← Slovensko

o zaplatenie 3 490 061,90 Sk s prísl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4Obo/39/2008 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., a. s., C., B., IČO: X., proti žalovanému v

  1. rade: P.S., U., IČO: X., registrované v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Dr. Vložka č. X./P, zast. komerčnou právničkou JUDr. V.K., U., S., žalovanému v
  2. rade: P.M, IČO: X. registrované v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Dr. vložka č. X./P, zast. komerčnou právničkou JUDr. M.B., N., P. a žalovanému v
  3. rade P.Č., IČO: X., o zaplatenie 3 490 061,90 Sk s prísl., na odvolanie správcu konkurznej podstaty žalovaného v
  4. rade proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Cb 520/98-212 zo dňa
  6. 2002, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného v
  7. rade o d m i e t a . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4 Cb 520/98-212 zo dňa
  8. októbra 2002 rozhodol tak, že žalovaného v
  9. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi nedoplatok istiny úveru vo výške 1 309 841,18 Sk, žalovaného v
  10. rade zaplatiť nedoplatok istiny úveru vo výške 1 241 313,12 Sk a žalovaného v
  11. rade zaplatiť nedoplatok istiny úveru vo výške 938 907,60 Sk. V časti o zaplatenie úrokov vylúčil vec na samostatné konanie. O trovách konania rozhodol tak, že bude o nich rozhodnuté v konaní o vylúčenej veci. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je splatenie úveru, ktorý bol poskytnutý osobou odlišnou od žalobcu ešte právnemu predchodcovi žalovaných a to ešte za účinnosti Hospodárskeho zákonníka, takže v zmysle ustanovenia § 763 ods. 1 Obchodného zákonníka, 4Obo/39/2008 2 je potrebné tento záväzkový vzťah posudzovať podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka. Za nesporné označil, že na základe úverovej zmluvy bol poskytnutý úver v dohodnutých splátkach s úrokom 17% ročne (úver na T.). K námietke aktívnej legitimácie zistil, že pôvodný žalobca, ktorého novovzniknutým právnym nástupcom sa stal terajší žalobca S., a. s., preukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní, teda že sa stal veriteľom žalovaných pohľadávok, a teda že je veriteľom práv priznania ktorých sa voči žalovaným domáha. Z výpisov z obchodného družstva zistil, že P., predtým ešte Jednotné roľnícke družstvo M., zaniklo na základe rozhodnutia členskej schôdze zo dňa
  13. 1991 rozdelením na tri družstvá a to P.S., žalovaného v
  14. rade, P.M. – žalovaný v
  15. rade a P.Č. – žalovaný v
  16. rade. Konštatoval, že k zániku predchodcu žalovaných došlo ešte pred účinnosťou Obchodného zákonníka, preto pre posúdenie je treba vychádzať zo zákona č. 162/1990 Zb. Zistil, že v čase rozdelenia právneho predchodcu žalovaných dlh z nesplateného úveru prešiel podľa kľúča pre rozdelenie družstva v pomere 42,90%, 32,51%, 24,59%, na základe čoho aj o jednotlivých záväzkov žalovaných rozhodol. K námietke premlčania žalovaných v
  17. rade a v
  18. rade poukázal na ustanovenie § 384 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia lehota neplynie, ak na účte, z ktorého sa majú pohľadávky uhradiť nie je dostatok finančných prostriedkov a platobnú neschopnosť je zrejmá. Zároveň s odkazom na § 131 Hospodárskeho zákonníka, poukázal na uznanie záväzku v spojení s ustanovením § 131a a § 132 ods. 1 a § 131b ods. 5 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorých námietku premlčania označil za bezpredmetnú. Vzhľadom na zistenie, že žalovaní v
  19. rade a v
  20. rade uznali záväzok a nedôvodnú námietku premlčania, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a o nároku na úrok z úveru rozhodol tak, že tento návrh vylúčil na samostatné konanie. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podaním doručeným dňa
  22. 2003 podal odvolanie žalovaný v
  23. rade a navrhol súdu, aby rozsudok Krajského súdu v Prešove v zmysle § 14 ods. 1 písmeno d/ zákona č. 328/91 Zb., prerušil. Uviedol, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3K 155/02 zo dňa
  25. 2002 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P.Č. a poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní, a že podľa jeho názoru si žalobca mohol uplatniť pohľadávky v konkurznom konaní v lehote do
  27. 2003 a vzhľadom na uvedené navrhol konanie prerušiť. 4Obo/39/2008 3 K odvolaniu žalovaného v
  28. rade zaujal stanovisko žalobca, podaním doručeným dňa
  30. 2003 a navrhol odvolanie žalovaného v
  31. rade s poukazom na § 201, § 205 O. s. p. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v
  32. rade neobsahuje v súlade s ustanovením § 205 ods. 1 O. s. p., v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny. V danom prípade sa žalovaný v
  33. rade domáha prerušenia konania z dôvodu, že na žalovaného v
  34. rade uznesením č. k. 3K 155/02 zo dňa
  36. 2002 bol vyhlásený konkurz. Pojednávania konaného dňa
  38. 2002 sa zástupca žalovaného v
  39. rade nezúčastnil, i keď predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené. V tento deň bolo za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročené na deň
  41. 2002, kedy bolo vo veci rozhodnuté. Podľa tvrdenia žalovaného v
  42. rade na žalovaného v
  43. rade bol vyhlásený konkurz dňa
  45. 2002, teda po rozhodnutí vo veci. Z ustanovenia § 14 Zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že súdne konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že účinkom vyhlásenia konkurzu je aj prerušenie konania začatého pred vyhlásením konkurzu. V danom prípade bolo však konanie skončené
  47. 2002, teda pred vyhlásením konkurzu, a teda nenastal účinok prerušenia konania v súlade s ustanovením § 14 ZKV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v čase, keď voči žalovanému v
  48. rade rozhodol, konanie zo zákona prerušené nebolo. Z uvedeného dôvodu odvolanie žalovaného v
  49. rade, že konanie voči žalovanému má byť prerušené, je nedôvodný. Žalovaný v
  50. rade ničím iným nespochybnil správnosť rozhodnutia, v čase, keď bolo rozhodnuté voči žalovanému v
  51. rade. S poukazom na § 14 ZKV v čase, keď bolo rozhodnuté voči žalovanému v
  52. rade, konanie voči žalovanému v
  53. rade zo zákona prerušené nebolo. Podľa obsahu odvolania žalovaného v
  54. rade nejde o odvolanie obsahujúce náležitosti v súlade s ustanovením § 205 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného odvolanie žalovaného v
  55. rade podľa § 218 ods. 1 písmeno d/ O. s. p. odmietol. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 4Obo/39/2008 4 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  56. júla 2009 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.