Obsah (11)

§ 142§ 103§ 101§ 100§ 96§ 95§ 213§ 37§ 3§ 34§ 243b

Najvyšší súd 4Obdo/6/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JU

ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Keďţe ţalobca sa primárne domáhal svojho práva na základe porušenia ust. § 424 OZ, kde premlčacia lehota plynie

ust. § 106 OZ, súd neprihliadol na námietku premlčania ţalovaného, pretoţe mal za to, ţe právo ţalobcu nie je premlčané. Ţalobca sa o tom, kto za škodu zodpovedá v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ mohol dozvedieť aţ po podaní ţaloby, kde v rámci dokazovania musel ţalovaný sprístupniť údaje o účtoch spoločnosti T. H. C. s.r.o., ku ktorým inak ţalobca nemal legálny prístup. Dovtedy sa ţalobca mohol len domnievať, ţe ţalovaný za škodu zodpovedá, pričom § 106 ods.1 OZ začiatok subjektívnej premlčacej lehoty odvíja od momentu, keď sa poškodený dozvie to, kto za škodu zodpovedá. V deň podania ţaloby t. j.

2. 2004 ešte neuplynula ani desaťročná objektívna premlčacia lehota odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, vzhľadom na to, ţe ţalobca sa domáhal práva zo škody spôsobenej úmyselne. V spornom prípade boli splnené predpoklady na náhradu škody v zmysle ust. § 424 OZ. Ţalovaný po doručení exekučného príkazu nevyplatil ţalobcovi v zmysle § 96 ods. 3 Exekučného poriadku ako oprávnenému pohľadávku, ktorú mal voči povinnému- T. H. C. s. r. o., ale vyplatil si peňaţné prostriedky na uspokojenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy č. 25/98/BA zo dňa
4. 1998 a to v rozmedzí od
6. 1999 do
8. 2001 v celkovej výške 8 641 038,30 Sk. I keď ţalovaný označil účet 20143105/6500 ako 4Obdo/6/2010 3 usporiadací účet, sám tento účet označil vo svojich bankových výpisoch ako účet spoločnosti T. H. C. s. r. o. Na tento účet uvedenej spoločnosti i po vydaní exekučného príkazu plynuli platby jej obchodných partnerov a sám ţalovaný si z tohto účtu vyplácal len svoje pohľadávky. Súd mal za to, ţe ţalovaný si vyplácal svoje pohľadávky z uvedeného účtu úmyselne a to aţ 47 krát a to aj po termíne
11. Súd mal za to, ţe nie je rozhodujúce ako sa volali účty na ktorých mala u ţalovaného uloţené peniaze spoločnosť T. H. C. s.r.o. Je nepochybné ţe to boli peniaze patriace tejto spoločnosti a ţalovaný ich nevyplatil ţalobcovi v súlade s rozhodnutím exekútorky JUDr. D. V dôsledku toho vznikla ţalobcovi škoda 1 479 979 Sk, čo zodpovedá zostatku istiny - pôţičky, ktorú ţalobca poskytol spoločnosti T. H. C. s.r.o. na základe zmluvy o pôţičke č. 3/1998/
12. Ţalovaný tak nepochybne úmyselne konal v rozpore s dobrými mravmi, pričom toto konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, pretoţe ak by ţalovaný nevyplatil peniaze sebe, musel by ich vyplatiť ţalobcovi, ktorému by nevznikla škoda. Preto súd ţalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konaniach rozhodol

§ 142ods.

1 O. s. p. Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu v celom rozsahu zamietnúť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom z

2. 2009 č. k. 2 Cob 156/2008-232 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol a zaviazal ţalobcu zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 2 947,42 eur. Odvolací súd dospel k záveru, ţe uplatnený nárok ţalobcu je premlčaný v zmysle § 101 OZ.

jeho názoru nejde o škodu, ale o uplatnenie rovnakého práva, aké mal oprávnený voči povinnému a nárok na uplatnenie súm

§ 103

Exekučného poriadku podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Ide o majetkové právo, aj keď vyplýva z procesného predpisu. Preto je namieste pouţitie § 101 OZ per analógiám. Nejde o kombinovanú premlčaciu dobu subjektívnu a objektívnu. Nie je dôvod posudzovať uplatnené právo

ustanovení § 424 Občianskeho zákonníka.

