ceny

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžf/23/2016 Identifikačné číslo spisu: 2014200472 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2014200472.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: BK energy, a.s., Vydrany 71, 930 16 Vydrany, IČO: 44 886 977, právne zastúpený: POLÁČEK & PARTNERS s.r.o.. advokátska kancelária, Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, IČO: 47 244 780, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, P.O.BOX 12, 820 07 Bratislava, IČO: 50 568 124, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0013/2014/E zo dňa 18.11.2013, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu krajského súdu v Trnave č. k. 14S/107/2014 - 87 zo dňa 24. 11. 2015 takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/107/2014 - 87 zo dňa 24. novembra 2015 potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie I. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) dňa 26.06.2014 sa žalobca ako opomenutý účastník cenového konania domáhal aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi do vlastných rúk rozhodnutie žalovaného č. 0013/2014/E zo dňa 18.11.2013 v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 0013/2014/E zo dňa 18.11.2013 a to, až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej a aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.11.2013 č.: 0013/2014/E, č. spisu: 8511-2013-BA ako orgán príslušný na konanie podľa § 9 ods. 1 písm.

1. b)prvého bodu a § 9 ods. 1 písm.
2. c)prvého bodu v spojení s § 5 ods. 7 písm.
3. c)zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach vo veci rozhodnutia o návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny rozhodol podľa § 14 ods. 11 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v spojení s § 26 až 28 Vyhlášky Úradu pre reguláciu v sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike tak, že pre regulovaný subjekt Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518 schválil na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia špecifikované vo výroku rozhodnutia. Žalobca je právnickou osobou založenou a existujúcou podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, je výrobcom elektriny pripojeným do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518 a prevádzkovateľom špecifikovaného zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie. Žalovaný vydal dňa 11.07.2013 vyhlášku č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia elektroenergetike pre rok 2014, ktorá nadobudla platnosť 27.07.2013 a na jej základe vydal dňa 18.11.2013 cenové rozhodnutie č. 0013/2014/E, ktorým stanovil výšku platby za prístup do distribučnej sústavy a podmienky jej uplatnenia pre výrobcov elektriny, ktorí sú pripojení do distribučnej sústavy Západoslovenskej distribučnej, a.s.. Žalovaný v cenovom konaní považoval za účastníka cenového konania výlučne spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s., ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorá je oprávnená platbu od výrobcov elektriny vyberať a jemu doručil cenové rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 31.12.2013. Žalobca namietal, že žalovaný s ním nekonal ako s účastníkom cenového konania a nedoručil mu cenové rozhodnutie čím zásadným spôsobom zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov. Žalobca poukázal na ust. § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), ktoré priznáva postavenie účastníka konania aj osobám, o koho právach právom chránených záujmov alebo povinnostiach sa má konať, alebo komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva. Zákon v § 14 ods. 3 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach uvádza ako účastníka cenového konania len regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny. Vzťah zákona o regulácii v sieťových odvetviach a správneho poriadku je upravený v § 41 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, v ktorom je uvedené, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ak by zákonodarca chcel vylúčiť uplatnenie správneho poriadku (vo vzťahu k okruhu účastníkov) určite by tak výslovne urobil. Podľa žalobcu neexistuje žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by mu mohlo byť odopreté postavenie účastníka konania v cenovom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.06.2013 sp. zn. 5 Sžp/21/2012, rozhodnutie z 31.01.2011 sp. zn. 5 Sžo/123/2010 a odbornú právnu literatúru, podľa ktorej právo na spravodlivý proces v rámci