1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného K. A. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. apríla 2015, sp. zn. 1To/12/2015, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného K. A. sa o d m i e t a. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „prvostupňový súd“) z 15. apríla 2014, sp. zn. 1T/1/2008, bol obvinený K. A. uznaný vinným v bode 1) z obzvlášť závažného zločinu vraždy spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. a v bode 2) z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1) obvinený Y. K., K. A. a S. N. po tom, ako sa z podnetu obvineného S. N., poznajúceho systém ochrany vytipovaného objektu dohodli na tom, že vykradnú firmu DURA Automotive Body and Glass systems Components s.r.o. na Malackej ulici číslo 1933 v Stupave tým spôsobom, že po tom, ako omráčia strážnika a zoberú mu kľúč od objektu, obvinený N. odblokuje zabezpečovacie zariadenie, po čom spoločne prehľadajú priestory firmy a odcudzia z nej značnú finančnú hotovosť, sa po vzájomnej dohode dňa
2 Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 23 (dvadsaťtri) rokov.
3 písm. b) Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 (dvoch) rokov.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.
2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výroky o trestoch uložených obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/119/2010 zo dňa
1 Tr. por. súd obvinených zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade škody poškodeným:
1 Tr. por. poškodenú Z. H., nar. XX. P. XXXX, bytom S., Z., so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
2 Tr. por. poškodenú Sociálnu poisťovňu, pobočku Bratislava okolie so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o odvolaní obvineného K. A. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 22. apríla 2015, sp. zn. 1To/12/2015,
1 písm. d), písm. f), ods. 2, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 15. apríla 2014, sp. zn. 1T/1/2008, u všetkých troch obvinených Y. K., K. A. a S. N. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, u obvineného K. A. aj vo výroku, ktorým
2 Tr. zák. boli zároveň zrušené výroky o trestoch uložených mu trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/119/2010 a rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/124/2013 a vo výroku, ktorým
1 Tr. por. boli všetci traja obvinení zaviazaní spoločne a nerozdielne k náhrade škody poškodenej spoločnosti Securiton servis, s.r.o. Bratislava vo výške 206,13 eur a
3 Tr. por. obvinenému K. A. na nezmenenom skutkovom základe tak, ako bol zistený a právne posúdený v napadnutom rozsudku
2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.
3 písm.
1 písm. c) Tr. por. odôvodnil obvinený (zhodne vo vlastnom písomne podanom dovolaní, ako aj v písomne podanom dovolaním prostredníctvom obhajcu) tým, že konajúce súdy sa nezaoberali jeho námietkami týkajúcimi sa času smrti a miesta smrti poškodeného I. H., čo
obvineného mal preukazovať aj znalecký posudok znalca MUDr. Romana Kuruca,
ktorého smrť poškodeného nastala tam, kde bolo nájdené jeho telo, čiže pri budove a nie na voľnom priestranstve, ako to uvádzajú konajúce súdy. Opätovne tiež poukázal na svoje tvrdenie, že on spolu s obvineným S. N. odišli do budovy a obvineného Y. K. nechali samého s poškodeným I. H., čo malo preukázať prehratie videokazety z miesta činu, ktoré obvinený K. A. v konaní navrhoval, avšak vykonanie tohto dôkazu prvostupňový súd odmietol vykonať, čím obvinenému znemožnil preukázať svoju nevinu. Zároveň poukázal na to, že po vstupe do budovy nefungoval bezpečnostný kód na odblokovanie poplašného systému, ktorý mal vedieť obvinený S. N. a z tohto dôvodu poslal obvineného K. A., aby išiel od poškodeného I. H. zistiť bezpečnostný kód. Poškodený v tom čase ešte žil, povedal obvinenému bezpečnostný kód, pričom s ním ostal obvinený Y. K., ktorý sa k zvyšným obvineným pripojil po cca. 30 minútach, pričom sa domnievali, že poškodený je spútaný putami, ktoré dali obvinenému Y. K.. Obvinený poukázal aj na zamietnutie jeho návrhu na vykonanie rekonštrukcie aj napriek skutočnosti, že krajský súd vo svojom rozsudku z 13. októbra 2010, sp. zn. 1To/122/2010, okresnému súdu nariadil jej vykonanie. Obvinený tiež poukázal na skutočnosť, že o vykonanie rekonštrukcie vo firme DURA žiadal vo svojom odvolaní, avšak krajský súd sa s touto skutočnosťou v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. odôvodnil obvinený aj neakceptovaním jeho námietok, že svedok S. I., ktorý sa uvádza v rozsudku Okresného súdu Bratislava I, nebol vypočutý na žiadnom pojednávaní. Obvinený K. A. síce na začiatku hlavného pojednávania navrhol jeho vypočutie, ale keďže si svedok nepreberal predvolania na hlavné pojednávania, prebehla na pojednávaní dohoda medzi ním, obvineným Y. K., S. N., prokurátorom a predsedom senátu, že výpoveď tohto svedka nebude braná do úvahy. Keďže predseda senátu Okresného súdu Bratislava I túto dohodu porušil a výpoveď svedka S. I. spomenul v napadnutom rozsudku, porušil
