Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžo/52/2016 Identifikačné číslo spisu: 1014200424 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2018 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 221ods.

1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku alebo ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní poukazoval na nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorý neskúmal miestnu príslušnosť na riadne a včas uplatnenú námietku miestnej príslušnosti súdu žalovaným správnym orgánom, však nepovažuje odvolací súd za relevantnú námietku žalobcu, keď podaním žaloby na miestne nepríslušný súd si žalobca sám vybral súd, na ktorom mienil uplatňovať svoje nároky. Naviac, žalovaný správny orgán nepodal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu, preto sa podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán stotožnil s postupom a rozhodnutím krajského súdu a krajský súd nedostatok podmienky miestnej príslušnosti svojim rozhodnutím zhojil. Napokon, podľa odvolacieho súdu, miestna nepríslušnosť krajského súdu sama o sebe, nemá za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu, a týmto postupom krajského súdu sa ani žalobcovi neodňala možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku za nedôvodnú. Podľa ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do

1. decembra 2013 ak sa osoba na výzvu orgánu ochrany prírody nedostaví bez náležitého ospravedlnenia na podanie vysvetlenia alebo ho odoprie podať, alebo nepredloží potrebné doklady, môže jej tento orgán štátnej správy uložiť poriadkovú pokutu do 331,93 eura, a to aj opakovane. Žalobcovi bola
2. októbra 2013 preukázateľne doručená a Výzva a predvolanie na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 5817-26522/75/2013/Mac zo
3. októbra 2013 (ďalej len „výzva na poskytnutie súčinnosti“), v ktorej prvoinštančný správny orgán v rámci výkonu štátneho dozoru vyzýval žalobcu v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 a ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
4. decembra 2013 okrem iného na predloženie dokladov, najmä rozhodnutia (súhlasy, výnimky) a vyjadrenia orgánov ochrany prírody a iných orgánov štátnej správy vo veci oplotenia pozemkov a chovu zveri na nich, mapové podklady, osvedčenie o zápise do evidencie SHR, evidenciu o stavoch zveri a zmenách stavov zveri, resp. účtovné písomnosti súvisiace s nákupom a predajom zveri za celé obdobie jej chovu, doklad o registrácii farmového chovu zveri (oznámenie ŠVPS SR o pridelení registračného čísla) a iné písomnosti, údaje a vysvetlenia, ktoré môžu napomôcť objasneniu veci. Prvoinštančný správny orgán žalobcu poučil aj o možnosti uloženia mu poriadkovej pokuty v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
5. decembra
6. Vyjadrenie žalobcu z
7. októbra 2013 k výzve na poskytnutie súčinnosti považoval prvoinštančný správny orgán za nedostatočné, a preto bola žalobcovi
8. októbra 2013 doručená Opätovná výzva a predvolanie na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 5817-2766/75/2013/Mac z
9. októbra 2013 (ďalej len „opätovná výzva na poskytnutie súčinnosti“), v ktorej prvoinštančný správny orgán vyzval žalobcu v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 a ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
10. decembra 2013 v rámci výkonu štátneho dozoru okrem iného na predloženie dokladov, najmä rozhodnutia (súhlasy, výnimky) a vyjadrenia orgánov ochrany prírody a iných orgánov štátnej správy vo veci oplotenia pozemkov a chovu zveri na nich, mapové podklady, evidenciu o stavoch zveri a zmenách stavov zveri, resp. účtovné písomnosti súvisiace s nákupom a predajom zveri za celé obdobie jej chovu, doklady upravujúce vzťahy medzi vlastníkom pozemkov a chovateľom zveri na nich a iné písomnosti, údaje a vysvetlenia, ktoré môžu napomôcť objasneniu veci. Prvoinštančný správny orgán poučil žalobcu aj o možnosti uloženia mu poriadkovej pokuty v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
11. decembra
12. V stanovisku žalobcu k opätovnej výzve na poskytnutie súčinnosti z
13. októbra 2013, žalobca uviedol, že doklady upravujúce vzťahy medzi chovateľom zveri a vlastníkom pozemkov nepredloží, nakoľko obsahujú osobné údaje chránené zákonom. Následne prvoinštančný správny orgán
14. októbra 2013 doručil žalobcovi Výzvu na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 5817-29159/75/2013/Mac z