výkonu verejnej správy implicitne zahŕňa právo dotknutej osoby byť účastníkom procesného postupu, ktorého výsledkom je verejne mocenský akt vykonávateľa verejnej správy ovplyvňujúci jej právne postavenie. Nakoľko predmetné cenové rozhodnutie žalovaného priamo ukladá povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy vo výške stanovenej v cenovom rozhodnutí žalobcovi, v cenovom konaní sa konalo o jeho právach a právom chránených záujmoch, postup žalovaného ignoruje ust. § 14 správneho poriadku, ktoré v odseku 2 existenciu osobitného predpisu upravujúceho okruh účastníkov konania výslovne predpokladá a ktoré zároveň v odseku 1 upravuje okruh účastníkov konania všeobecným spôsobom. Žalobca žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť cenového rozhodnutia žalovaného, pretože podľa názoru žalobcu predmetné rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko nebolo žalobcovi ako účastníkovi konania riadne doručené a žiadal, aby súd nariadil jeho doručenie. II. Uznesením č. k. 14S/107/2014-87 zo dňa 24.11.2015 krajský súd konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je splnená zákonná podmienka pre vedenie konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP, že žalobca ako účastník správneho konania bol resp. mal byť na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu (§ 250 ods. 2 OSP). Rozhodujúcou skutočnosťou pre tento postup bol záver, že žalobca sa nemôže domáhať údneho prieskumu rozhodnutia podľa § 247 a nasl. OSP nakoľko nebol ani nemal byť účastníkom správneho konania vo veci rozhodnutia o návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014. Argumentácia súdu sa opierala o to, že v ustanovení § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach je výslovne uvedené, kto je účastníkom konania, toto účastníctvo nie je možné rozšíriť a preto nie je možné na okruh účastníkov aplikovať ust. § 14 správneho poriadku. Správny poriadok je možné použiť len v prípade, ak špeciálny zákon neobsahuje osobitnú úpravu. Ďalej uviedol (zrejme v úmysle odkázať na rozhodnutie najvyššieho súdu v obdobnej veci), že odvolací súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 14 správneho poriadku a rozšíriť okruh účastníkov konania uvedených v § 14 ods. 3 zákone o regulácii v sieťových odvetviach o okruh účastníkov v zmysle § 14 správneho poriadku s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo/4/2011 zo dňa 08.02.2011, v zmysle ktorého vzťah účastníctva ako lex specialis vylučujúceho subsidiárnu pôsobnosť ust. § 14 správneho poriadku. III. Proti uzneseniu krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal jeho zrušenie (aj keď s nesprávnym uvedením, že sa jedná o uznesenie krajského súdu v Nitre) a vrátenie veci krajskému spúdu na ďalšie konanie z dôvodu, že došlo k procesnému pochybeniu, keď krajský súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu napriek tomu, že písomne vyjadril nesúhlas s rozhodnutím veci bez prejednania na pojednávaní a žalobcovi nebolo doručené vyjadrenie žalovaného, čo je v rozpore s úpravou ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s ust. §114 ods. 2 OSP a dôsledkom toho je porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a narušenie princípu rovnosti účastníkov konania. Krajský súd porušil povinnosť nariadiť na prejednanie veci pojednávanie nakoľko prejednacia zásada sa v správnom súdnictve uplatňuje pri riešení právnych otázok. Otázky účastníctva žalobcu v cenovom konaní, subsidiárneho použitia správneho poriadku a otázka zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu cenovým rozhodnutím sú kľúčovými právnymi otázkami na prejednanie, ktorých mal krajský súd nariadiť pojednávanie. Svojvoľným nenariadením pojednávania, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a zasiahol do jeho ústavou garantovaného práva na prejednanie veci verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti. Uznesenie krajského súdu považuje za nepreskúmateľné, nakoľko sa nedostatočne vysporiadalo so zásadnou argumentáciou žalobcu, predovšetkým s námietkou ústavnej nekonformnosti úpravy účastníctva v cenovom konaní, pričom poukázal na ustálenú judikatúru k otázke náležitostí odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V ďalšej časti zopakoval svoju žalobnú argumentáciu preukazujúcu nezákonnosť postupu, keď nebol akceptovaný ako účastník správneho konania vzhľadom na všeobecnú úpravu účastníctva v zmysle § 14 správneho poriadku a dopady takéhoto postupu na jeho postavenie a majetkové pomery. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom Krajskému súdu v Trnave dňa 27.1.2016 žiadal napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť, pričom za zásadnú skutočnosť považoval, že v zmysle záverov rozsudku NS SR sp. zn 2Cdo 205/2009 je zrejmé, že krajský súd sa primerane zaoberal skúmaním vecnej aktívnej legitimácie a následne správne vyhodnotil procesné postavenie žalobcov v správnom konaní aj v súdnom konaní. Pripojil kópie vecne súvisiacich rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako aj jednotlivých krajských súdov, v ktorých bolo obdobne rozhodnuté o zastavení konania pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, vzhľadom na osobitnú úpravu účastníctva konania v cenovom konaní podľa zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, obsiahnutú v ust. § 14 ods. 3 tohto zákona. IV. Dňom 1.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) upravujúci v zmysle § 1
4. a)právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
5. b)konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 Podľa § 247 ods. 2 Podľa ustanovenia § 250 ods. 1 Podľa ustanovenia § 250 ods. 2 Podľa § 250 ods. 4 Podľa § 250b ods. 1 Podľa § 250b ods. 2 Podľa § 14 ods. 3 V. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vydaného v prvom stupni, voči ktorému je prípustné podanie riadneho opravného prostriedku. Nakoľko však nebol účastníkom správneho konania, pretože návrh ceny nepodal žalobca, ale regulovaný subjekt, právo podať odvolanie patrilo len regulovanému subjektu a nie žalobcovi. Regulovaným subjektom bola Západoslovenská distribučná a.s., od ktorej žalovaný obdržal dňa 27.9.2013 návrh ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2014. Týmto dňom sa začalo konanie o cenovej regulácii. Návrh neobsahoval všetky podstatné náležitosti, preto žalovaný vyzval regulovaný subjekt na doplnenie návrhu. Po jeho doplnení žalovaný rozhodnutím č. 0013/2014/E, číslo spisu 8511-2013-BA zo dňa 18.11.2013 podľa § 14 ods. 11 o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len zákon č. 250/2012 Z. z. Najvyšší súd konštatuje, že v obdobných veciach , vedených pod sp. zn. 4Sžf/45/2015, 4Sžf/47/2015 rozhodol dňa 5.4.2016 Najvyšší súd, pričom potvrdil rozhodnutia krajských súdov o zastavení konania pre nesplnenie podmienky aktívnej legitimácie v obdobných veciach. Zhodne ako v týchto konaniach je zásadnou otázkou pre rozhodnutie v prejednávanej veci posúdenie správnosti určenia okruhu účastníkov správneho konania o návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, od čoho závisí aj určenie okruhu oprávnených osôb, ktoré majú právo podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného (druhostupňovým) správnym orgánom a následne posúdiť správnosť záveru krajského súdu, ktorý konanie zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou bez aktívnej legitimácie. VI. Čo sa týka rozhodnutia krajského súdu, jeho odôvodnenie poukazovalo na to, že - v ustanovení § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach je výslovne uvedené, kto je účastníkom konania, ktoré účastníctvo nie je možné rozšíriť a preto nie je možné na okruh účastníkov aplikovať ust. § 14 správneho poriadku, pretože správny poriadok je možné použiť len v prípade, ak špeciálny zákon neobsahuje osobitnú úpravu. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 14 správneho poriadku a rozšíriť okruh účastníkov konania uvedených v § 14 ods. 3 zákone o regulácii v sieťových odvetviach o okruh účastníkov v zmysle § 14 správneho poriadku s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo/4/2011 zo dňa 08.02.2011, v zmysle ktorého vzťah účastníctva ako lex specialis vylučujúceho subsidiárnu pôsobnosť ust. § 14 správneho poriadku. - žalobca nespĺňa podmienku v zmysle § 250 ods. 2 Os.p., aby mohol byť účastníkom konania podľa Druhej hlavy Piatej časti OSP, nakoľko nebol účastníkom správneho konania vo veci rozhodnutia o návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014. - okruh účastníkov konania stanovený v § 14 ods. 3 zákone o regulácii v sieťových odvetviach nie je možné rozšíriť o okruh účastníkov konania v zmysle § 14 správneho poriadku, nakoľko špeciálny zákon upravuje osobitnú právnu úpravu účastníkov konania. - žalobca nebol, ani nemohol byť účastníkom konania vo veci rozhodovania o návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 a teda nespĺňa podmienku konania byť žalobcom v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250 