1 a § 214 ods. 1 O. s. p. a
2 O. s. p. v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a navrhol pojednávať v jeho neprítomnosti, na základe zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu a súd viazaný právnym názorom tohto súdu
p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné. 1M Obdo V 15/2007 3 Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania je vzájomný návrh žalovaného na vydanie peňažných prostriedkov v sume 100 522 021,33 Sk, uložených na účte u žalobcu, ktorý sa v spore domáhal ich vylúčenia z konkurznej podstaty. Peňažné prostriedky boli zložené na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
zák., ktorú platne uzavreli sporové strany.
1 Obč. zák. splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).
2 Obč. zák. zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má zo zákona rozväzovaciu podmienku, v dôsledku ktorej účinky prevodu prestanú, ak dlžník splní svoj záväzok. Správca konkurznej podstaty úpadcu – však peňažné prostriedky, ktorými úpadca – ako spoludlžník svoj záväzok voči žalobcovi zabezpečil, zahrnul do konkurznej podstaty s poukazom na § 6 ZKV.
1 ZKV majetok, podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu.
ods. 2 tohto ustanovenia podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Toto ustanovenie sa týka aj majetku, ku ktorému dlžník previedol vlastníctvo na zabezpečenie svojho záväzku. Žalobca sa žalobou domáhal vylúčenia týchto prostriedkov z konkurznej podstaty. Žalovaný si uplatnil vzájomný návrh, aby žalobca finančné prostriedky, ku ktorým dlžník na základe zabezpečovacieho prevodu práva – previedol svoje vlastníctvo na zabezpečenie svojho záväzku vo výške 100 522 021,33 Sk v plnej výške aj s príslušenstvom vrátil. Žalobca bol o svojej žalobe neúspešný, čiže finančné prostriedky sú súčasťou konkurznej podstaty a žalobca ich musí vydať. 1M Obdo V 15/2007 4 Na základe tohto skutkového a právneho stavu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
p. potvrdil. Na podnet žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému 13% úrok z omeškania zo sumy 100 522 021,33 Sk od
2 ZKV do majetku úpadcu patrí aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok, teda aj majetku, ktorý na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podmienene previedol na žalobcu. Preto finančné prostriedky zostali zahrnuté v konkurznej podstate a žalobca je povinný ich vydať, nakoľko tvoria jeho súčasť. Dovolací súd v otázke príslušenstva – úrokov z omeškania nezaujal žiadne stanovisko, ani právny názor. Na základe rozhodnutia dovolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo
2 ZKV do majetku úpadcu patrí aj majetok, ktorým žalovaný zabezpečoval svoj záväzok. Vzhľadom na to, že žalobca nebol vo vylučovacej žalobe úspešný, finančné 1M Obdo V 15/2007 5 prostriedky v uplatnenej výške zostali zahrnuté v konkurznej podstate a žalobca ich musí vydať. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec neposudzoval uplatnený nárok v časti úrokov z omeškania a nezaujal žiadne stanovisko k ich výške a času, kedy začala plynúť povinnosť žalobcu k ich zaplateniu. Rozhodnutiami oboch súdov v časti výroku o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému 13% úrok z omeškania zo sumy 100 522 021,33 Sk od 11. marca 2003 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bol
môjho názoru porušený zákon. Ustanoveniami § 1, § 2, § 157 ods. 2, § 212 ods. 2 O. s. p., § 261 ods. 3 písm. d/, ods. 4, § 340 ods. 1, 2, § 342 ods. 1, § 365, § 369 a § 502 ods. 1 Obch. zák. sa konajúce súdy dôsledne neriadili. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom, o čom svedčí rozhodnutie odvolacieho, aj dovolacieho súdu, ktoré zhodne konštatovali, že predmetná zmluva bola uzavretá platne. Pochybenia sa krajský súd dopustil aj pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na úrok z omeškania, keď jeho výšku určil
