenstvom patrí do podstaty a ţalovaní v
  17. aţ
  18. rade sú povinní ho vydať s príslušenstvom úpadcovi. Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 34Cbi/140/05-Sn-158 z
  19. januára 2009 určil, ţe výťaţok vo výške 24 895,44 eur v exekučnom konaní č. EX 63/00, Er 638/00 vedenom na základe poverenia Okresného súdu v Martine súdnym exekútorom F. R. v exekučnej veci oprávneného D. B., a. s., B., proti povinnému E. Š., s. r. o., R., patrí do konkurznej podstaty úpadcu E. Š., s. r. o. v konkurze. Súd v konaní o zaplatenie úroku z omeškania doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Obo/32/2009 z
  20. novembra 2009, vyvodil právny záver, ţe ţalobcovi vzniklo právo na uplatnený úrok z omeškania za oneskorené splnenie peňaţného záväzku. Dokazovaním mal za preukázané, ţe výška úroku z omeškania v rozhodnom období korešponduje s výškou uplatneného úroku z omeškania, a to 12,5% p. a. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe k vydraţeniu nehnuteľnosti v exekučnom konaní došlo dňa
  21. decembra 2003, a teda týmto dňom patril peňaţný výťaţok z exekúcie do konkurznej podstaty úpadcu. Súd mal preukázané, ţe ţalovaný v
  22. rade uhradil ţalobcovi peňaţný výťaţok z exekúcie vo výške 23 115,49 eur dňa
  23. marca 2009, ţalovaný v
  24. rade uhradil vo výške 696,20 eur dňa
  25. marca 2007 a ţalovaný v
  26. rade vo výške 1 083,75 eur dňa
  27. októbra
  28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému ţalobcovi priznal jej náhradu vo výške 561 eur, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný v
  29. rade odvolanie v zákonom stanovenej odvolacej lehote podľa ust. § 204 ods. 1 O. s. p. v časti, ktorým bol zaviazaný zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania a proti náhrade trov konania. Tvrdil, ţe najvyšší súd a následne aj krajský súd sa nedostatočne vysporiadali s otázkou charakteru vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným v
  30. rade. Ţalovaný v
  31. rade, ako súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonáva verejnú moc, a preto vzťahy, do ktorých pri výkone exekučnej činnosti vstupuje, nemôţu byť vzťahmi súkromnoprávnymi. Keďţe bezdôvodné obohatenie je inštitútom 4 Obo 59/2010 3 súkromného práva, nevydaním odmeny súdneho exekútora z vykonanej exekúcie nemohlo dôjsť zo strany súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu. Potom ani nemôţe byť povinný platiť ţalobcovi úrok z omeškania, pretoţe taktieţ úrok z omeškania je súkromnoprávny inštitút a nemôţe byť pouţiteľný vo verejnoprávnom vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným v
  32. rade. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, ţe ho zamieta a zároveň v tomto zmysle aj pozmenil náhradu trov konania. K odvolaniu ţalovaného v
  33. rade sa vyjadril ţalovaný v
  34. rade, ktorý zastáva názor, ţe nevydaním odmeny súdneho exekútora z exekúcie došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu a nesúhlasí s právnym názorom ţalovaného v
  35. rade. Uvádza, ţe práve týmito úkonmi spôsobil škodu ostatným ţalovaným v exekučnom konaní č. EX 63/
  36. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a preskúmal podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného v
  37. rade nie je moţné vyhovieť. Ţalovaný v
  38. rade namietal rozsudkom uloţenú povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 12,50% p. a. zo sumy 1 083,75 eur od
  39. decembra 2003 do
  40. októbra 2009, argumentujúc, ţe ako súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti nemohlo z jeho strany dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a nemohol sa dostať ani do omeškania, nakoľko nevystupoval vo vzťahu súkromnoprávnom. Je pravda, ţe exekútor v exekučnom konaní vykonáva výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania nemôţeme povaţovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho exekútora nemôţe dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tým, ţe povinný mu na základe výzvy zaplatí za výkon exekučnej činnosti. Je potrebné rozlišovať však postavenie exekútora v prípade, keď v rámci exekúcie je na majetok povinného vyhlásený konkurz. 4 Obo 59/2010 4 Z obsahu spisu vyplýva, ţe konkurz na majetok povinného - úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24 K 271/01 dňa
  41. novembra
  42. Týmto dňom sú zo zákona prerušené všetky konania, vrátane exekučného - § 14 ods. 1 písm. d/ Zákona o konkurze a vyrovnaní a podľa § 14 ods. 1 písm. e/ súčasťou podstaty sa stal celý výťaţok, vrátane trov exekúcie s tým, ţe tieto trovy sa stali pohľadávkou ţalovaného v
  43. rade proti podstate, ktorú si však ţalovaný mohol uplatňovať v rámci konkurzného konania (§ 31 ods. 1 písm. f/ ZKV). Napriek prerušenému exekučnému konaniu súdny exekútor rozdelil zexekvovanú sumu vydraţením nehnuteľného majetku dlţníka dňa
  44. decembra
  45. Nesporne bolo preukázané, ţe v rozpore zo zákonom (zák. č. 328/1991 Zb.) odmietol vrátiť výťaţok do konkurznej podstaty, a preto podal správca konkurznej podstaty ţalobu o vydanie výťaţku s príslušenstvom. Rozhodnutím súdu, a to rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 34 Cbi/140/05 bola mu uloţená povinnosť vydať časť výťaţku v sume 1 083,75 eur do konkurznej podstaty úpadcu - E. Š., s. r. o. v konkurze, so sídlom R. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
  48. Medzi ţalobcom a ţalovaným v
  49. rade vznikol záväzkový (obligačný) právny vzťah, z ktorého pre ţalovaného v
  50. rade ako dlţníka vznikla povinnosť splniť peňaţný záväzok veriteľovi – správcovi v celosti. Keďţe neoprávnene si uvedenú sumu ponechal resp. jej časť, dostal sa do omeškania s jej vrátením a nesporne k pohľadávke patrí aj príslušenstvo, teda úrok z omeškania, na ktorý ţalobcovi vzniklo právo tak, ako to prvostupňový súd správne konštatoval v napadnutom rozsudku. Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Prvostupňový súd správne vyhodnotil skutkový stav veci i vo výpočte príslušenstva, ktorý nebol rozporovaný účastníkmi konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. 4 Obo 59/2010 5 Úspešnému ţalobcovi vzniklo v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretoţe ţalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  51. októbra 2010 JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.