1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. úhrnnú sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 7 000 eur. II. Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka riadne a včas opravný prostriedok - odvolanie, v ktorom sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „najvyšší súd“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania navrhovateľka namietala, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím zasiahla do jej základného práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu; slobodu prejavu a šírenie informácií garantované Ústavou SR a Dohovorom, a to konkrétne ustanovenia článku 26 ods. 1 a 2 a článku 46 ods. 1 a 2 v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článku 6 ods. 1 a článku 10 ods. 1 a 2 Dohovoru v spojení s článkom 1 Dohovoru. K zásahu a k porušeniu práva došlo postupom odporkyne v súvislosti s napadnutým rozhodnutím, ktorým uložila navrhovateľke sankciu, nakoľko nevykonala dôkaz, resp. nevyhotovila zápisnicu o vykonaní dôkazu, čo predstavuje nezákonnosť postupu a rozhodnutia; nedostatočne odôvodnila existenciu a splnenie podmienok proporcionality na možné obmedzenie slobody prejavu a napriek tejto skutočnosti obmedzila slobodu prejavu navrhovateľky; obmedzenie slobody prejavu nebolo proporcionálne, čím odporkyňa nesprávne právne vec posúdila. Navrhovateľka namietala, že nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom alebo nevyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu v súlade so správnym poriadkom je vážnym zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu. Rovnako namietala, že obmedzenie slobody prejavu bez existencie proporcionality (nevyhnutnosti v demokratickom štáte), je možné považovať za vážny zásah do jej práva na slobodu prejavu a predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Námietky týkajúce sa vykonávania dôkazov bližšie navrhovateľka odôvodnila poukázaním na podklady rozhodnutia pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorými boli záznamy z vysielania programovej služby JOJ a prepis/popis skutkového stavu, ktoré boli označené aj v oznámení o začatí správneho konania a zhodne aj v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľka v odvolaní namieta najmä skutočnosť, že z administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa buď nevykonala uvedené dôkazy vôbec, alebo ich vykonala v súlade so správnym poriadkom. V prípade, ak z rozhodnutia vyplýva, že je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo-zvukového záznamu, potom je nevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo možné učiniť spoľahlivý záver o tom, že členovia odporkyne (každý člen Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorý hlasoval o uložení sankcie) sa oboznámil s obsahom obrazovo-zvukového záznamu, tzv. skutočne vzhliadli zvukovo-obrazový záznam. Vykonanie takéhoto dôkazu je možné preukázať výlučne len formou zápisnice o vykonaní dôkazu podľa § 22 ods. 1 (oboznámenie sa s obsahom záznamu z vysielania jeho premietnutím), s náležitosťami podľa § 22 ods. 2 a ods. 3 správneho poriadku. Takýto dôkazný prostriedok nie je možné nahradiť analýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú už druhotným, sprostredkovaným náhľadom na vec, navyše nie nestranným. V odvolaní ďalej navrhovateľka poukázala na postavenie odporkyne, členov rady a jej právomocí pri rozhodovaní o otázkach ústavnoprávneho charakteru v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z. V súvislosti s odvolaním napadnutým rozhodnutím namietala jeho rozpor so správnym poriadkom. Navrhovateľka trvala na tom, že ak zákon č. 308/2000 Z. z. neustanovuje inak, v správnom konaní vedenom odporkyňou sa postupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Postup dokazovania v správnom konaní je upravený v § 34 ods. 1 Správneho poriadku. Napriek odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sa opakovane poukazuje na tú skutočnosť, že odporkyňa sa so záznamami oboznámila, spis odporkyne neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu. V konaní o správnom delikte, ktorého skutková podstata spočíva v porušení povinnosti pri vysielaní programu, je obrazovo-zvukový záznam posudzovanej časti vysielania kľúčovým dôkazom. Napadnuté rozhodnutie je tak v rozpore so zákonom a s Ústavou Slovenskej republiky. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na Uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn. 7As/57/2010-82 z 3. apríla 2012 ako podpornú judikatúru aplikovateľnú na oblasť vysielania a retransmisie, v ktorej sa rozšírený senát vyporiadal so všetkými aspektami vykonávania dôkazov správnom trestaní. Taktiež poukázala, na právny výklad práva na spravodlivé súdne konanie ESĽP vo veci Lisica v. Chorvátsko. V neposlednom rade navrhovateľka namietala, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne je nevykonateľné a nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia rozhodnutia a pre nedostatky konania, predchádzajúceho jeho vydaniu. Odporkyni vytýkala, že neskúmala či je obmedzenie slobody prejavu proporcionálne, resp. proporcionalitu skúmala nevhodne a nedostatočne, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 250j ods. 2 OSP. Opomenutie riadneho odôvodnenia je zásahom do práva na spravodlivé súdne konania (napríklad Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/307/2014, ods. 81-86). Zásah do jej slobody prejavu bol súce vykonaný na základe zákona, avšak nebol vykonaný na základe niektorého z chránených