obvineného jeho právo na obhajobu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. S poukazom na uvedené je obvinený toho názoru, že postupom Krajského súdu v Bratislave, ako aj Okresného súdu Bratislava I bolo zásadným spôsobom porušené jeho ústavné a zákonné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom a účinne sa obhajovať v trestnom konaní, čím bolo porušené aj základné právo obvineného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj právo na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený odôvodnil aj nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, keď tento sa s jeho odvolacími námietkami vysporiadal veľmi stroho alebo vôbec, čím porušil právo obvineného na obhajobu, ako aj právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces a s tým súvisiace právo na jasné, určité, presvedčivé a tým aj zákonné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. odôvodnil obvinený nezohľadnením priznania sa obvineného Y. K., že s poškodeným I. H. ostal sám, keď boli obvinení A. a N. v budove, na základe čoho prichádzala
obvineného do úvahy možnosť prekvalifikovania skutku na trestný čin lúpeže
1, ods. 2 písm. c) Tr, zák. Konajúce súdy vo vzťahu k jeho osobe postupovali v rozpore s právnymi závermi uvedenými v R 22/1968, R 38/1968, R 46/1963, R 37/1971. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom trestnom konaní nedošlo len k porušeniu zásady in dubio pro reo, ale aj práva na spravodlivý proces
7 Tr. por., v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného má obvinený za to, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave spolu s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I je vecne nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a z tohto dôvodu ho mali konajúce súdy, zohľadňujúc vyššie uvedené zásady trestného konania,
c) Tr. por. oslobodiť spod obžaloby, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že skutok spáchal obvinený. Na základe uvedeného obvinený K. A. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech, zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
1 Tr. por. Okresnému súdu Bratislava I prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa podaním z 10. mája 2018 vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že
jeho názoru vychádza napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo vzťahu k obvinenému K. A. z dostatočne zisteného skutkového stavu, s ktorého právnym posúdením sa prvostupňový súd zákonným a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v odôvodnení tohto rozhodnutia. Rovnako tak aj rozsudok odvolacieho súdu považuje prokurátor za zákonný a správny, pričom poukázal na to, že v jeho odôvodnení sa krajský súd podrobne a prehľadne zaoberal aj okolnosťami namietanými obvineným v podanom dovolaní. Prokurátor dal do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. decembra 2017, sp. zn. 5 Tdo 83/2017, ktorým bolo dovolanie spoluobvineného Y. K.
c) Tr. por. odmietnuté. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí uznesením
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm.
3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
tohto ustanovenia je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal prečítanie výpovede svedka S. I. napriek dohode, že tento dôkaz súd nevykoná, nevykonanie ním navrhovanej rekonštrukcie prípadu, odmietnutie jeho návrhu na prehratie videokazety z miesta činu a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu. Vo vzťahu k obvineným namietanému prečítaniu výpovede svedka S. I. je potrebné uviesť, že „dohoda“ o nečítaní výpovede tohto svedka, ako ju nazval obvinený v podanom dovolaní, sa uzavrela na hlavnom pojednávaní
1 písm. a) Tr. por. zrušený a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, a to z dôvodu porušenia práva na obhajobu obvinených, keďže počas konania došlo k zmene v zložení senátu bez súhlasu obvinených. Po vrátení veci prvostupňovému súdu bola vec opätovne prejednaná v novom zložení senátu, pričom v rámci tohto opätovného prejednania veci obvinený K. A. na hlavnom pojednávaní
1 písm. c) Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
3 Tr. por. navrhnutý dôkaz odmietol vykonať (1687 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že s návrhom na doplnenie dokazovania sa prvostupňový súd vysporiadal, pričom jeho vykonanie nepovažoval za potrebné pre zisťovanie skutkového stavu a z tohto dôvodu jeho nevykonanie nemôže zakladať naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. Pokiaľ ide o obvineným namietanú nevykonanú ním navrhovanú rekonštrukciu, je potrebné uviesť, že návrh na vykonanie tohto dôkazu obvinený predniesol najprv na hlavnom pojednávaní dňa