ods. 2 OSP. Nakoľko žalobca nebol účastníkom správneho konania, nemohol využiť ani riadne opravné prostriedky proti napadnutému rozhodnutiu a teda ani nespĺňa podmienku v zmysle § 247 OSP. - vzhľadom na uvedené žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie predmetnej žaloby a preto konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP. Odvolacie dôvody v zásade možno rozhdeliť do dvoch kategórií, na tie, čo sa týkajú tvrdených procesných pochybení a tie ktoré spochybňujú správnosť právnych záverov, na ktorých bolo založené napadnuté rozhodnutie. Procesnú námietku, že došlo k pochybeniu, keď krajský súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu bez prejednania veci na pojednávaní, napriek tomu, že tento písomne vyjadril nesúhlas s rozhodnutím veci bez prejednania na pojednávaní, nepovažuje najvyšší súd za dôvodnú. Ustanovenie § 250b ods. 2 Procesná námietka, že žalobcovi nebolo doručené vyjadrenie žalovaného, čo je v rozpore s úpravou ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s ust. §114 ods. 2 OSP a dôsledkom toho je porušenie práva na spravodlivé súdne konania a narušenie princípu rovnosti účastníkov konania takisto nie je považovaná za dôvodnú, vzhľadom na skutočnosť, že otázka vecnej legitimácie bola riešená ako predbežná otázka a aj vzhľadom na vyššieuvedený nedostatok podanej žaloby. K námietke žalobcu, že krajský súd nedoručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného k žalobe, odvolací súd uvádza, že účastníci konania mali právo nahliadnuť do súdneho spisu, pričom obsah vyjadrenia žalovaného neobsahoval žiadne skutočnosti a vôbec nie dôkazy, ktoré by mali zásadný význam pre rozhodnutie krajského súdu vo veci, kde bolo skončené konanie procesným rozhodnutím po skonštatovaní nespĺňania základných procesných podmienok pre ďalšie vedenie konania a meritórne prejednanie veci. Je nepochybné, že v rámci prejednania veci v správnom súdnictve sa riešia právne otázky, nakoľko pred správnym súdom sa v zásade rieši namietamie porušenia práv účastníkov správneho konania. Z toho však nemožno vyvodiť (ani s ohľadom na z kontextu vytrhnutý citát z Komentára k OSP), že je povinnosťou súdu nariadiť pojednávanie pri riešení právnej otázky či žalobca má mať postavenie účastníka v správnom konaní podľa § 14 ods. 3 zákona o reguláci v sieťových odvetviach. Pokiaľ žalobca považuje uznesenie krajského súdu za nepreskúmateľné z dôvodu, že sa nedostatočne vysporiadalo s jeho zásadnou argumentáciou, predovšetkým s námietkou ústavnej nekonformnosti úpravy účastníctva v cenovom konaní, k tomu najvyšší súd uvádza, že krajský súd rozhodoval s vedomosťou o ustálenej rozhodovacej praxi vo vecne súvisacich veciach, pričom stručne zopakoval a oboznámil si osvojené závery iných krajských súdov a najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho. Z jeho rozhodnutia je zrejmé, prečo vzhľadom na osobitnú úpravu okruhu účastníkov konania o cenovej regulácii dospel k vyslovenému záveru, že žalobca nemal byť účastníkovm správneho konania a preto mu ani nevzniklo právo na podanie žaloby. Krajský súd sa primárne zaoberal procesnými podmienkami pre vedenie konania, teda tým, či žaloba obsahuje podstatné náležitosti žaloby, či je preukázaná aktívna legitimácia žalobcov, miestna a vecná príslušnosť, či bola žaloba podaná včas a iné aspekty ustanovené v OSP. Ak súd vyhodnotil, že žalobcovia po procesnej stránke nie sú aktívne legitimovanými osobami oprávnenými na podanie žaloby, nie je dôvod na zaoberanie sa meritom veci a správne konanie zastavil. Čo sa týka argumentácie spochybňujúcej správnosť vyššieuvedeného záveru o nevzniknutí práva na priznanie postavenia účastníka konania o cenovej regulácii žalobcovi, odvolací súd zhodne s krajským súdom poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax v tejto otázke, založenú na úvahe, že zákonom č. 250/2012 Z. z. Zákon o správnom konaní je všeobecnou normou verejného práva, ktorá v § 14 Aj keď sa žalobca snažili spochybniť vyslovený právny názor o dôvodnosti aplikácie § 14 ods. 3 VII. Podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd postupoval vecne správne, keď aplikoval § 250d ods. 3 OSP a konanie o žalobe zastavil, keďže zistil, že žalobca účastníkom cenového konania nebol zo zákona. Žalobca nepreukázal že by v postupe a rozhodovaní krajského súdu došlo k nezákonnému, svojvoľnému, arbitrárnemu alebo inak závadnému postupu, ktorý by bol dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.