exekučného poriadku zodpovednosť banky je objektívna, nevyţaduje sa zavinenie a vyvodzuje sa len z procesného predpisu. Preto nemoţno hovoriť o náhrade škody. Predpokladom vzniku nároku je teda, ţe banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95 , 96 ods. 3 Exekučného poriadku. K realizácii exekúcie nariadenej prikázaním pohľadávky z účtu povinného číslo 20143105/6500, nedošlo porušením povinnosti banky, vyplývajúcej jej z ustanovenia § 96 ods. 3 EP. Ţalobcovi preto vzniklo právo domáhať sa, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne. Skutočnosť, ţe suma, o ktorú banka ukrátila 4Obdo/6/2010 4 uspokojenie vymáhaného nároku na účte, bola preukázaná výpismi z tohto účtu - pripísaním úhrad od dlţníkov povinného.

§ 101

Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo si mohol v danom prípade uplatniť na súde ţalobca, ako oprávnená osoba v exekúcii po prvý raz v deň nasledujúci po doručení príkazu banke, ktorý bol doručený ţalovanému uţ následne po jeho vydaní. Preto právo uplatnené na súde dňa 11. 06. 2004 bolo uplatnené po uplynutí premlčacej doby.

§ 100ods.

1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo veriteľovi priznať. Ţalovaný vzniesol námietku premlčania, preto právo ţalobcu nemohlo byť priznané. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodňuje s poukazom na ust. § 241 ods. 2 písm. 1 O. s. p. Je toho názoru, ţe rozsudok odvolacieho súdu jednoznačne spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Základným predpokladom vzniku práva

§ 103

Exekučného poriadku je porušenie povinnosti banky, ktorá povinnosť je zaloţená príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku. Odvolací súd uvádza povinnosť

§ 96

odsek 3 Exekučného poriadku, do úvahy však prichádza aj povinnosť

§ 95ods.

1 písm. a) Exekučného poriadku. Banka však poruší príslušnú povinnosť iba vtedy, ak nezablokuje prípadne nevyplatí peňaţné prostriedky z účtu povinného. Majiteľom bankového účtu č. 20143105/6500 nebol povinný (spoločnosť T. H. C. s.r.o.), ale samotný ţalovaný. Ţalovaný niekoľkokrát výslovne potvrdil, ţe je majiteľom uvedeného účtu. Je síce pravdou, ţe exekútorka poverená vykonaním exekúcie označila bankový účet č. 20143105/6500 v príkaze na začatie exekúcie i v exekučnom príkaze, táto okolnosť však nemôţe sama osebe zaloţiť povinnosti banky

§ 95a nasl.

Exekučného poriadku. Exekučný poriadok výslovne určuje, ţe sa musí jednať o účet povinného. Opačný výklad by viedol k absurdnému záveru o povinnosti banky zablokovať akýkoľvek bankový účet uvedený v príkaze na začatie exekúcie, hoci by nepatril povinnému a s prebiehajúcou exekúciou by nijako nesúvisel. Odvolací súd preto pochybil, ak len zo samotného faktu označenia bankového účtu č. 20143105/6500 v príkaze na začatie exekúcie a v exekučnom príkaze vyvodil rezultát o vzniku povinnosti ţalovaného zablokovať tento bankový účet

§ 95odsek 1 písm.

a) Exekučného poriadku a vyplatiť z neho predmetnú pohľadávku v zmysle § 96 ods. 3 Exekučného poriadku. Naopak, keďţe sa nejednalo o bankový účet povinného, ţalovanému vôbec nevznikli uvedené povinnosti, a preto sa ani nemohol dopustiť ich 4Obdo/6/2010 5 porušenia. Ţalobcovi preto nikdy nemohlo vzniknúť právo

§ 103Exekučného poriadku a z rovnakého dôvodu sa ani nemohlo premlčať.