ust. § 3 nariadenia 87/1995 Z. z., pričom počiatok plynutia lehoty, kedy sa mal žalobca dostať do omeškania, neskúmal a v žiadnom smere neodôvodnil. Vzhľadom na povahu plnenia, v konkrétnom prípade, je práve určenie začatia plynutia lehoty, kedy sa žalobca dostal do omeškania, dôležité, nakoľko čas plnenia nebol daný zmluvou a nevyplýva ani zo zákona. Odvolací súd neprejednal podané odvolanie žalobcu v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolací súd sa však pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového súdu nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vo svojom odvolaní namietal a jeho rozhodnutie nespĺňa náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. Žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu, ktorým vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného, výslovne namietal (bod 4 odvolania) skutočnosť, že krajský súd nevykonal žiaden dôkaz vo veci zistenia správnosti výšky pohľadávky, ktorú žalovaný uplatnil vo vzájomnej žalobe a nezaoberal sa ani oprávnenosťou uplatnenia fixnej 13% sadzby úroku z omeškania zo žalovanej sumy a ani oprávnenosťou začiatku plynutia povinnosti žalobcu zaplatiť tento úrok z omeškania. Odvolací súd teda vôbec neskúmal skutočnosť, odkedy sa žalobca mal dostať do omeškania 1M Obdo V 15/2007 6 so zaplatením žalovanej sumy a či vznikla povinnosť žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Je potrebné uviesť, že dovolací súd v tejto časti výroku odvolacieho súdu nevyslovil právny názor, nakoľko tento výrok rozhodnutia nebol dovolaním dotknutý. Z uvedeného dôvodu v napadnutej časti výroku rozhodnutia je mimoriadne dovolanie prípustné (neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 247f ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Rozsudok odvolacieho súdu v intenciách vyššie uvedeného nie je náležite v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnený. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O. s. p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 6/03 z 13. marca 2003.) Taktiež súčasťou práva na spravodlivý proces je nevyhnutná nadväznosť medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktorá sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia spôsobom, zakotveným v § 157 ods. 2 O. s. p. Ak tento vzťah z odôvodnenia nevyplýva, ide vo svojich dôsledkoch o rozhodnutie nepreskúmateľné, a teda o naplnenie tzv. inej vady konania, ktorá je dovolacím dôvodom
1 písm. b/ O. s. p. Odvolací súd, ako aj prvostupňový súd pochybili aj pri právnom posúdení priznaného úroku z omeškania. Treba zdôrazniť, že záväzkový vzťah, založený na základe zmluvy o úvere, ako aj záväzkový vzťah na zabezpečenie úverového vzťahu, založený na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom, sú absolútne obchody. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným, vyplývajúci zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je potrebné posudzovať
príslušných 1M Obdo V 15/2007 7 ustanovení Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práv k peňažným prostriedkom č. 07/070/2001 z
ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto kontexte nemohlo vzniknúť žalovanému právo požadovať zaplatenie úrokov z omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že úverový vzťah, vrátane vzťahu, vyplývajúceho zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ako absolútne obchody je nutné posudzovať
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, vrátane príslušenstva – úrokov z omeškania. Na úroky z omeškania v tomto prípade nie je možné aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ale je ich potrebné posudzovať
Žalovaný si uplatnil úroky z omeškania v sadzbe 13% p. a., pričom pri určení sadzby vychádzal zo 6,5% základnej úrokovej sadzby NBS. Konajúce súdy ohľadom výšky úrokovej sadzby nevykonali žiadne dokazovanie, len prebrali tvrdenie žalovaného, uvedené vo vzájomnej žalobe. Takto uplatnená výška sadzby úrokov z omeškania nie je správna a súdy ju mali po posúdení odôvodnenosti nároku určiť
ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaný si uplatnil úroky z omeškania od 11. marca 2003, teda od dátumu podania vzájomnej žaloby na súde. Žalovaným uplatnený dátum začiatku plynutia povinnosti platiť úroky z omeškania nemá oporu v platnej právnej úprave a konajúce súdy mali určiť začiatok 1M Obdo V 15/2007 8 plynutia tejto povinnosti