15. októbra 2013, v ktorej uviedol, že odoprieť potrebný doklad orgánu štátnej správy, ktorý vykonáva objasňovanie protiprávneho konania z dôvodu, že obsahuje osobné údaje, nemá oporu v žiadnom právnom predpise a že opätovné nepredloženie dokladov bude prvoinštančný správny orgán považovať za účelové marenie objasňovania protiprávneho konania s možným sankčným postihom v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
16. decembra
17. Z uvedeného skutkového stavu má odvolací súd za preukázané, že žalobca (právnická osoba) na výzvu orgánu ochrany prírody (prvoinštančného správneho orgánu), konkrétne Výzvu a predvolanie na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 5817-26522/75/2013/Mac zo
18. októbra 2013, Opätovnú výzvu a predvolanie na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 5817-2766/75/2013/Mac z
19. októbra 2013 a Výzvu na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 5817-29159/75/2013/Mac z
20. októbra 2013, nepredložil potrebné doklady - doklady upravujúce vzťahy medzi vlastníkom pozemkov a chovateľom zveri (nájomnú zmluvu medzi žalobcom a chovateľom zveri) a teda naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
21. decembra
22. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nedisponuje dokladmi upravujúcimi vzťahy medzi chovateľom zveri a vlastníkom pozemkov, je potrebné podľa odvolacieho súdu poukázať na to, že žalobca je jedným z účastníkov týchto zmluvných vzťahov a preto by mal ako dobrý hospodár a ako jedna zo zmluvných strán uvedené doklady mať vo svojej dispozícii. Naviac, ich dispozíciu sám žalobca potvrdil v stanovisku k podaniu vysvetlenia z
23. októbra 2013 a preto sa neskoršie tvrdenia žalobcu javia odvolaciemu súdu ako účelové a nedôveryhodné. Ak žalobca poukazuje na účel poriadkovej pokuty a to, že tento účel nebol rozhodnutím žalovaného správneho orgánu naplnený, odvolací súd uvádza, že v ustanovení § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
24. decembra 2013 je upravený inštitút poriadkovej pokuty. Poriadková pokuta je procesnou sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t. j. nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu konania. Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť účastníkov konania, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca svojím konaním skutočne sťažoval postup správneho orgánu pri výkone štátneho dozoru, resp. svojim konaním maril tento výkon a predlžoval ho. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že prvoinštančný správny orgán požadoval doklady, ktorými disponoval. Prvoinštančný správny orgán síce disponoval časťou informácií, ktoré boli obsiahnuté v nájomnej zmluve medzi žalobcom a chovateľom zveri, to však neospravedlňuje žalobcu na kvalifikovanú výzvu správneho orgánu túto zmluvu prvoinštančnému správnemu orgánu nepredložiť. Rovnako ani skutočnosť, že prvoinštančný správny orgán mal inú možnosť ako získať požadované doklady, neobstojí. Je výlučne vecou správneho orgánu akým spôsobom vedie konanie a vykonáva dokazovanie, keďže správny orgán sám nesie zodpovednosť za to, aby správne konanie prebiehalo podľa základných pravidiel správneho konania zakotvených v § 2 Správneho poriadku. Naviac, žalobca nemal žiaden právny ani faktický dôvod požadované doklady prvoinštančnému správnemu orgánu nepredložiť. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný správny orgán v zmysle ustanovenia § 71 ods. 4 psím. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
25. decembra 2013 neoznámil žalobcovi najneskôr v deň začatia výkonu štátneho dozoru kontrolovanej osobe (žalobcovi) začatie kontroly, a preto je zrejmé, že de iure štátny dozor nikdy voči žalobcovi nezačal, a teda nemohla mu byť v rámci neho uložená poriadková pokuta v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
26. decembra 2013, odvolací súd uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádza založené písomné oznámenie žalobcovi o začatí výkonu štátneho dozoru v zmysle ustanovenia § 71 ods. 4 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
27. decembra
28. Z ustanovenia § 71 ods. 4 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
29. decembra 2013 vyplýva, že oprávnený zamestnanec je povinný oznámiť najneskôr v deň začatia výkonu štátneho dozoru kontrolovanej osobe alebo jeho zamestnancovi začatie kontroly a preukázať sa služobným preukazom, alebo osobitným písomným poverením. V rámci výkonu štátneho dozoru je potom správny orgán oprávnený v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
