1, ods. 2 písm. a), b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
1 Tr. por. sa vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 20. septembra 2017, sp. zn. 5To/33/2017, a konaním, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach § 3 ods. 3, ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. v spojení s § 397 ods. 2 Tr. por. per analogiam v n e p r o s p e c h obvineného R. S.. II.
2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20. septembra 2017, sp. zn. 5To/33/2017, v celom rozsahu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Tr. por. sa Krajskému súdu v Prešove p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Tr. por. sa obvinený R. S., narodený XX. L. XXXX v V., trvale bytom J.M. XX, XXX XX. V., toho času ÚVTOS Ružomberok z dôvodov
1 písm. a), c) Tr. por. b e r i e d o v ä z b y, ktorá začína plynúť dňa 27. septembra 2018 o 11:00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Prešov, Kpt. Nálepku 1, 081 13 Prešov. V.
1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 80 ods. 2 Tr. por. sa väzba obvineného R. S., narodeného XX. L. XXXX v V., trvale bytom J.M. XX, XXX XX V., toho času ÚVTOS Ružomberok dohľadom probačného a mediačného úradníka n e n a h r á d z a. Odôvodnenie Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z
3 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenástich) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.
4 Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvinený R. S. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom z 20. septembra 2017, sp. zn. 5To/33/2017, tak, že napadnutý rozsudok
1 písm. d), e) Tr. por. zrušil a sám
3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine konštatovanom vyššie citovanými rozsudkami okresného a krajského súdu obvinenému S.
3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinástich) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.
4 Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň odvolanie obvineného S.
por. zamietol. Proti tomuto rozsudku bolo okresnému súdu 14. marca 2018 doručené dovolanie obvineného R. S. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka. V dovolaní obvinený uplatnil dovolacie dôvody § 371 ods. 1 písm. b) a i) Tr. por. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) Tr. por. argumentoval, že v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 41 T 90/2010 sa ako prísediaca verejného zasadnutia z
1 písm. i) Tr. por. poukázal na to, že sa na verejnom zasadnutí priznal a svoj skutok úprimne oľutoval, i tak mu ale nebola priznaná poľahčujúca okolnosť
l) Tr. por. Krajský súd pochybil aj vtedy, keď mu pričítal priťažujúcu okolnosť
por. dovolací súd viazaný a dospel pri tom k záveru, že dovolanie obvineného S. je čiastočne dôvodné.
3 zákona č. 757/2004 Z. z. zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený
odseku 4.
4 zákona č. 757/2004 Z. z. zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.
3 Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia
odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.
2 Tr. por. o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) Tr. por. Vo vzťahu k prvej námietke dovolateľa,
ktorej sa prísediaca okresného súdu Q. L. v rozpore s § 397 ods. 2 Tr. por. zúčastnila tak pôvodného konania, ako aj konania o návrhu na povolenie obnovy konania, najvyšší súd uvádza, že táto nie je prípustná. Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. 33 Nt 9/2015 bolo uznesením krajského súdu z 19. apríla 2017, sp. zn. 1 Tos 6/2017, právoplatne skončené a proti tomuto uzneseniu už nie je možné podať ďalší opravný prostriedok (viď § 368 ods. 2 Tr. por. a § 371 ods. 2 Tr. por.). Z tohto dôvodu dovolací súd nie je oprávnený na podklade dovolania podaného obvineným proti rozsudku vydaného v konaní po povolení obnovy konania
Tr. por. preskúmavať námietky, ktoré sa vecne dotýkajú konania o návrhu na povolenie obnovy konania
