1 písm. c), d), ods. 2 písm. a),
c) Tr. por. dovolania obvinených T. Q., E.E. a S. P. sa o d m i e t a j ú. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13. februára 2017, sp. zn. 2T 51/2016, bol obvinený T. Q. uznaný za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), d), ods. 2 písm. a),
1 písm. c), d), ods. 2 písm.
1 písm. c), d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (troch) rokov, 2/ obvinený S. P. od presne nezistenej doby najmenej od mesiaca september 2013 do
2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
4 Tr. zák. obvineného T. Q. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému T. Q. ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
2 písm. d) Tr. zák. uložil obvinenému T. Q. ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Okresný súd Spišská Nová Ves obvineného S. P. odsúdil za uvedený skutok
2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
4 Tr. zák. súd obvineného S. P. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému S. P. ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka. Okresný súd Spišská Nová Ves obvineného E. U. odsúdil
2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
4 Tr. zák. súd obvineného E. U. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému E. U. uložený ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.
2 písm. d) Tr. zák. bolo obvinenému E. U. uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku zahlásili priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní dňa
obvineného okresný súd vykonal dôkazy jednostranne, pričom o jeho vine neexistuje žiaden relevantný dôkaz. V závere navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, prípadne aby ho spod obžaloby oslobodil. Obvinený S. P. v rámci svojho odvolania (č.l. 1166-1171) poukázal na svoje osobné pomery, nepriaznivý zdravotný stav, prevažujúce poľahčujúce okolnosti, ako aj na to, že sa chce starať o ťažko chorého otca. Obvinený mal za to, že sú u neho splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Obvinený E. U. vo svojom odvolaní (č.l. 1163-1164, 1176-1179) uviedol, že nesúhlasí s hodnotením vo veci vykonaných dôkazov, najmä svedeckých výpovedí F. R. a K. W., pričom vo veci vypovedá nemenne.
neho okresný súd pochybil i pri právnej kvalifikácii skutku, ako aj tým, že trest mu mimoriadne neznížil za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Na základe včas podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí 19. októbra 2017 rozsudkom, sp. zn. 6To/30/2017 (č.l. 1245-1247), ktorým
1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obvinených T. Q., S. P. a E. U..
3 Tr. por. rozhodujúc vo veci sám uložil: 1/ obvinenému T. Q., nar. XX.X.XXXX v Q.,
2, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
4 Tr. zák. obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. 2/ obvinenému S. P., nar. X.XX.XXXX v I. R. C.
2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 7 a pol (sedem a pol roka). 3/ obvinenému E. U., nar. XX.X.XXXX v I. R. C.
2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
4 Tr. zák. boli obvinení S. P. a E. U. zaradení na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odpis rozsudku Krajského súdu v Košiciach (č.l. 1253-1266) obvinený T. Q. prevzal
1 písm. g) Tr. por. spochybňoval výpovede svedkov K. I., B., H. a R., pričom súdy konali jednostranne v jeho neprospech a aj znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že nikdy nebol užívateľom žiadnych drog.
obvineného vytýkané vady v odvolacom konaní neboli odstránené a odvolací súd sa nimi nezaoberal v dostatočnej miere pre spravodlivé posúdenie veci. Medzi výpoveďami svedkov sú rozpory, čo znamená, že existujú dôvodné pochybnosti v jeho prospech a žiadny iný dôkaz o jeho vine neexistuje. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v napadnutom rozsudku ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo a zrušil napadnuté rozhodnutie aj rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dovolacie dôvody
1 písm.
1 písm. g) Tr. por. (č.l. 1308-1310), v rámci ktorého uviedol, že okresný aj krajský súd použili v jeho neprospech dôkazy, ktoré boli získané v rozpore s Trestným poriadkom, a to výpovede svedkov F. R. a M. W. s poukázaním na ustanovenia § 119 ods. 2 Tr. por., čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na § 132 ods. 1, 2 Tr. por.
