Obsah (4)

§ 70§ 85§ 245§ 248

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžo/32/2016 Identifikačné číslo spisu: 1015200628 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 70ods.

1 písm.

1. c)zákona č. 346/2005 Z. z. služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bolo uznanie žalobcu trvale nespôsobilým vykonávať štátnu službu podľa § 85 ods. 1 písm.
2. c)zákona č. 346/2005 Z. z., a to rozhodnutím prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚHL-45-3/2012 z 12. januára 2012 potvrdeným rozhodnutím Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. OdRŠS-47-11/2012 z 20. marca 2012.

§ 85ods.

1 písm. c) zákona č. 346/2005 Z. z. na základe výsledkov lekárskej prehliadky prieskumná komisia vydá písomné rozhodnutie o trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom „Nespôsobilý vykonávať štátnu službu“. Krajský súd v Bratislave v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru preskúmal aj zákonnosť rozhodnutia Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky o trvalej nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu, nakoľko rozhodnutie o posúdení zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka vydané v prieskumnom konaní považoval krajský súd za podkladové rozhodnutie pre vydanie rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Žalovaný v odvolaní namietal uvedený postup krajského súdu a mal za to, že rozhodnutia prieskumnej komisie a Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky o zdravotnej spôsobilosti podliehali samostatne súdnemu prieskumu postupom podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko boli vydané podľa správneho poriadku.

§ 245ods.

1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

§ 248písm.

