Najvyšší súd 1M Obdo V 5/2007 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci navrhovateľa: J., IČO: X., proti odporcovi: JUDr. M., správkyňa

§ 33ods.

1 písm. b/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd, uznesením z

1. januára 2004 č. k. 5 Obo 47/03-49 rozsudok označeného súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách konania potvrdil a takisto nepriznal žiadnemu z účastníkov trovy odvolacieho konania, keď sa stotožnil s dôvodmi súdu prvého stupňa. Proti týmto rozhodnutiam v časti, týkajúcej sa trov konania, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
2. marca 2005 pod č. k. VI/2 Pz 175/04-12 mimoriadne dovolanie s poukazom na porušenie ustanovení § 2, § 3, § 142 ods. 1 O. s. p. a § 25 ods.

§ 33ods.

1 písm. b/ ZKV. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, rozsudkom z 26. októbra 2005 č. k. 1M Obdo V 1/2005-67 zrušil obe rozhodnutia o náhrade trov konania, napádané v mimoriadnom dovolaní a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd poukázal na rozdielnosť odôvodnenia v rozhodnutiach procesných súdov, keď súd prvého stupňa s prihliadnutím na dôsledky, vyplývajúce z ustanovení § 25 ods.

§ 33ods.

1 ZKV aplikoval ust. § 150 O. s. p., zatiaľ čo 1M Obdo V 5/2007 5 odvolací súd o nároku na náhradu trov rozhodoval s poukazom iba na označené ustanovenia ZKV. Dovolací súd v odôvodnení zdôraznil, že konanie o vylúčenie veci z konkurznej podstaty nie je pokračovaním konkurzného konania, ale ide o samostatné konanie, v ktorom sa na riešenie procesných otázok uplatňujú výlučne ustanovenia O. s. p. Preto bolo povinnosťou procesných súdov rozhodovať o nároku žalobcov na náhradu trov konania podľa ustanovení O. s .p., bez ohľadu na to, kto je účastníkom tohto konania, ako aj bez ohľadu na to, ako pohľadávku, predstavujúcu náhradu trov konania, z hľadiska jej uspokojenia upravujú ustanovenia ZKV. Okolnosť, že takú pohľadávku nemožno uspokojiť v konkurznom konaní, nemá byť prekážkou, aby v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty nemohla byť priznaná úspešnému účastníkovi, prípadne, aby sa o náhrade trov nerozhodovalo podľa ustanovení O. s. p. Dovolací súd v preskúmavanej veci naznačil, že pri rozhodovaní o náhrade trov v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, kde sa aplikujú ustanovenia O. s. p., nemožno vylúčiť rozhodnutie o trovách v zmysle § 150 O. s. p., ako to mienil vo svojom rozhodnutí urobiť súd prvého stupňa, treba však, aby v odôvodnení náležite uviedol, čo považuje za dôvody osobitného zreteľa, lebo to z jeho rozhodnutia jednoznačne nevyplývalo. Súd prvého stupňa po vrátení veci dovolacím súdom uznesením z