1 písm. c) Tr. por. vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním len všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdom (§ 34 Tr. por.), ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným alebo prostredníctvom obhajcu (§ 34 ods. 1, § 44 ods. 2 Tr. por.). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (272 ods. 3 Tr. por.), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Tr. por.). Späťvzatie návrhu na doplnenie dokazovania je možné písomným podaním alebo zápisnične na hlavnom pojednávaní. Možno tak učiniť individuálne vo vzťahu jednotlivému pôvodne navrhovanému dôkazu, alebo všeobecne k doplneniu dokazovania ako celku. Z časového hľadiska je hraničnou fázou vyhlásenie predsedu senátu
1 Tr. por., že dokazovanie je skončené. Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.“ Z citovaného rozhodnutia je zrejmé, že pokiaľ obvinený K. A. a jeho obhajca na hlavnom pojednávaní 15. apríla 2014 vyhlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, mal prvostupňový súd za to, že na svojom návrhu na vykonanie rekonštrukcie netrvajú a tento svoj návrh vzali späť. Z tohto dôvodu ani táto námietka obvineného nemôže zakladať naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. Pre úplnosť sa žiada dodať, že krajský súd v uznesení z 13. októbra 2010, sp. zn. 1To/122/2010, ktorým
1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu z
jeho názoru právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže (s uvedenou námietkou sa odvolací súd vysporiadal na str. 16 a 23-24 napadnutého rozsudku), nepreukázanie účasti obvineného K. A. na fyzickom útoku na poškodeného (s týmto sa krajský súd vysporiadal na str. 20, 21, posledný odsek a na str. 22 napadnutého rozsudku) a nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť vykonaného dôkazu - prehratého videozáznamu z bezpečnostnej kamery (s čím sa odvolací súd vysporiadal na str. 21 rozsudku). Pokiaľ ide o nevyhovenie návrhu obvineného na rekonštrukciu prípadu a nezaberanie sa prvostupňového súdu týmto jeho návrhom, ako to obvinený uviedol v podanom odvolaní, v tejto súvislosti možno s poukazom na vyššie citované uznesenie najvyššieho súdu uviesť, že pokiaľ obvinený spolu so svojim obhajcom v záverečnej fáze konania pred prvostupňovým súdom nezotrvali na svojom návrhu na vykonanie rekonštrukcie, potom nebolo povinnosťou krajského súdu osobitne sa k nevykonaniu tohto dôkazu vyjadrovať. Navyše, krajský súd si v napadnutom rozsudku osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a odôvodnenie jeho rozsudku (str. 14 rozsudku krajského súdu) a tiež v ňom konštatoval, že vzhľadom na vykonané dokazovanie aj
jeho názoru sa skutok v bode 1) stal, má všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy a dopustili sa ho všetci traja obvinení tak, ako je to uvedené v tomto bode rozsudku prvostupňového súdu (str. 22 rozsudku krajského súdu), z čoho je zrejmé, že vykonanie rekonštrukcie krajský súd nepovažoval za potrebné na ďalšie zisťovanie skutkového stavu. Z uvedeného je zrejmé, že dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. v predmetnej veci naplnený nebol.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že obvinený v podanom dovolaní neuviedol žiadnu námietku, ktorá by obsahovo spadala pod uvedený dôvod a preto nemožno konštatovať iné, než že tento dovolací dôvod v predmetnej veci naplnený nebol.
1 písm.
noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla 2007, sp. zn. 2 Tdo 21/2007, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57, roč. 2007 - II.). Námietky obvineného viažuce sa k tomuto dovolaciemu dôvodu, spočívajúce v poukaze na to, že konajúce súdy sa nezaoberali jeho námietkami týkajúcimi sa času a miesta smrti poškodeného, rovnako ani jeho tvrdením, že obvineného K. nechali s poškodeným samého a po tom, ako sa k nim obvinený K. pripojil sa spolu s obvineným N. domnievali, že poškodený je len spútaný putami, ktoré obvinenému K. dali, a tiež nezohľadnením priznania sa obvineného K., že s poškodeným ostal sám, keď sa obvinení K. A. a S. N. nachádzali v budove, stoja obsahovo zjavne mimo tohto dovolacieho dôvodu, ktorý pripúšťa výhradne námietky právnej povahy a nie skutkového charakteru. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. nemôže skúmať (pozri stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, sp. zn. Tpj 39/2010, prijaté dňa 14. júna 2010, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 3, roč. 2011). Ďalšie tri uvádzané rozhodnutia sa zaoberajú preukázaním viny obvineného (R 38/1968), spoľahlivým zistením viny obvineného na základe preukázaných faktov (R 46/1963) a povinnosťou súdu vykonať na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy nazhromaždené v prípravnom konaní, náležitým spôsobom sa s nimi vysporiadať a v prípade pochybnosti o niektorej skutočnosti, trvajúcej aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, zvážiť použitie zásady in dubio pro reo (R 37/1971). K tomu je potrebné uviesť, že dôvod dovolania
1 písm.
1, ods. 2 písm. e) Tr. zák., pričom zo skutkovej vety tohto rozsudku nie je možné vyvodiť odlišnú právnu kvalifikáciu predmetného skutku [a teda ani obvineným navrhovanú právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.