verejných záujmov podľa článku 26 ods. 4 Ústavy SR a nebol ani proporcionálny. Vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. navrhovateľka uviedla, že pri teste proporcionality, ktorý má tri kroky, nebolo splnené kritérium racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu, nakoľko obmedzením slobody prejavu nie je možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ, ktorým je ochrana mravnosti mládeže. Nakoľko mládeži sú popri sebe prístupné nespočetné zdroje audiovizuálneho obsahu, s ktorými sa môže oboznámiť, a ktoré de facto môžu ohroziť (ovplyvniť) ich mravnosť, nie je možné dosiahnuť legitímny cieľ ochrany mravnosti tým, že štát obmedzujúcim zásahom obmedzí výlučne len jeden z týchto zdrojov a ostatné zostanú zo strany štátu zo strany štátu nedotknuté. Rovnakú námietku navrhovateľka vzniesla aj vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.. Vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. navrhovateľka uviedla, že odporkyňa vo vzťahu k materiálnym podmienkam obmedzenia slobody prejavu vo vzťahu k § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. neuviedla nič, preto jej je rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Napokon navrhovateľka uviedla, že odporkyňa pri skúmaní podmienok pre uloženie sankcie uviedla, že sankcia vo forme pokuty je prípustná nakoľko navrhovateľka sa už v minulosti dopustila porušenia vysielania reklamy na alkohol
1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom odporkyňa poukázala na jej rozhodnutie č. RL/545/2004. S uvedeným sa navrhovateľka nestotožnila z dôvodu, že predchádzajúce porušenie povinnosti navrhovateľkou bolo síce kvalifikované
1 zákona č. 308/2000 Z. z. avšak ku spáchaniu správneho deliktu došlo iným spôsobom, dokonca ani primerane podobným s prejedávanou vecou. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku navrhla, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 a § 250d ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Odporkyňa má za to, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Navrhovateľka nebola na svojich právach ukrátená rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom. III. Najvyšší súd ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. a po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, ako aj s obsahom rozhodnutia odporkyne č. RP/66/2015 z 10. novembra 2015, ako aj s obsahom zvukovo-obrazového záznamu, dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku).
2 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. V rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutí, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, najmä či procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
1 a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
1 zákona č. 308/2000 Z. z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.
1 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielanie reklamy a telenákupu na alkoholické nápoje okrem piva a vína v čase od 6.00 h do 22.00 h sa zakazuje. Vysielanie reklamy a telenákupu na víno v čase od 6.00 h do 20.00 h sa zakazuje.
3 zákona č. 308/2000 Z. z. pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie.
2 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny.
1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
3 zákona č. 308/2000 Z. z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu. Úlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci je postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým bola navrhovateľke uložená pokuta vo výške 7 000 eur podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinností podľa § 33 ods. 1, § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.. Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený najvyššiemu súdu vyplýva, že v predmetnej veci bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania zo
1 Správneho poriadku spôsob zisťovania skutkového stavu ohliadkou je len jedným z možných podkladov pre jeho zistenie a premietnutie záznamu z vysielania nie je obhliadkou na mieste samom, ale je priamo jedným z dôkazov pre zistenie skutkového stavu veci. Vzhľadom na skutočnosť, že skutkový stav o dodržiavaní povinnosti podľa zákona č. 308/2000 Z. z. bol zisťovaný z obrazového a zvukového záznamu vysielania, ktorý je v rozhodnutí prepísaný do písomnej formy, odporkyňa postupovala v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Správneho poriadku s tým, že dostatočne zistila skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o porušení povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 1, § 35 ods. 3 a v § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii. (rovnako Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 4/2015 zo
1 zákona č. 308/2000 Z. z. najvyšší súd uvádza, že skutočnosť, že skorší správny delikt bol spáchaný iným spôsobom (odlišná objektívna stránka), nemá na posúdenie prejednávanej veci vplyv. Ustanovenie § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. pre uloženie pokuty nepredpokladá opakované porušenie stanovenej povinnosti rovnakým, prípadne obdobným spôsobom. Ako dôvod uloženia pokuty predpokladá len opakované porušenie povinnosti, za ktoré už bolo uložené písomné upozornenie na porušenie zákona (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž 10/2012). Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení odporkyňou, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/66/2015 z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.