1. marca 2006 č. k. 54 Cbi 232/2002-73-Pr rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi podľa výsledku sporu vo veci samej vzniklo právo na náhradu trov podľa § 142 O. s. p. Považoval však okolnosť, že správkyňa konkurznej podstaty vzhľadom na spornosť nadobudnutia vylučovaných nehnuteľností navrhovateľom do vlastníctva tieto dôvodne zapísala do súpisu konkurznej podstaty, za dôvod osobitného zreteľa. S prihliadnutím na ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV, ktoré v konkurznom konaní vylučuje uspokojovanie trov účastníkov konaní, súvisiacich s konkurzom, priznaním trov v spore úspešnému navrhovateľovi by bola ukrátená konkurzná podstata v neprospech konkurzných veriteľov a ďalej s prihliadnutím na časovú postupnosť úkonov odporkyne v konkurze pri súpise podstaty súd prvého stupňa vyslovil záver, že nárok na náhradu trov navrhovateľovi nie je možné priznať v zmysle § 150 O. s. p. V podstate tým 1M Obdo V 5/2007 6 iba rozviedol dôvody, ktoré uviedol už v skoršom, dovolacím súdom zrušenom rozhodnutím zo
2. decembra
3. Toto uznesenie súdu prvého stupňa, napadnuté odvolaním navrhovateľa, potvrdil odvolací súd uznesením z
4. júna 2006 č. k. 1 Obo 110/2006-
5. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil záver, že súd prvého stupňa nemal splnené predpoklady, aby o trovách konania rozhodoval podľa ust. § 150 O. s. p., mal postupovať podľa ZKV, a to v zmysle § 66e ods. 1 ZKV, teda s prihliadnutím na ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV, ak je vylúčená možnosť uspokojovať v konkurznom konaní trovy účastníkov, vzniknuté v konaniach, súvisiacich s konkurzom z majetku úpadcu, tým viac je vylúčené uspokojovať ich z majetku správcu konkurznej podstaty. Správca podstaty má iba dočasnú účasť, aby konal v mene úpadcu do skončenia konkurzu, a preto naň ani nemožno vzťahovať ustanovenia O. s. p. o účastníkovi konania, prípadne len v miere obmedzenej, takže ho nemožno osobne brať na zodpovednosť, ak v incidenčnom spore nebude mať úspech. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia polemizoval s postupom dovolacieho súdu v konaní o mimoriadnom dovolaní z
6. mája 2005, lebo ak ust. § 239 ods. 3 O. s. p. vylučuje podanie dovolania proti uzneseniu o trovách konania, tak by malo byť neprípustné aj podanie mimoriadneho dovolania proti takémuto rozhodnutiu. Týmito rozhodnutiami odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré nadobudli právoplatnosť
7. júla 2006, bol podľa môjho názoru porušený zákon. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že navrhuje, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za správne a navrhol, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie odmietol ako neprípustné (ako to v odôvodnení uviedol odvolací súd), alebo aby ho zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas a že je prípustné, napadnuté uznesenia, ako aj konanie, ktoré 1M Obdo V 5/2007 7 im predchádzalo, preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je v celom rozsahu dôvodné. V danej veci k otázke náhrady trov konania dovolací súd už vyslovil právny názor v rozsudku z
9. 2005 č. k. 1M Obdo V 1/2005-
10. Tento právny názor podľa ust. § 243d ods. 1 O. s. p. pre súdy nižšieho stupňa je záväzný. Súd prvého stupňa účastníkom náhradu trov konania nepriznal podľa ust. § 150 O. s. p. Aplikácia tohto ustanovenia je v danej veci možná, ako to uviedol dovolací súd v uvedenom rozsudku. Avšak dôvody, ktoré považoval súd prvého stupňa podľa tohto ustanovenia za dôvody hodné osobitného zreteľa, nie sú správne a v tomto smere dovolací súd sa stotožňuje s argumentáciou generálneho prokurátora. p Odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na správcu konkurznej podstaty ustanovenia O. s. p. ako účastníka konania sa vzťahujú len v obmedzenej miere a podľa jeho názoru súd prvého stupňa pochybil, ak vo veci aplikoval ustanovenie § 150 O. s. p. Tento právny názor odvolacieho súdu je v rozpore so záväzným právnym názorom dovolacieho súdu, ktorý dovolací súd vyslovil v rozsudku z
12. 2005 (§ 243d ods. 1 O. s. p.). V tejto otázke dovolací súd v celom rozsahu poukazuje na vyslovený právny názor rozsudku z
14. 2005 a v tomto smere nepovažuje za potrebné tejto otázke venovať ďalšiu pozornosť. Mylný je právny názor odvolacieho súdu aj v tom, že mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti výroku o náhrade trov konania. Prípustnosť mimoriadneho dovolania podľa ust. § 243e a nasl. O. s. p. je podstatne širšia, ako prípustnosť dovolania (riadneho). Táto rozdielnosť vyplýva zo samotnej povahy mimoriadneho dovolania a jeho účelu, vymedzeného v ust. § 243e ods. 1 O. s. p. Ak by prípustnosť týchto dvoch samostatných mimoriadnych opravných prostriedkov bola identická (totožná), potom mimoriadne dovolanie by v podstate nemalo ústavné opodstatnenie, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky riešiac túto otázku nevyslovil, že by toto oprávnenie generálneho prokurátora bolo protiústavné. 1M Obdo V 5/2007 8 Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1 O. s. p. opätovne zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
15. februára 2009 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu