← Slovensko

vecná príslušnosť medzi civilným a správnym súdom

Obsah (11)§ 43§ 13§ 18§ 8§ 2§ 4§ 6§ 7§ 3§ 451§ 71

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1KO/27/2018 Identifikačné číslo spisu: 1116203883 Dátum vydania rozhodnutia: 03.10.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 43ods.

1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) vecne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave. Poukázal na ust. § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S. s. p.“), § 40, § 43 ods. 1, § 470 ods. 1 C. s. p. a uviedol, že v predmetnej veci začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016. Poukázaním na prechodné ustanovenie § 470 ods. 4 C. s. p.,

ktorého konania začaté do 30. júna 2016 na vecne, mieste, kauzálne a funkčne príslušnom súde

predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo, konštatoval, že predmetné konanie nebolo začaté na vecne príslušnom súde, nakoľko v danom spore išlo aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku o vecnú príslušnosť Krajského súdu v Bratislave (keďže sa jedná o vec spadajúcu do správneho súdnictva). Súd prvej inštancie, spravujúc sa prechodným ustanovením § 470 ods. 1 C. s. p., dospel k záveru, že konanie a rozhodovanie v tomto spore spadá do správneho súdnictva a že vecne príslušným (aj miestne príslušným

§ 13ods.

1 S. s. p.) je Krajský súd v Bratislave v zmysle § 10 S. s. p.. Z tohto dôvodu postúpil spor Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému.

  1. Krajský súd v Bratislave s postúpením veci nesúhlasil. Dôvodil tým, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, ale že v danej veci sa jedná o civilnú žalobu na plnenie a nie o správnu žalobu, nakoľko žalobca svojou žalobou nežiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca ako „dominus litis“ si sám zvolil konkrétny právny prostriedok ochrany svojich práv, ktorý riadne a náležite označil a odôvodnil. Krajský súd v Bratislave uviedol, že správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou a žalobcovi nemôže súd vnútiť spôsob právnej ochrany, ktorý si vyvodil ako pravdepodobne mienený z neurčitej žaloby. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Nds/l/2012 zo dňa
  2. februára 2012 a uviedol, že v predmetnej veci sa nejedná o žalobu nejasnú, nepresnú s absenciou všeobecných a ani osobitných náležitostí. Naopak, žalobca si nesporne a celkom jednoznačne pre súdne konanie zvolil civilnú žalobu na zaplatenie istiny 40 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorá sa spravuje Civilným sporovým poriadkom. S poukazom na uvedené krajský súd

§ 18ods.

4 S. s. p. predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. 4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 S. s. p.) v spojení s § 11 C. s. p. po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný. 5.

§ 8S. s.

p., kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Civilného sporového poriadku. 6.

§ 2ods.

1 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7.

§ 4S. s.

p., orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú d/ právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e/ štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 8.

§ 6ods.

1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9.

§ 6ods.

2 S. s. p., správne súdy rozhodujú v konaniach o a/ správnych žalobách, b/ správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c/ správnych žalobách v sociálnych veciach, d/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e/ žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f/ žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g/ žalobách vo volebných veciach, h/ žalobách vo veciach územnej samosprávy, i/ žalobách vo veciach politických práv, j/ kompetenčných žalobách, k/ návrhoch v iných veciach. 10.

§ 7písm.

d/ S. s. p., správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 11.

§ 3C. s.

p., súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich

zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

  1. V danom prípade kompetenčný konflikt medzi civilným súdom a správnym súdom je potrebné riešiť ako spor o vecnú príslušnosť. Podmienkou na to, aby bola vec prejednaná v rámci správneho súdnictva je, aby išlo z hľadiska predmetu konania o také konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky, čo však v danom prípade konštatovať nemožno.
  2. V preskúmavanej veci sa žalobca žalobou zo dňa
  3. februára 2016, Okresnému súdu Bratislava I doručenou dňa
  4. februára 2016 domáha od žalovaného zaplatenia 40 eur spolu s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 40 eur od
  5. februára 2013 do zaplatenia, z titulu bezdôvodného obohatenia.
  6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je členom Slovenského loveckého a ochranného spolku Pribina a zároveň je aj členom žalovaného

§ 43zákona č.

274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“). Žalobca ako držiteľ poľovníckeho lístka, ktorý vydal žalovaný v zmysle § 51 zákona o poľovníctve, požiadal o predĺženie jeho platnosti. Obvodná poľovnícka komora ako organizačná zložka žalovaného, žalobcovi oznámila, že je povinný uhradiť poplatok vo výške 40 eur v zmysle § 51 ods. 5 písm. f/ zákona o poľovníctve. Po realizácii platby žalobca požiadal o vrátenie poplatku, keďže neexistuje zákonný titul pre určenie výšky a vyberanie poplatkov za predĺženie vydaného poľovníckeho lístka. Tvrdí, že zaplatením poplatku v prospech žalovaného bez zákonného titulu, žalovaný získal neoprávnený majetkový prospech

§ 451Občianskeho zákonníka.

  1. Zákon o poľovníctve v Čl. III, ktorým sa novelizoval zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zrušil s účinnosťou od
  2. júna 2010 položku č. 37, ktorá určovala výšku predmetného správneho poplatku. V súčasnosti Slovenská poľovnícka komora nevyberá poplatky na základe zákona, ale len na základe „Metodického pokynu pre vydávanie poľovných lístkov a predlžovanie ich platnosti pre OPK“, ktorý schválil snem ako najvyšší orgán poľovníckej komory a v zmysle § 4 ods. 2 písm. d/ Stanov sú zdrojom komory. 16.

§ 71ods.

2 zákona č. 274/20009 Z. z. o poľovníctve, orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva sú: a/ ministerstvo, b/ okresný úrad v sídle kraja, c/ okresný úrad. Slovenská poľovnícka komora orgánom štátnej správy nie je, ale ide o výkon samosprávnej pôsobnosti orgánu, v danom prípade záujmovej samosprávy poľovníkov a jedná sa o legitímnu ochranu a presadzovanie oprávnených záujmov svojich členov pri výkone práva poľovníctva. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva [a to ani

  1. časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 244 a nasl.), účinného do
  2. júna 2016], a teda nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný. V predmetnej veci sa žalobca domáha peňažného plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia

príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda ide o súkromnoprávny spor, ktorý v zmysle § 3 C. s. p. prejednávajú a rozhodujú civilné súdy.

  1. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že súdy nižšej inštancie sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 veta druhá C. s. p.).
  2. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte pomerom hlasov 7:
  3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.