30. decembra 2013 požadovať od fyzických a právnických osôb potrebnú súčinnosť. Zo znenia ustanovenia § 71 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
31. decembra 2013 však nevyplýva, že túto súčinnosť je povinný poskytnúť len kontrolovaný subjekt, ale ktorákoľvek fyzická či právnická osoba na výzvu správneho orgánu. Ustanovenie § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
32. decembra 2013 preto nie je naviazané výlučne na kontrolovaný subjekt ale na výkon štátneho dozoru a poriadkovú pokutu možno uložiť ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré na výzvu neposkytnú správnemu orgánu potrebnú súčinnosť v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 a ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
33. decembra
34. Z výzvy na poskytnutie súčinnosti a opätovnej výzvy na poskytnutie súčinnosti vyplýva, že žalobca bol v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 a ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
35. decembra 2013 vyzvaný prvoinštančným správnym orgánom ako orgánom štátneho dozoru podľa § 66 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. na poskytnutie súčinnosti v rámci objasňovania podnetu na prešetrenie rozširovania nepôvodných druhov zveri za hranicami zastavaného územia. Z uvedenej formulácie vyplýva, že prvoinštančný správny orgán konal v pozícii orgánu štátneho dozoru, a že žiadal o poskytnutie súčinnosti v rámci výkonu štátneho dozoru. Vo vzťahu k predmetu sporu je bez relevancie, či výkon štátneho dozoru bol alebo nebol v zmysle ustanovenia § 71 ods. 4 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
36. decembra 2013 oznámený kontrolovanému subjektu a či žalobca bol alebo nebol v postavení kontrolovaného subjektu. Na základe uvedený skutočností odvolací súd konštatuje, že ani s touto odvolacou námietkou žalobcu sa nestotožnil a považuje ju za nedôvodnú. Pokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje správny orgán s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje správny orgán voľnou úvahou. Miera voľnej úvahy správneho orgánu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou hranicou poriadkovej pokuty vo výške 331,93 eur. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty prvoinštančný správny orgán a žalovaný správny orgán uviedli, že pri ukladaní poriadkovej pokuty prihliadali najmä na skutočnosť, že účastník konania nepredložil požalované doklady ani na opakovanú výzvu správneho orgánu, a neurobil tak ani po začatí konania o uložení poriadkovej pokuty. Prvoinštančný správny orgán a žalovaný správny orgán zároveň nezistili žiadne poľahčujúce okolnosti, ktoré by mali vplyv na výšku uloženej poriadkovej pokuty. Uvedené sa odvolaciemu súdu javí ako jasné, zrozumiteľné a dostatočné odôvodnenie výšky uloženej sankcie, ktoré nevybočuje z medzí stanovených zákonom a má oporu vo vykonanom dokazovaní. Na záver odvolací súd konštatuje, že ani námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu nepovažuje za dôvodnú, nakoľko ako už bolo mnohokrát judikované, že v odôvodnení rozhodnutia je potrebné objasniť len skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 117/05). Odvolací súd preto nevyhovel podanému odvolaniu a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-32 z
37. septembra 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-48 z
38. januára 2016 ako vecne správny podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho

§ 246cods.

1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s ustanovením § 219 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho

§ 492ods.

2 Správneho súdneho poriadku, potvrdil, keď boli dané dôvody pre zamietnutie žaloby krajským súdom. V. Trovy odvolacieho konania O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 a contrario Občianskeho súdneho

§ 246cods.

1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, s ustanovením § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho

§ 492ods.

2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaný správny orgán mal v konaní úspech, avšak správnemu orgánu zo zákona náhrada trov konania v správnom súdnictve neprináleží. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.