Skutkovým základom uplatneného nároku je, ţe ţalovaný vykonal opatrenia vedúce k tomu, aby sa peňaţné prostriedky určené spoločnosti T. H. C. s.r.o. neocitli na bankovom účte č. 20104851/6500, ale na bankovom účte ţalovaného č. 20143105/6500, na ktorý sa exekúcia nevzťahovala. V konaní bolo preukázané, ţe platby tretích osôb, ktoré boli určené v prospech bankového účtu č. 20104851/6500, ţalovaný presmeroval na vlastný účet a tieto peňaţné prostriedky pouţil na uspokojenie vlastnej pohľadávky, ktorú mal voči dlţníkovi (T. H. C. s.r.o.). Presmerovaním platieb na iný bankový účet ţalovaný konal v neakceptovateľnom rozpore s dôverou a očakávaniami platiteľa; ak by k takému konaniu dochádzalo pravidelne a vo väčšom rozsahu, ohrozilo by to samotnú podstatu systému bezhotovostného platobného styku, ako aj zmarilo účel, pre ktorý bol vytvorený a pre ktorý sa pouţíva. Uţ samotné jednostranné presmerovanie platieb v rozpore s prevodným príkazom, preto zakladá konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Ţalovaný tak však navyše činil v úmysle zvýhodniť seba na úkor iných veriteľov spoločnosti T. H. C. s.r.o. Prinajmenej od doručenia príkazu na začatie exekúcie mal vedomosť o existencii iných veriteľov a o hrozbe zablokovania bankového účtu č. 20104851/

1. Vykonal preto opatrenia vedúce k tomu, aby sa platby dostali na bankový účet, ktorého sa exekúcia netýkala a z ktorého mohol uspokojiť svoju pohľadávku, pretoţe ako rozhodujúci účastník systému bezhotovostného platobného styku mal takú moţnosť. Zneuţil svoje postavenie s vedomím, ţe ukráti, prípadne znemoţní uspokojenie pohľadávok iných veriteľov spoločnosti T. H. C. s.r.o., čím sa dostal do ešte príkrejšieho rozporu s dobrými mravmi. Dobrým mravom odporujúcim konaním ţalovaného vznikla ţalobcovi škoda vo výške 1 479 979 Sk, čo zodpovedá zostatku istiny pôţičky, ktorú poskytol spoločnosti T. H. C. s.r.o. na základe zmluvy o pôţičke č. 3/1998/911 zo dňa
4. Dlţník nedisponoval ţiadnym zexekvovateľným majetkom, ktorý by bolo moţné speňaţiť a tak dosiahnutý výťaţok pouţiť na úhradu jeho záväzkov. Následne bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, v dôsledku čoho bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Rovnako bezúspešná bola aj exekúcia vedená proti ručiteľovi – spoločnosti R. L. spol. s r.o., ktorý taktieţ, ako právny subjekt zanikol. Preto boli naplnené podmienky pre zodpovednosť za škodu v zmysle § 424 Občianskeho zákonníka. Súčasťou napadnutého rozsudku je aj výrok o povinnosti nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 2 947,42 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby dovolací súd vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
6. 2009, č k. 4Obdo/6/2010 6 2 Cob 156/2008-232, a to tak, ţe potvrdí rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa
8. 2008, č k. 25 Cb 199/2004-194, ako vecne správny a ţalovaného zaviaţe na náhradu všetkých trov konania pred odvolacím i dovolacím súdom. Ţalovaný zaslal písomné vyjadrenie k podanému dovolaniu ţalobcu a navrhol ho zamietnuť. Pridrţiava sa v celom rozsahu svojich predošlých vyjadrení uvedených hlavne v odvolaní zo dňa
10. 2008 a vyjadrení zo dňa
13. Je toho názoru, ţe ţalobca v konaní nepreukázal ţalovanému manipuláciu s prevodnými príkazmi, neboli splnené základné poţiadavky pre vyvodenie zodpovednosti ţalovaného za úmyselné konanie proti dobrým mravom a právo ţalovaného povaţuje za premlčané a nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 242 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

ust. § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

ust. § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. dovolanie moţno odôvodniť len ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V prejednávanej veci je dovolanie prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p., odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe uplatnené právo kvalifikoval ako nárok

§ 103

Exekučného poriadku, ktoré podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej dobe, a preto je premlčané s poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka . Dovolateľ namietal, ţe odvolací súd pri rozhodovaní veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania.