1. b)OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti. Najvyšší súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného a súhlasí so závermi a postupom krajského súdu, ktorý rozhodnutie o nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu posúdil ako podkladové rozhodnutie a v súlade s § 245 ods. 1 OSP ho preskúmal v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm.
2. c)zákona č. 346/2005 Z. z. by vôbec nebolo vydané bez existencie rozhodnutia o nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu. Ide tu o akcesorický vzťah preskúmavaného rozhodnutia k rozhodnutiu podkladovému, pretože jeho vydanie bolo podmienené práve vydaním podkladového rozhodnutia nepodliehajúceho súdnemu prieskumu v správnom súdnictve (§ 248 písm.
3. b)OSP). Rozhodnutie o nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu je síce rozhodnutím, ktorého vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu žalobcu, samo o sebe však neznamená právnu prekážku výkonu povolania. Priamy negatívny účinok a relevantný zásah do práv žalobcu predstavuje až rozhodnutie o skončení služobného pomeru žalobcu. Preto až toto rozhodnutie je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve a v rámci tohto prieskumu je v spojení s nim preskúmané aj rozhodnutie, ktoré tvorilo záväzný podklad pre jeho vydanie. Odvolací súd sa v prejednávanej veci stotožňuje s názorom krajského súdu, že rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky nie je náležite odôvodnené, a preto ani nemožno kvalifikovane posúdiť, či vo veci boli naplnené zákonné kritériá pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nakoľko žalovaný k uvedeným meritórnym záverom krajského súdu nevzniesol v odvolaní žiadne námietky a polemiku, najvyšší súd zostáva pri konštatovaní súhlasu so záverom krajského súdu. Po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím žalovaného a s predloženým administratívnym spisom dospel najvyšší súd v prejednávanej veci k záveru totožnému so záverom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za zákonné, nakoľko vychádzalo z rozhodnutia, ktoré nespĺňa základné atribúty zákonnosti. Pokiaľ žalovaný namietal, že podkladové rozhodnutie Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky je zákonné a nemenné, nakoľko neexistuje žiaden zákonný spôsob na jeho zmenu, najvyšší súd k tomu uvádza, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti, aby z bezprávia vzišlo právo. Rozhodnutia správnych orgánov podliehajú v súlade s generálnou klauzulou vyjadrenou v čl. 46 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky preskúmaniu všeobecnými súdmi. Rozhodnutie o nespôsobilosti vykonávať štátnu službu, vydané v prejednávanej veci, podlieha súdnemu preskúmaniu v spojení s rozhodnutím o prepustení zo služobného pomeru ako jeho podkladové rozhodnutie. Ak súd dospeje k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ako tomu je v prejednávanej veci, potom zákonným následkom je zrušenie takéhoto rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie mu veci na nové konanie a rozhodnutie. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 220 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že zrušil rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. KaGŠ-147/3-84/2014 zo 6. marca 2015 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 3725 z 20. apríla 2012, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru, ako aj rozhodnutie Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. OdRŠS-47-11/2012 z 20. marca 2012 v spojení s rozhodnutím prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚHL-45-3/2012 z 12. januára 2012, ktorým bol žalobca uznaný nespôsobilým vykonávať štátnu službu, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov konajúcich v prejednávanej veci bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného, v konaní dbať na dodržanie všetkých zákonných procesných postupov a tiež dbať na to, aby nimi vydané rozhodnutia boli náležite odôvodnené a dostatočne presvedčivé a zrozumiteľné. Pokiaľ išlo o odvolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu, najvyšší súd v prvom rade posudzoval otázku subjektívnej legitimácie na podanie odvolania a dospel k záveru, že žalobca nebol na podanie odvolania aktívne legitimovaný. Podľa § 201 ods. 1 veta prvá OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 218 ods. 1 písm.
4. b)OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Zmyslom a účelom riadneho opravného prostriedku, ktorým je odvolanie, je možnosť, daná účastníkovi konania zákonom, domôcť sa nápravy, ak mu bola rozsudkom súdu prvého stupňa spôsobená ujma na jeho právach. To znamená, že nie každý účastník konania je oprávnený na podanie odvolania, ale len ten, do ktorého práv mohlo byť rozhodnutím súdu potenciálne zasiahnuté. Skutočnosť, či rozhodnutím súdu prvého stupňa bola účastníkovi konania spôsobená ujma na jeho právach sa posudzuje vo vzťahu k návrhu vo veci samej. Žalobca zastáva názor, že krajský súd nevyhovel jeho návrhu v celom rozsahu, nakoľko krajský súd zrušil len rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, pričom žalobca sa žalobou domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia - personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Po oboznámení sa s predloženým spisom najvyšší súd dospel k záveru, že aj keď doslovne nebolo návrhu žalobcu vyhovené v plnom rozsahu, v pravom slova zmysle však návrhu žalobcu vyhovené bolo. Zrušením rozhodnutia žalovaného nemohlo byť zasiahnuté do práv žalobcu, práve naopak, rozhodnutie súdu prvého stupňa je v žalobcov prospech. Aj keď krajský súd zrušil len rozhodnutie žalovaného, dôležité je, že personálny rozkaz (ako rozhodnutie prvého stupňa) nie je právoplatným rozhodnutím, ktoré by zasahovalo do práv žalobcu, a tiež nemožno opomenúť, že zrušením rozhodnutia krajský súd zároveň zaviazal žalovaného na nápravu nedostatkov zistených v preskúmavanej veci. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že krajský súd rozhodol v prospech žalobcu, napadnutým rozsudkom nemohlo byť negatívne zasiahnuté do jeho práv, z čoho vyplýva, že na strane žalobcu chýba subjektívna legitimácia na podanie odvolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolanie žalobcu podľa § 218 ods. l písm.
5. b)OSP odmietol. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta druhá OSP v spojení s § 224 ods. l a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré pozostávali z náhrady trov za poskytnuté právne služby v uplatnenom rozsahu: - za 1 úkon právnej služby poskytnutý v roku 2016 (podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného) v sume 143 eur podľa § 11 ods. 4 veta prvá v spojení s § 13a ods. 1 písm.
6. c)vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) spolu s režijným paušálom v sume 8,58 eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sa priznaná odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, teda o sumu 30,32 eura. Celkové trovy poskytnutej právnej pomoci, ktoré v odvolacom konaní najvyšší súd priznal žalobcovi, predstavujú sumu 181,90 eura. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.