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a to s ohľadom na dobu zročnosti povinnosti žalobcu vydať peňažné prostriedky do konkurznej podstaty. Vo všeobecnosti právo na úroky z omeškania vzniká ako následok omeškania dlžníka so zaplatením peňažného záväzku a jeho predpokladom je, že dlžník nesplnil svoj záväzok riadne a včas. Pri posudzovaní času plnenia je potrebné vychádzať zo zmluvy. Ak zmluva neurčuje čas plnenia a rovnako ani zákon, je rozhodujúci úmysel strán, prejavený pri uzavretí zmluvy alebo povaha plnenia. V záväzkových vzťahoch býva pravidlom, že určiť doba plnenia vyjadruje záujem oboch zmluvných strán, teda, že obe zmluvné strany počítajú s plnením v určitej dobe. Skutočnosť, či pri určení doby je chránený záujem len jednej strany, musí byť zrejmá zo zmluvy alebo z dojednaní strán, uzatvárajúcich zmluvu, prípadne aj z iných okolností prípadu. Pokiaľ však toto nebude zrejmé, alebo sa strany na tom dodatočne nedohodnú, bude potrebné vychádzať z predpokladu, že doba plnenia vyjadruje záujem oboch strán, a teda že je stanovená v prospech oboch strán. V konkrétnom prípade žalobca – I. ako veriteľ si uplatnil svoje právo, vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a dohody o pristúpení k záväzku pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného z peňažných prostriedkov, ktorými bola zabezpečovaná pohľadávka, si žalobca uhradil svoju splatnú pohľadávku z úverového vzťahu. Až v súdnom konaní bolo vydané rozhodnutie, že žalobca je povinný peňažné prostriedky, ktoré použil na úhradu úveru, vydať do konkurznej podstaty. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom, je platná a že žalobca sa bezdôvodne neobohatil. Žalobcovi bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu povinnosť vydať majetok do konkurznej podstaty. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluva alebo prejavený úmysel strán o tom, kedy sa má plniť, teda v prospech koho je čas plnenia určený. V tejto súvislosti poukazujem na Stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Ro 63/2003 zo 16. decembra 2002, sp. zn. Obpj 7/2002), z ktorého vyplýva, že osoby, uplatňujúce práva k veciam, ktoré boli zapísané do súpisu, musia súd alebo správcu podstaty upozorniť na to, že veci nemali byť do podstaty zapísané Ak po takomto uplatnení, že sa vec nemala zapísať do podstaty, zostanú pochybnosti, či vec do podstaty patrí, zapíše sa vec do súpisu s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami. Ak vylučovacia žaloba bola v stanovenej lehote podaná, o tom, či vec do podstaty 1M Obdo V 15/2007 9 patrí, musí rozhodnúť súd v samostatnom konaní. Do právoplatného rozhodnutia súdu o vylučovacej žalobe preto vec nemôže byť považovaná za vec tvoriacu podstatu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva (č. l. 9, 10), že pohľadávka žalobcu bola správcom konkurznej podstaty uznaná podmienene a tento bol dňa 15. mája 2002 Krajským súdom v Košiciach na schôdzi konkurzných veriteľov vyzvaný, aby v lehote 30 dní podal
Excindačná žaloba bola podaná včas
1 písm. c/ O. s. p. Žalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s právnymi dôvodmi a skutočnosťami, uvedenými v mimoriadnom dovolaní. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s názorom generálneho prokurátora, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je platná. V čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu sa ale predmetné peňažné prostriedky nenachádzali na účte úpadcu, i keď predstavovali zabezpečenie záväzku v prospech žalobkyne. Vyhlásením konkurzu dňa
názoru dovolacieho súdu tvrdenie dovolateľa, že počas prebiehajúceho sporu až do jeho právoplatného skončenia, tieto finančné prostriedky nemôžu byť považované za vec tvoriacu konkurznú podstatu, nemá oporu v zákone. Rozsudok súdu, ktorým sa rozhoduje o tejto otázke, totiž nemôže mať konštitutívnu povahu, ale nepochybne ide o rozsudok, ktorým sa iba deklaruje už existujúci právny stav. V tomto smere mimoriadne dovolanie túto otázku nerieši. Nepochybne, ak by takáto žaloba v súdom určenej lehote podaná nebola, potom i tak ex lege by tieto finančné prostriedky boli súčasťou konkurznej podstaty. Preto samotné podanie excindečnej žaloby daný právny stav nemôže zmeniť, ale vydaný rozsudok iba deklaruje, či daný právny stav existuje alebo neexistuje. V tejto časti dovolací súd právny názor generálneho prokurátora považuje za nesprávny. Totiž finančné prostriedky v uplatnenej výške zostali zahrnuté do konkurznej podstaty. Preto bolo potrebné riešiť otázku, kedy žalobca sa dostal do omeškania s ich vydaním, túto otázku ale súdy neriešili. Pokiaľ ide o ďalšie skutkové, ako aj právne okolnosti, ktoré uvádza generálny prokurátor, tieto dovolací súd považuje za predčasné, keďže súdy ohľadne nich nevykonali dokazovanie a v odôvodnení sa s nimi nevyporiadali. Teda predovšetkým sa nevyporiadali s otázkou, ktorým dňom sa žalobca dostal do omeškania, ako aj s otázkou samotnej právnej povahy tohto príslušenstva. Dovolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.