§ 213ods.

1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7 (platného v aktuálnom znení). Za správne zistený skutkový stav je potrebné povaţovať ten skutkový stav, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa a uviedol ho v odôvodnení svojho rozsudku. Ak odvolací súd sa s takýmto skutkovým stavom nestotoţňuje, potom je potrebné dokazovanie doplniť, resp. 4Obdo/6/2010 7 vykoná ho sám (§ 213 ods. 3 O. s. p.) a len tak môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle § 220 O. s. p. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal pouţiť, alebo ak pouţil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyloţil. V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. návrh na začatie konania musí obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ţalobca primárne vymedzil skutkový základ ţaloby ako peňaţné plnenie titulom náhrady škody, spôsobenej úmyselným konaním proti dobrým mravom s poukazom na ust. § 424 OZ. Prvostupňový súd vzhľadom na túto skutočnosť správne subsumoval uvedený skutkový základ pod hypotézu právnej normy a následne vykonal aplikáciu a interpretáciu príslušného ustanovenia. Súd prvého stupňa, i odvolací súd dospeli k rovnakému skutkovému záveru, ţe na základe oprávneného - ţalobcu bolo začaté exekučné konanie dňa 21. 05. 1999 voči povinnému obchodnej spoločnosti T. H. C., s.r.o. B. a

§ 96Exekučného poriadku (ďalej EP) bol vydaný exekučný príkaz sp.

zn. Er 010/99 z

2. 1999 doručený banke - ţalovanému dňa
5. Exekútor poverený vykonaním exekúcie prikázal ţalovanému, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu povinného, odpísal sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva a poukázal ju v prospech oprávneného (§ 95 ods.1 písm. a/ EP v znení platnom v rozhodnom období). Zhodne konštatovali, ţe ţalovaný nerealizoval predmetný exekučný príkaz v zmysle § 96 ods. 3 EP a neuspokojil pohľadávku ţalobcu ako aj to, ţe ţalovaný uspokojil z účtu č. 20143105/6500 len svoju pohľadávku, ktorú mal tieţ voči povinnému. Taktieţ sa odvolací súd stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe suma, o ktorú banka ukrátila uspokojenie vymáhaného nároku na účte č. 20143105/6500 bola preukázaná výpismi z tohto účtu a to pripísaním úhrad od dlţníkov povinného. Z predmetného účtu boli po jeho zriadení počnúc dňom
7. 1999 vykonané úhrady v celkovej výške 8 641 038,30 Sk výlučne v prospech účtu ţalovaného. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, ţe majiteľom účtu č. 20143105/6500, ktorý bol uvedený na exekučnom príkaze, nie je povinný - T. H. C., s. r. o., ale ţalovaný. Jedná sa o tzv. usporiadací účet zriadený z podnetu banky za účelom zabezpečiť obmedzenie moţnosti úverového dlţníka nakladať s prostriedkami na svojom účte. Tento účet síce nesie obchodné meno klienta (T. H. C., s.r.o.), ale klient nie je oprávnený disponovať s peňaţnými prostriedkami na tomto účte. Majiteľom je jeho zriaďovateľ- ţalovaný (viď. č.l. 83). Ţalovaný 4Obdo/6/2010 8 jednoznačne potvrdil, ţe sa nejedná o účet povinného, a preto z titulu exekúcie nemohol byť zablokovaný (č.l. 47) a tým neporušil ust. § 96 ods. 3 EP. Vzhľadom na to, ţe účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný (§ 37ods.1 EP) a v danom prípade nenastala ani právna situácia

§ 37ods.