obvineného z dikcie a výkladu uvedených ustanovení vyplýva, že je nutnosť, aby orgán činný v trestnom konaní dal minimálne možnosť svedkovi, aby sám súvisle vypovedal všetko, čo o veci vie a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Až následne, ak svedok nevie sám súvisle nič uviesť o veci, je možné pristúpiť ku kladeniu otázok na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplnosti, nejasnosti alebo rozporov. Vyšetrovateľ pri výsluchu svedka F. R. dňa
obvineného vôbec nezaoberal posúdením zákonnosti týchto dôkazov, o ktoré oprel svoje rozhodnutie okresný súd. Okresný súd nemal ani pristúpiť k vykonaniu dôkazov, ktoré neboli získané zákonným spôsobom, avšak okresný súd vykonal tieto dôkazy, a to jednak prečítaním výpovede svedka R. zo 16. decembra 2015
4 Tr. por. na hlavnom pojednávaní dňa
1 Tr. por. z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 19. októbra 2017, sp. zn. 6To/30/2017 a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 119 ods. 2 Tr. por. v neprospech E. U., b)
2 Tr. por. sa napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13. februára 2017, sp. zn. 2 T 51/2016 zrušuje vo výrokovej časti týkajúcej sa viny obvineného E. U., c)
1 Tr. por. Okresnému súdu Spišská Nová Ves sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený S. P. podal dovolanie z dôvodu
1 písm. i) Tr. por. (č.l. 1330-1332), v rámci ktorého uviedol, že uložený trest je neprimerane prísny s poukázaním na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 44/2017, ako aj na sp. zn. Tpj 55/2016.
obvineného súdy dostatočne neprihliadli na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu a bolo potrebné hodnotiť fakt, že trestnú činnosť v celom rozsahu doznal, doteraz nebol trestaný, žil riadnym životom, a preto uložený trest v trvaní 7 a pol roka je neprimerane prísny. Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd 1.
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2 T 51/2016 a rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/30/2017 bol porušený zákon, a to v jeho neprospech, 2.
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2 T 51/2016 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/30/2017, 3.
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť. Možnosť vyjadriť sa využil iba prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý vo svojom vyjadrení k dovolaniu T. Q. uviedol, že dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. obvinený nezdôvodnil, pričom z dovolania vyplýva, že obvinený v skutočnosti namieta správnosť zisteného skutkového stavu, nakoľko svoju vinu popiera. S argumentami uvedenými v dovolaní sa už vysporiadali obidva súdy. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste a súdom boli vyhodnotené v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., pričom okresný súd na základe týchto zistení dospel ku správnym skutkovým a právnym záverom. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Tr. por. prokurátor uviedol, že týmto dovolacím dôvodom nemožno „úspešne“ napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom (jeho vecnosť a obsahovú správnosť). Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť len v odvolacom konaní, nie však v dovolacom konaní. Prokurátor sa nestotožnil ani s dovolacím dôvodom
1 písm. j) Tr. por., pretože ako z obsahu trestného spisu, tak aj z výsledkov hlavného pojednávania vyplýva jednoznačne potreba uloženia ochranného liečenia obvinenému. Pochybenia v dokazovaní na hlavnom pojednávaní, ktoré obvinený vytýkal konaniu na okresnom súde považuje prokurátor za nedôvodné, keďže v konaní sa postupovalo výlučne
ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu. Z vyššie uvedených dôvodov považuje prokurátor dovolanie obvineného za nedôvodné, a preto navrhol, aby dovolanie obvineného T. Q. Najvyšší súd Slovenskej republiky
c) Tr. por. odmietol. Prokurátor sa vyjadril aj k dovolaniu obvineného S. P., v rámci ktorého uviedol, že dovolací súd nemôže skúmať a spochybňovať skutkové zistenia a ani prostredníctvom dôvodu
1 písm. i) Tr. por. nemožno nahrádzať iné mimoriadne opravné prostriedky, ktoré slúžia na nápravu nedostatkov v skutkových zisteniach. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, prípadne zániku trestnosti činu, alebo pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu. Dovolací súd však nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Krajský súd v Košiciach v rámci odvolacieho konania pristúpil pri rozhodovaní o treste k priamej aplikácii čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň prihliadol k osobným pomerom obvineného v rámci ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Z vyššie uvedených dôvodov považoval dovolanie obvineného za nedôvodné, pretože neboli splnené dôvody dovolania
por., a preto navrhol, aby dovolací súd postupom
c) Tr. por. dovolanie obvineného S. P. odmietol. Okresný prokurátor sa vyjadril aj k dovolaniu obvineného E. U. podaním doručeným na okresný súd dňa 13. júna 2018, v rámci ktorého uviedol, že dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Nemožno ním však „úspešne“ napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom (jeho vecnosť, obsahovú správnosť). Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť len v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní.