Tr. por. Prieskumu vznesenej námietky by však bránila aj tá okolnosť, že ju obvinený najneskôr pred odvolacím súdom nenamietal. Námietku formuloval v odôvodnení sťažnosti z
4 Tr. por. Z týchto dôvodov sa súd opodstatnenosťou vznesenej námietky ďalej nezaoberal. Vo vzťahu k druhej námietke, týkajúcej sa nezákonne zloženého senátu odvolacieho súdu však najvyšší súd konštatuje, že bola uplatnená dôvodne. Ako najvyšší súd z previerky spisového materiálu zistil, trestná vec obvineného Friča bola po povolení obnovy konania elektronickou podateľňou pridelená do senátu 5 To v zložení predsedníčky senátu JUDr. Evy Rešatkovej a členov senátu JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka (č. l. 2330, 2331, 2347). Z bodu 2.1 časti B) Špecifických pravidiel prideľovania vecí Rozvrhu práce krajského súdu na rok 2017 v znení dodatku č. 7 (ďalej len „rozvrh práce“) však vyplýva, že vec, v ktorej bola povolená obnova konania sa po jej opätovnom predložení krajskému súdu pridelí senátu, predsedom ktorého je sudca, ktorý bol v pôvodnom konaní sudcom spravodajcom. Keďže v pôvodnom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 6To/8/2012 bol sudcom spravodajcom JUDr. Anton Lukáč (č. l. 1944), ktorému medzičasom funkcia sudcu zanikla, bolo v zmysle tretej vety toho istého ustanovenia potrebné vec prideliť do senátu, v ktorom sú zaradení ostávajúci členovia pôvodného senátu (JUDr. Eva Rešatková a JUDr. Vladimír Monok). Takýmto senátom je v zmysle rozvrhu práce jedine senát 10 To v zložení predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a členov senátu JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka. Iba v situácii, že by taký senát (v ktorom by pôsobili zvyšní dvaja sudcovia z pôvodného senátu) neexistoval, mal súd postupovať
poslednej vety citovaného ustanovenia a vec prideliť náhodným výberom. Bez ohľadu na popísané pochybenie, súd nepostupoval správne ani vtedy, keď s poukazom na druhý odsek bodu 2.4 časti B) Špecifických pravidiel prideľovania vecí (pojednávajúci o situácii predpokladanej v § 397 ods. 2 Tr. por.) vo vzťahu k JUDr. Eve Pirkovskej a Mgr. Ivovi Maruščákovi (a následne aj vo vzťahu k JUDr. Martine Zeleňákovej) skonštatoval zákonný dôvod vylúčenia, nakoľko sa zúčastnili rozhodovania o návrhu obvineného S. na povolenie obnovy konania. Uvedená okolnosť však nie je dôvodom pre vylúčenie zákonného sudcu. Opačný záver nemožno vyvodiť ani z § 31 ods. 3 Tr. por. (nakoľko rozhodovanie o povolení obnovy konania nie je rozhodovaním na inom stupni), ani z analogickej aplikácie § 397 ods. 2 Tr. por., ktorého účelom je, aby sudca, resp. senát nepreskúmaval svoje vlastné rozhodnutie z pohľadu novozistených skutočností alebo dôkazov. O takúto situáciu však v danom prípade nešlo, naopak, JUDr. Eva Pirkovská a Mgr. Ivo Maruščák boli súčasťou senátu, ktorý právoplatne uzavrel, že obvinený S. má nárok na obnovu konania v rozsahu výroku o treste. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. Pokiaľ ide o ďalšie námietky obvineného týkajúce sa ne/započítania poľahčujúcej okolnosti
l) Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti
zák., tieto neboli dôvodné. Poľahčujúcu okolnosť
l) Tr. zák. nebolo možné obvinenému započítať, nakoľko v obnovenom konaní sa už nerozhodovalo o vine alebo nevine obvineného, rozhodovalo sa len o treste (a to dokonca len z pohľadu aplikácie protiústavnej časti asperačnej zásady
2 Tr. zák.), a teda obvinený sa ani nemohol právne relevantným spôsobom ku skutku dodatočne priznať. V opačnom prípade by bolo potrebné pripustiť záver,
ktorého by priznanie a úprimná ľútosť páchateľa po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku bolo spôsobilé privodiť odlišné rozhodnutie vo veci, a teda by bolo dôvodom pre povolenie obnovy konania. V prípade priťažujúcej okolnosti