3 EP, preto odvolací súd na zistené skutkové zistenia nesprávne aplikoval ust . § 103 EP, pretoţe sa nejedná o tzv. poddlţnícku ţalobu a právny záver, ţe uplatnené právo zmysle § 101 OZ je premlčané nie je správny. Keďţe exekúcia smerovala proti spoločnosti T. H. C. s.r.o. a ţalovaný po doručení exekučného príkazu nevyplatil pohľadávku oprávnenému, poţiadal súdny exekútor o poskytnutie súčinnosti vo veci povinného. Ţalovaný napriek tomu, ţe mal zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 34 ods.5 zákona č.233/1995 Z. z. v znení zmien oznámiť exekútorovi na jeho písomnú ţiadosť čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich mená neposkytol potrebné údaje resp. ţiadne. Oznámil len ţe povinný nie je majiteľom účtu č. 20143105/6500 (list ţalovaného zo

2. 2003 č. l. 47), preto exekútor nemohol účinne prikázať banke, aby zablokovala účet, ktorého majiteľom je iný subjekt ako povinný, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre domáhanie sa práva oprávneným na súde v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, ţe ţalobca sa aţ v priebehu súdneho sporu dozvedel, ţe majiteľom účtu č. 20143105/6500 je ţalovaný. Z doloţeného výpisu z beţného účtu povinného - T. H. C. s.r.o. B. č. 20104851/5500, vedeného u ţalovaného vyplýva, ţe platby od právnych subjektov boli na tento účet pripísané len do
5. Následne všetky platby aj úhrady od dlţníkov povinného prichádzali na usporiadací účet č. 20143105/6500, vlastníkom ktorého bol ţalovaný (dôkaz -výpisy z účtu povinného a ţalovaného č. l. 86-95). Na základe výzvy vykonanej súdom dlţníci povinného- obchodná spoločnosť M.-P., s.r.o. a obchodná spoločnosť O. P., s.r.o. jednoznačne potvrdili, ţe svoje peňaţné záväzky – platby poukazovali na účet veriteľa t. j. spoločnosti T. H. C. s.r.o. (č. l. 76, 181), napriek tomu v prevaţnej väčšine tieto platby boli pripísané v prospech usporiadaceho účtu a nie na účet povinného. Jednalo sa o sumu vo výške 1 477 496, 30 Sk, ktorá bola pripísaná na tento účet aţ po doručení príkazu na začatie exekúcie t. j. v období od
7. 1999 do
10. Pritom absentuje relevantný dôkaz o tom, ţe spoločnosť T. H. C., s. r. o. dala príkaz svojím dlţníkom, aby peňaţné záväzky - platby neplatili na jeho podnikateľský účet, ale priamo poukazovali na usporiadací účet. Práve opačne, vyjadrenia podnikateľských subjektov-dlţníkov povinného jednoznačne potvrdili, ţe príkazy na realizáciu platieb smerovali na účet veriteľa v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, no napriek tomu ich evidoval ţalovaný na svojom účte. 4Obdo/6/2010 9

vyjadrenia ţalovaného (č. l. 83, 100) tento tzv. vnútrobankový účet mal slúţiť ako banková záruka, ak banku o túto garanciu poţiadala tretia osoba-dodávateľ. To znamená, ţe banka mala zabezpečiť včasnú realizáciu úhrady platby klienta-odberateľa to tým spôsobom, ţe mu zablokovala peňaţné prostriedky na jeho vlastnom účte a vyplatila ich v zmysle znenia záruky dodávateľovi. Prípadne slúţil na vinkuláciu poistného plnenia. V spornom prípade usporiadací účet po jeho zriadení (

2. 1999), neslúţil na uvedený účel, ale výlučne z tohto účtu, na ktorý smerovali aj platby dlţníkov povinného si ţalovaný uspokojil len svoju pohľadávku, čo zhodne konštatovali obidva súdy. Ţalovaný ako bankový subjekt pri zriadení tzv. vnútrobankového účtu síce neporušil ţiadnu povinnosť stanovenú právnym predpisom, vytvorenie tohto účtu nie je v rozpore s dobrými mravmi, ale spôsob akým prebiehali peňaţné transakcie a nakladanie s ním je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Zásada „nikto nesmie zneuţívať svojho práva konaním proti dobrým mravom“ platí práve v prípadoch, kedy ide o konanie dovolené, nie protiprávne, ale v konkrétnych súvislostiach napĺňa znaky nemravného konania.

§ 3ods.