prokurátora sa so zákonnosťou vykonania jednotlivých dôkazov vysporiadali obidva súdy a pochybenia, ktoré obvinený namieta považuje za nedôvodné, keďže v konaní sa postupovalo výlučne
ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval prokurátor dovolanie obvineného E. U. za nedôvodné, a preto navrhol, aby dovolací súd postupom
por. (§ 382 písm. c) Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné konanie, je v Trestnom poriadku upravené v § 2 ods. 9 Tr. por. Dovolacím dôvodom
1 písm. c) Tr. por. je však iba zásadné porušenie práva na obhajobu. Takým zásadným porušením by bolo najmä porušené právo na obhajobu tým, že obvinený nemal obhajcu, aj keď ho
zákona mal mať, pričom táto skutočnosť je dôvodom dovolania bez ohľadu na to, z akého dôvodu mal obvinený obhajcu mať v zmysle § 37 a § 38 Tr. por. Dôležité sú preto i konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. S poukázaním na námietky obvineného v dovolaní je potrebné uviesť, že obvinený spochybňoval vierohodnosť svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov, ako aj nepreukázanie jeho viny, čo je v dovolacom konaní neprípustné, nakoľko sa jedná o namietanie skutkového stavu a nevyhodnotenia dôkazov, pričom tieto námietky nijako nezakladajú ani opodstatnenosť dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože významom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie skutkového stavu, ktorým je dovolací súd viazaný s poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Tdo 34/2014 z 12. augusta 2014,
ktorého I. Znemožnenie uplatnenia práva na obhajobu, ktoré zákon priznáva podozrivej osobe, je subsumovateľné pod porušenie práva na obhajobu ako dovolací dôvod
1 písm.
10 Tr. por., resp. pri uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. S námietkami uvedenými v dovolaní sa už okresný aj krajský súd odôvodnene vysporiadal a dovolací súd v podrobnostiach odkazuje na ich odôvodnenie, ktoré pokladá za správne a v súlade so zákonom, pričom je viazaný ustáleným skutkovým stavom, na ktorom sa ustálil okresný a krajský súd v danej veci obvineného. Z predloženého spisového materiálu dovolací súd zistil, že obvinený mal obhajcov JUDr. Františka Pitoňáka a JUDr. Tibora Bašistu, ktorí obvineného zastupovali v priebehu konania, pričom mali možnosť navrhovať dôkazy, klásť svedkom otázky a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. V tomto smere dovolací súd nezistil žiadne zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto argumentáciu obvineného vo vzťahu k tomu dovolaciemu dôvodu nemohol dovolací súd akceptovať, pretože nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, dovolací súd uvádza nasledovné. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd zle vykonal dôkazy, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil
jeho predstáv. Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že konajúce súdy v danom prípade nepostupovali správne pri hodnotení svedeckých výpovedí a vykonaných dôkazov a že tieto závery nezodpovedajú predstavám obvineného, tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, ako aj aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu sa jedná o skutkové námietky v rámci spôsobu hodnotenia dôkazu súdom, ktoré sú z dovolacieho konania vylúčené, nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Len s poukázaním na nesprávny postup pri hodnotení dôkazov, ako aj z odmietnutia vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Z čl. 6 ods. 3 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Uvedený dovolací dôvod obvinený náležite neodôvodnil, pričom dovolací súd pokladá za potrebné uviesť, že v danom prípade mal okresný súd fakultatívnu možnosť na uloženie ochranného opatrenia, ktorú aj využil, pretože obvinený sa opakovane dopustil toho istého trestného činu, pričom trestný čin spáchal pod vplyvom návykovej látky. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že okresný súd vzhľadom k ustálenému skutkovému stavu spáchaného trestného činu, ako aj vzhľadom k osobe obvineného, znaleckému posudku obvineného, ako aj vzhľadom k tomu, v akom stave obvinený spáchal predmetný skutok, správne a v súlade so zákonom vyhodnotil situáciu, keď obvinenému uložil
2 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Vzhľadom k námietkam obvineného, že mu bol uložený neprimerane vysoký trest, je potrebné uviesť, že konanie obvineného bolo správne a v súlade so zákonom posúdené okresným súdom ako spáchanie pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., pričom trest vo výmere 7 a pol roka bol obvinenému uložený správne a v súlade so zákonom v rámci zákonne ustanovenej trestnej sadzby za spáchaný zločin, a to s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 3 a § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom namietanie neprimerane prísneho trestu je v dovolacom konaní neprípustné.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolaní
1 písm. c), písm. g), písm. i), písm. j) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolania obvinených T. Q., S. P. a E.E.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.