súdu prvej inštancie zrejmé, že ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., nakoľko žalobca sa iného, ako určenia svojho práva, nedomáha (napr. zaplatenia náhrady škody ako plnenia). S poukazom na uvedené súd prvej inštancie skúmal primárne existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, či existuje právny vzťah zo zodpovednosti za škodu medzi žalobcom a žalovaným 1/, resp. či existuje právo žalobcu voči žalovanému 1/ titulom náhrady škody. Žalobca naliehavosť právneho záujmu na určení svojho práva odôvodňoval tým, že pokiaľ by súd nerozhodol o danosti nároku, nemohol by si v ďalšom konaní uplatňovať nárok na zaplatenie škody a taktiež zložitosťou skutkovej a právnej otázky. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že v predchádzajúcich súdnych konaniach už zaplatil neúmerne vysoké množstvo poplatkov, preto v súlade s § 152 ods. 2 O. s. p. využil možnosť podať tzv. lacnejšiu žalobu. Súd prvej inštancie uviedol, že určovacia žaloba má v prvom rade preventívny charakter a bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je však porušenie subjektívneho práva dokonané (keď dôjde k porušeniu povinnosti, vzniku škody), možno žalovať priamo na plnenie, t. j. na reparáciu škodlivých právnych následkov (na zaplatenie náhrady škody) zo strany žalovaného. Existencia tohto iného dostupného prostriedku ochrany práva vylučuje, aby bol súčasne daný naliehavý právny záujem na deklarovaní, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že v prípade, keby súd v tomto konaní nerozhodol, nemohol by si v ďalšom konaní uplatňovať nárok na zaplatenie škody, nakoľko práve v konaní o zaplatenie škody by si súd povinne a predbežne, ako prejudiciálnu otázku, vyriešil, či je nárok žalobcu zo zodpovednosti za škodu daný alebo nie. Taktiež ani skutková a právna zložitosť sporu nemá vplyv na naliehavosť určenia, resp. nie je jednou z jej podmienok. Napokon ani skutočnosť, že došlo k zmareniu práv navrhovateľa, resp. či došlo a kto za ňu zodpovedá, nie je tvrdením preukazujúcim naliehavosť, ale je skutkovým tvrdením preukazujúcim samotnú dôvodnosť danosti práva žalobcu. Nakoľko súd prvej inštancie nemal v konaní vykonaným dokazovaním za preukázaný naliehavý právny záujem na určení práva žalobcu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou, t. j. či boli splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody.
2 C. s. p. súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. V tomto prípade ide o situácie, keď je uplatnená žaloba na plnenie a v rámci tohto konania vyvstane otázka, či existuje právo, od ktorého žalobca odvodzuje povinnosť plnenia od žalovaného. Toto určenie teda pôsobí prejudiciálne vo vzťahu k uplatnenému nároku na splnenie povinnosti. Žaloba o náhradu škody je žalobou o splnenie povinnosti, a preto jej žalobný návrh musí byť vymedzený peňažnou sumou. V rámci tohto konania je možné medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť o základe, či existuje právo na náhradu škody a po vyriešení tejto otázky pokračovať v konaní, t. j. o výške škody. Posúdenie, o akú žalobu ide, nevyplýva z návrhu žalobcu, ktorý nazval svoj návrh ako návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku, ale zo žalobného petitu. Ak bolo v úmysle žalobcu podať žalobu o náhradu škody, bol povinný uviesť výšku škody, ktorej zaplatenia sa domáha a v rámci takéhoto konania podať návrh, aby sa medzitýmnym rozsudkom rozhodlo o jeho základe. Keďže žalobca vymedzil svoj žalobný návrh tak, že sa domáha vydania rozhodnutia, že jeho nárok na náhradu škody je daný, bez žalobného petitu na splnenie peňažnej povinnosti, nie je možné považovať takúto žalobu sa žalobu na splnenie povinnosti (náhrady škody), ale ako správne uviedol súd prvej inštancie, je potrebné považovať ju za žalobu určovaciu. K námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom priamo v odvolaní odvolací súd uviedol, že
3 C. s. p. sa na túto námietku neprihliada, nakoľko námietka sa týka okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti.
ustanovenia § 262 C. s. p. rozhoduje odvolací súd o nároku na náhradu trov konania, nie o výške, zmenil predmetný výrok o trovách konania tak, že žalovaný 1/ má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne pred súdom prvej inštancie samostatným uznesením súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca na poštovú prepravu 9. marca 2017 dovolanie
f/ a § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p. V dovolaní namietal, že konštatovanie odvolacieho súdu v bode č. 34 napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav je nepravdivý, nakoľko súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako procesne neprípustnú, a preto sa vôbec nezaoberal skutkovým stavom, tzn. nehodnotil vecnú stránku prípadu a nezisťoval skutkový stav veci.