1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia ak je správanie určitého subjektu síce v súlade s právnym poriadkom, ale v rozpore s dobrými mravmi, súd takémuto správaniu neposkytne ochranu. Dobré mravy stanovuje najvyššie prípustnú hranicu moţného akceptovateľného správania. Konanie je v rozpore s dobrými mravmi, ak nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych, mravných noriem, ktoré sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Pokiaľ však niekto vykonáva svoje právo spôsobom, ktorý zámerne poškodzuje iného, ide o šikanózny výkon práva, a teda o konanie proti dobrým mravom. Konanie proti dobrým mravom má okrem morálneho odcudzenia za následok i občianskoprávnu zodpovednosť ak sú naplnené jej predpoklady. Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424 OZ). Nemusí ísť priamo o úmyselné spôsobenie škody, ale o úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktoré malo za následok vznik, prípadne zväčšenie rozsahu škody, no i k vlastnému konaniu, ktoré síce nedosahuje intenzitu protiprávnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé vyvolať škodu. Ţalovaný pri spracovaní platieb pri bezhotovostnom platobnom styku ako správca beţného účtu povinného, jednoznačne konal s úmyslom prednostne uspokojiť svoju pohľadávku, ktorú mal tieţ voči spoločnosti T. H. C. s.r.o., pričom mal vedomosť 4Obdo/6/2010 10 o prebiehajúcom exekučnom konaní voči tomuto subjektu (prevzal exekučný príkaz). Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahoval aj na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie ( § 98 EP). Všetky platby po doručení exekučného príkazu dlţníkov povinného boli však v danom prípade pripísané na usporiadací účet, ktorý nepodliehal exekúcii t. j. nebol zablokovaný a ţalovaný bol jeho výlučným disponentom. Vedome neposkytol exekútorovi povereného exekúciou voči povinnému potrebnú súčinnosť

§ 34

ods.5 EP a tak ţalobca ako oprávnená osoba nemohol dosiahnúť uspokojenie vlastnej pohľadávky odpísaním z účtu povinného, čím mu vznikla škoda v rozsahu zostatku nevrátenej pôţičky, ktorú poskytol spoločnosti T. H. C. s.r.o., na základe zmluvy o pôţičke č. 3/1998/911 zo dňa

3. Výška škody nebola sporná. Ţalobcovi vzniklo právo na náhradu škody, v zmysle ust. § 424 OZ. Boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Správanie ţalovaného je úmyselným konaním proti dobrým mravom - uspokojenie svojej pohľadávky na úkor iného veriteľa, čo malo za následok vznik majetkovej škody ţalobcovi v rozsahu nevrátenej pôţičky dlţníkom. Škoda vznikla v príčinnej súvislosti konaním ţalovaného proti dobrým mravom – poukazovanie platieb dlţníkov povinného namiesto jeho beţného účtu č.20104851/650 výlučne na usporiadací účet č. 20143105/
4. Súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu právnemu záveru. Ţalobe v celom rozsahu vyhovel z titulu náhrady škody (§ 424 OZ) a dôvodne neprihliadol na námietku premlčania s poukazom na § 106 OZ. Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z rovnakého skutkového zistenia, spočíva však na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd preto

§ 243bods.

2 O. s. p. rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne správne potvrdil. Úspešnému ţalobcovi

§ 142ods.

1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. priznal trovy odvolacieho a dovolacieho konania. Trovy ţalobcu v odvolacom konaní predstavujú trovy právneho zastupovania pozostávajúce z odmeny vo výške 1 252,14 eur (dva úkony právnej pomoci po 519,48 eur písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa

2. 2008, účasť na pojednávaní dňa
4. 2009, paušálna náhrada výdavkov + DPH v zmysle vyhlášky č. 665/2004 Z .z. § 10, § 14 ods.1, § 16 ods. 3 ). Trovy ţalobcu v dovolacom konaní predstavujú trovy právneho zastupovania pozostávajúce z odmeny vo výške 7 148,21 eur (súdny poplatok za podané dovolanie – 5 895 eur, dva úkony právnej pomoci po 519,48 eur (podanie dovolania, písomné vyjadrenie zo dňa
6. 2010 paušálna náhrada výdavkov + DPH v zmysle vyhlášky č. 655/2004). 4Obdo/6/2010 11 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. októbra 2010 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M. Némethová .