m) Tr. zák. platí, že na predchádzajúcu trestnú činnosť obvineného súdy prihliadnu, ak odsúdenie nebolo zahladené; iba v prípade, že to vo vzťahu k prejednávanému skutku umožňuje povaha predchádzajúceho odsúdenia, súd na túto okolnosť prihliadnuť nemusí. Pokiaľ ide o obvineného S., tento bol (okrem ostatných štyroch odsúdení, ktoré mu boli medzičasom zahladené) rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z 30. júna 1997, sp. zn. 2 T 61/97, uznaný vinným (okrem iného) za trestný čin krádeže vlámaním
1 písm. b), ods. 3 písm. c) zákona č. 140/1961 Zb. a trestný čin ublíženia na zdraví
1 zákona č. 140/1961 Zb. a rozsudkom toho istého súdu z 15. decembra 2008, sp. zn. 1 T 2/2003, aj za trestný čin vydierania
1 zákona č. 140/1961 Zb. Ak sa teda obvinený v minulosti opakovane dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti, vrátane tej, ktorá je predmetom tohto konania (špeciálna recidíva), nebol dôvod, aby na túto okolnosť súd neprihliadol. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd
1 Tr. por. z dôvodu
1 písm. b) Tr. por. vyslovil, že bol porušený zákon v ustanoveniach § 3 ods. 3, ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. v spojení s § 397 ods. 2 Tr. por. per analogiam v neprospech obvineného R. S.,
2 Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, zrušil a
1 Tr. por. prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol. V súvislosti s opätovným prerokovaním a rozhodnutím vo veci dovolací súd len pripomína, že za senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený zo sudcov príslušného súdu, ktorí
rozvrhu práce tvorili tento senát v čase pridelenia veci. Ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu
čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, však nezodpovedá prípad, ak sa zákonní sudcovia nezúčastnia na prerokovaní a rozhodovaní súdu vo veci bez splnenia zákonných predpokladov na ich nahradenie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 62/2015, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod R 23/2015). K výrokom o väzbe Pokiaľ ide o výroky IV. a V., ktorými bol obvinený S. vzatý do väzby, resp. táto nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, najvyšší súd uvádza, že o dôvodnosti trestného stíhania neexistujú pochybnosti, nakoľko obnova konania bola povolená len v rozsahu výroku o treste. Je teda zrejmé, že skutky popísané v rozsudku sa stali, majú znaky trestných činov a spáchal ich obvinený. Vo vzťahu k existencii väzobného dôvodu
1 písm. a) Tr. por. už nemožno (tak, ako tomu bolo v skorších väzobných rozhodnutiach) poukazovať na hrozbu vysokého trestu, nakoľko obvinený sa vo väzbe, resp. vo výkone trestu nachádza nepretržite od 1. februára 2010, t. j. do dnešného dňa má vykonaných cca 8,5 roka. S poukazom na § 391 ods. 2 Tr. por.,
ktorého mu v novom konaní nemôže byť uložený prísnejší trest ako ten, ktorý mu bol uložený napadnutým rozsudkom (vo výmere 13 rokov a 6 mesiacov), je zrejmé, že obvinený si „dovykoná“ maximálne 5 rokov (pozn. podmienečné prepustenie
1 Tr. zák. pripadá do úvahy po cca 1,5 roku ďalšieho výkonu trestu). Na druhej strane, je pravdou, že obvinený po spáchaní skutku ušiel do Nemecka (kde má mať sestru) a ani po svojom návrate sa nezdržiaval v mieste svojho bydliska, ale u svojich známych v Poprade. Z týchto dôvodov, berúc pri tom do úvahy dolnú hranicu trestnej sadzby (vo výmere 13 rokov a 4 mesiacov), dospel súd k záveru, že u obvineného S. naďalej pretrváva dôvod tzv. útekovej väzby. K väzobnému dôvodu
1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd uvádza, že tento je daný s ohľadom na osobu obvineného, ktorý bol už v minulosti opakovane trestaný za úmyselnú trestnú činnosť, vrátane trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Pokiaľ ide o možnosť nahradenia väzby probačným a mediačným úradníkom, najvyšší súd poukazuje na § 80 ods. 2 Tr. por.,
ktorého možno takýto postup u osoby stíhanej pre obzvlášť závažný zločin odôvodniť len výnimočnými okolnosťami prípadu; takéto okolnosti súd nezistil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.