názoru žalobcu z bodu č. 34 dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa dopustil konania, na základe ktorého zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, tzn. k porušeniu ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., ako aj k porušeniu ustanovenia § 432 ods. 1 C. s. p., nakoľko uvedený bod svedčí o skutočnosti, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Zároveň
dovolateľa z bodov č. 35 a 39 napadnutého rozhodnutia a napokon ani zo samotného rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že predmetom súdneho konania je určovacia žaloba a nie žaloba o náhradu škody. Odvolací súd na preukázanie svojho právneho názoru o danosti určovacej žaloby nemal
dovolateľa uviesť žiadne skutkové ani právne dôvody a na podporu svojho právneho názoru nemal uviesť ani žiaden judikát. Rovnako je zrejmé, že konajúce súdy sa nezaoberali judikátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), Najvyššieho súdu Českej republiky, resp. judikátmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré na podporu svojho tvrdenia predložil žalobca vo svojich podaniach, čím
názoru dovolateľa súdy porušili ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p., ako aj články 2, 4, 7, 11, 15 a 16 C. s. p. Dovolateľ namietal aj obsahovú protichodnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v bode č. 37 a 41, keď najprv odvolací súd tvrdil, že hlavným rozlišovacím kritériom pri pozitívno-právnom členení žalôb je žalobný návrh a následne považoval za podstatné, že posúdenie, o akú žalobu ide, nevyplýva z návrhu žalobcu, ale zo žalobného petitu. Žalobca ďalej rozporoval požiadavku odvolacieho súdu uvedenú v bode č. 41, v zmysle ktorej, ak mal v úmysle podať žalobu o náhradu škody, bol povinný uviesť výšku škody, ktorej zaplatenia sa domáha, keďže ani zo zákona ani z konštantnej judikatórnej praxe nevyplýva povinnosť žalobcu v prípade podania návrhu na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 O. s. p. (§ 212 ods. 2 C. s. p.) uviesť výšku požadovanej náhrady škody v petite medzitýmneho rozsudku. Tvrdenie odvolacieho súdu v bode č. 42 napadnutého rozhodnutia v tom, že žalobca formuloval svoj žalobný návrh ako určovaciu žalobu, je
žalobcu nepodložené a nesprávne. Nakoľko odvolací súd neuviedol na podporu svojho tvrdenia žiadne relevantné aktuálne judikáty, je toto tvrdenie
jeho názoru zároveň nepreskúmateľným. Napokon dovolateľ namietal, že z obsahu oboch rozhodnutí konajúcich súdov je zrejmé, že tieto rozhodnutia sú vydané v rozpore v ustanovením § 220 ods. 2, 3 C. s. p. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok dovolacieho súdu tak, že žalobe vyhovie, prípadne zruší rozsudok odvolacieho súdu aj súdu prvej inštancie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny. 7. Najvyšší súd ako súd dovolací (
p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok je potrebné odmietnuť. 8. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza, že
ustanovenia § 428 C. s. p. musí dovolateľ v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
právnej úpravy účinnej od uvedeného dňa. Aj po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol C. s. p. v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, je však potrebné dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie.
ustanovenia § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 12.
ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
1, 2 C. s. p. dovolanie prípustné
p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 15.
1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky;
1, 2 C. s. p. dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
f/ C. s. p. dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až §
ktorého ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou strany vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (porovnaj uznesenie, sp. zn. 1VCdo/2/2017 z
ustanovenia § 420 C. s. p. (rovnako aj uznesenia najvyššieho súdu, sp. zn. 3Obdo/19/2017 z
2 v spojení s § 420 písm. f/ C. s. p. vyššie uvedeným spôsobom (viď body 21 a 22). Dovolateľ vo vzťahu k ustanoveniu § 420 písm. f / C. s. p. v zásade tvrdí len to, že odvolací súd porušil práva žalobcu na spravodlivý proces tým, že skonštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, hoci
žalobcu súd prvej inštancie nezisťoval skutkový stav veci a zároveň tým istým konaním malo dôjsť aj k porušeniu ustanovenia § 432 ods. 1 C. s. p., nakoľko takéto rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Zároveň tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, avšak neuviedol, aké konkrétne procesné právo (práva) žalobcu malo (mali) byť rozhodnutím odvolacieho súdu porušené. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca z hľadiska § 420 písm. f/ C. s. p. nevymedzil dôvody dovolania spôsobom upraveným v § 431 ods. 1 a 2 C. s. p., čo je dôvod na odmietnutie dovolania
f/ C. s. p. Dovolací súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že nesprávne právne posúdenie nezakladá vadu zmätočnosti (viď R 24/2017). 24. Dovolateľ odvodzoval prípustnosť podaného dovolania aj od ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. Pre dovolanie prípustné
p. platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre odmietnutie dovolania
ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p. V zmysle ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p. dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až §
ktorého, kto sa verejne hlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. To znamená, že úkony takouto osobou majú obsahovať všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov. 26. V preskúmavanej veci
názoru dovolacieho súdu dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom) spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 421 C. s. p. Prípustnosť dovolania totiž odôvodnil písm.
písm. a) alebo
písm. b) alebo
písm. c) § 421 ods. 1 C. s. p. (pozri uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 6Cdo/123/2017 z
jeho obsahu (článok 11 C. s. p.) - možnosť posúdiť, aká právna otázka by mala byť rozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená ustálene a zároveň, aby dovolacím súdom nebola riešená, resp. bola by ním riešená rozdielne. Žalobca totiž netvrdí, že odvolací súd sa svojim riešením určitej právnej otázky odklonil od zaužívanej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo že táto otázka ešte nebola dovolacím súdom vyriešená alebo je riešená odlišne.
názoru dovolateľa je zrejmé, že konajúce súdy sa nezaoberali judikátmi najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu Českej republiky, resp. judikátmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré na podporu svojho tvrdenia predložil súdom vo svojich podaniach, čím
jeho názoru porušili ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p., ako aj články 2, 4, 7, 11, 15 a 16 C. s. p. Dovolateľ tiež namietal skonštatovanie odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, hoci
neho súd prvej inštancie nezisťoval skutkový stav veci, čím malo dôjsť (okrem porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces) k porušeniu ustanovenia § 432 ods. 1 C. s. p. Samotné nevysporiadanie sa s tvrdeniami žalobcu, resp. s ním uvedenou judikatúrou môže za určitých okolností spôsobiť nepreskúmateľnosť konkrétneho rozhodnutia, ktorú však nemožno zamieňať s nesprávnym právnym posúdením veci. Z uvedeného je preto zrejmé, že dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 432 ods. 2 C. s. p. v spojení s ustanovením § 421 ods. 1 C. s. p.
ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.