2 správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. k. 3030-1/2014-330 zo dňa 10.10.2014, o uložení pokuty vo výške 500 000 eur žalobcovi za nesplnenie rozhodnutia č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013 (Opatrenia I.), čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
4 písm. g) zákona o potravinách. Zároveň bolo zrušené aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Rozhodnutím č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013 („Opatrenie I.") uložila Štátna veterinárna a poľnohospodárska správa žalobcovi ako distribútorovi výrobku „Tatranská bryndza plnotučná" opatrenie „nepoužívať v Slovenskej republike v názve potraviny „Tatranská bryndza plnotučná", ktorá obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku slovo „bryndza" bez toho, aby bol tento názov potraviny doplnený o ďalšie sprievodné informácie uvedené v názve potraviny alebo v jeho blízkosti, ktoré opisujú túto potravinu tak, aby sa slovenským spotrebiteľom umožnilo rozpoznať jej skutočný charakter a odlíšiť ju od ostatných výrobkov, s ktorými by ju bolo možné zameniť." Žalobca bol povinný začať plniť toto opatrenie do štyroch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd pri svojom rozhodovaní nepovažoval za relevantné námietky žalobcu poukazujúce na porušenie jeho procesných práv v správnom konaní o uložení Opatrenia I., nakoľko toto bolo samostatným konaním, ani námietky ohľadne nedostatočnej lehoty na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vo veci uloženej pokuty. Za rozhodujúce považoval, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia zistil konkrétne nedodržiavanie Opatrenia I., spočívajúce v umiestňovaní výrobkov s označením „Tatranská bryndza plnotučná" na slovenský trh bez toho, aby bol tento názov doplnený o sprievodné informácie uvedené v názve potraviny alebo v jej blízkosti, ktoré ju opisujú tak, aby slovenský spotrebiteľ mohol rozpoznať jej skutočný charakter a odlíšiť ju od ostatných výrobkov, s ktorými ju možno zameniť (§ 4 ods. 3 vyhlášky č. 127/2012 Z. z.). Vzhľadom na to, že výrobky žalobcu pochádzajú z iného členského štátu EÚ, má povinnosť v zmysle § 4 ods. 3 vyhlášky č. 127/2002 Z. z. uvádzať na hlavnej pohľadovej strane obalu výrobku informácie, na základe ktorých bude spotrebiteľovi zrejmý charakter potraviny, ktorá má označenie bryndza, ale nespĺňa podmienky stanovené slovenskou legislatívou (50 % ovčej hrudky). Výrobok ktorý je na hlavnej pohľadovej strane označený ako „Tatranská bryndza 25 %" 125 g a na bočnej strane „Tatranská bryndza plnotučná" má nesprávne označenie a je pre spotrebiteľa zmätočné. Opatrenie I. sa vzťahuje na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná" bez ohľadu na spotrebiteľské balenie. Nestotožnil sa s právnym názorom žalovaného, že skladovanie výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná" v balení 1kg v sklade na Slovensku pred jeho distribúciou v Českej republike, je možné považovať za jeho umiestňovanie na slovenský trh, ani s tým, že skladovanie tohto výrobku je porušením Opatrenia I. V súvislosti s posudzovaním výrobku „Tatranská bryndza plnotučná" balenie 1 kg vytkol žalovanému nesprávne právne posúdenie veci vzhľadom na nesprávnu interpretáciu čl. 3 bod 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Zároveň skonštatoval nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia ohľadne odôvodnenia výšky pokuty vzhľadom na potrebu jej diferenciácie a individualizácie, nakoľko pri použití diskrečnej právomoci nepostačuje pre odôvodnenie rozhodnutia o uložení pokuty v maximálnej výške všeobecné konštatovanie o protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie. Zdôraznil, že správne orgány spoľahlivo zistili skutkový stav veci pokiaľ ide o porušenie povinnosti uloženej Opatrením I. v prípade výrobku označeného ako „Tatranská bryndza 25 %" s hmotnosťou 125 g, ale porušenie Opatrenia I. skladovaním výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná" 1 kg, distribuovaného do ČR, nemožno konštatovať. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné
2 písm. a),
6 OSP sú správne orgány viazané vysloveným právnym názorom súdu. II. Proti rozsudku krajského súdu podal dňa 30.11.2015 odvolanie žalovaný, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia, spôsobujúcu v konečnom dôsledku odňatie možnosti konať pred súdom. Konkrétne namietal zásadný rozpor medzi výrokom napadnutého rozsudku v ktorom súd uviedol, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odôvodnením rozhodnutia, kde je uvedené, že súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie žalovaného, nakoľko uvedený nedostatok môže odstrániť žalovaný vyššie uvedeným postupom. Takýto nedostatok odôvodnenia rozhodnutia majúci za následok jeho nepreskúmateľnosť ako aj nezrozumiteľnosť dôvodov predstavuje jeden z prípadov odňatia možnosti konať pred súdom a preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť
1 písm.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov oboch podaných odvolaní
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že aj vzhľadom na zmenu v obsahu napadnutého rozsudku vykonanú vydaním opravného uznesenia je potrebné obe odvolania odmietnuť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
7 OSP, správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 OSP, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
1 OSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
1 OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
1 a 2; ak boli dodržané podmienky
1 a § 211 ods. 1, e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
1 OSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením. IV. V odolaní žalovaného je jediným odvolacím dôvodom rozpor medzi výrokom napadnutého rozsudku v ktorom súd uviedol, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odôvodnením rozhodnutia, kde bolo uvedené, že súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie žalovaného, nakoľko uvedený nedostatok môže odstrániť žalovaný vyššie uvedeným postupom. Tento rozpor, ktorý mal
názoru žalovaného predstavovať dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 OSP, bol odstránený vydaním opravného uznesenia zo dňa 23.3.2016. V prejednávanej veci došlo k situácii, keď rozpor, ktorý bol dôvodom podania odvolania a teda aj rozhodnutiu vytýkané dôsledky takéhoto rozporu, zanikli v dôsledku ďalšieho postupu súdu aprobovaného zákonom. Proti opravnému uzneseniu žiadne odvolanie podané nebolo, nadobudlo teda právoplatnosť, a v dôsledku toho odôvodnenie napadnutého rozsudku už neobsahuje spornú vetu „Súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie žalovaného, nakoľko uvedený nedostatok môže odstrániť žalovaný vyššie uvedeným postupom."
názoru najvyššieho súdu došlo k situácii, obdobnej so situáciou upravenou v ust. § 218 ods. 1 písm
odvolacích dôvodov mali byť uznané za preukázané aj dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí v zmysle § 250j ods. 2 písm.
4 písm. g) zákona o potravinách. Rovnako namietal, že krajský súd nedostatočne reagoval na námietku nesprávnej aplikácie hmotnoprávnej úpravy a neuložil správnym orgánom posúdiť predmetné obaly z hľadiska Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, nevysporiadal sa dostatočne so žalobnou námietkou, že mu nebola daná príležitosť, aby mohol v správnom konaní svoje práva a záujmy účinne obhajovať. K otázke, či je možné resp. dôvodné, aby sa najvyšší súd ako súd odvolací meritórne zaoberal námietkami procesne úspešného žalobcu spochybňujúcimi správnosť rozsudku krajského súdu treba uviesť, že takýto postup by bol rozpore s účelom a základnými princípmi odvolacieho konania. Obdobnou problematikou sa v minulosti zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní 9So 74/2009, kde rozhodnutím zo dňa 28.5.2019 odmietol odvolanie procesne úspešnej navrhovateľky a bolo skonštatované, že ak krajský súd ako súd prvého stupňa, rozsudkom zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu že opravnému prostriedku (v konaní
tretej hlavy piatej časti OSP), bolo vyhovené v celom rozsahu, navrhovateľ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti takémuto rozsudku. V prejednávanej veci bolo na základe žaloby zo dňa 23.2.2015 zrušené prvostupňové aj odvolacie rozhodnutie vo veci pokuty za iný správny delikt
4 písm.
1 a § 246c a § 142 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko odmietnutie odvolanie je svojimi dôsledkami obdobou zastavenia konania a na aplikáciu ust. § 146 ods. 2 OSP neboli preukázané dôvody. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.