Trestného zákona a iné, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-3T/20/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave
1 písm. c) písm. d), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica - u obžalovaného C. L. vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom dohľade, - u obžalovaného G. N. vo výroku o treste prepadnutia majetku, - u obžalovaného B. M. vo výroku o treste prepadnutia majetku.
1 Trestného poriadku vec sa v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Trestného poriadku odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a. Odôvodnenie I. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 28. júna 2017, sp. zn. BB-3T/20/2016 boli obžalovaní G. N., B. M., C. L. uznaní za vinných v bode 1/ rozsudku obžalovaní G. N. a B. M. zo zločinu zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
N. a B. M. z obzvlášť závažného zločinu krádeže
1, ods. 5 písm. a), písm.
1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva ako pomocník
1 písm. d) Trestného zákona, v bode 3/ rozsudku obžalovaný C. L. z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
1 písm. b), ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona, v znení zákona č. 300/2005 účinného do
5 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.
3 písm. b) Trestného zákona obžalovaného súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
3 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia majetku.
1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Obžalovanému B. M.
5 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
3 písm. b) Trestného zákona obžalovaného súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
3 Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia majetku.
1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Obžalovanému C. L.
4 Trestného zákona v znení zákona č. 300/2005 Z.z. účinného do 31. decembra 2015, s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) , § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
4 Trestného zákona obžalovaného súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
3 Trestného zákona obžalovanému súd uložil aj trest prepadnutia majetku.
1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému C. L. uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 1T/207/2015 z 8. marca 2016
3 Trestného zákona vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov ako aj výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 3T/44/2016 z 1. marca 2016
2 Trestného zákona vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku poškodenú D. E., spol. s. r. o. D. D.i XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. II.
c) Trestného poriadku obžalovaných G. U. a G. K. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 15/16/1000-17 pre obzvlášť závažný zločin krádeže
1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona pre skutok, že - potom , ako spoločnosť H., s.r.o., IČO: XXXXXXXX so sídlom XXX XX L. č. XXX, okr. D. ako nájomca, uzavrela v dobe od
2 Trestného poriadku výslovne vzal späť odvolanie vo vzťahu k obžalovaným G. N. a B. M., ktoré bolo podané písomne 3. júla 2017 v ich neprospech proti výroku o treste. Prokurátor ihneď po vyhlásení rozsudku podal odvolanie v neprospech obžalovaných G. U. a G. K., ktorí boli spod obžaloby oslobodení
c) Trestného poriadku. Odvolanie písomne odôvodnil v podaní doručenom špecializovanému trestnému súdu
názoru prokurátora je nepochybné z vykonaného dokazovania, že obžalovaní G. N., B. M. a C. L. (ktorý sa priznal), s ostatnými osobami, ktoré mali odviezť predmety leasingu prišli do areálu V. F., s.r.o a tam dostali kľúče od ťahačov. Pokiaľ vypovedal svedok L. L. (v prípravnom konaní, pretože po podaní obžaloby zomrel) tak uvádzal, že do areálu ich priviedol už nebohý C. G.. Obžalovaní G. U. a G. K. nepopreli, že sa poznali s nebohým C. G.. Svedok L. G. tak isto uviedol, že ho pozná, ale že v čase pred odvozom predmetov leasingu mali veľmi blízke vzťahy práve C. G. a obžalovaný U.. Pokiaľ súd vyhodnotil, že v čase odvozu kamiónov (
1 písm. c) Trestného poriadku a aby
1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zároveň navrhol odvolania obžalovaných zamietnuť. Proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
názoru obžalovaného v danom prípade rozhodoval špecializovaný trestný súd, ktorý je vo veci zaujatý, a ktorého sudcovia mali byť z prejednania veci vylúčení. Bola porušená zásada prezumpcie neviny obžalovaného. Súd nevykonal dôležité dôkazy navrhnuté obhajobou. Uložený trest je neprimeraný. Obžalovaný žije usporiadaným životom, od spáchaného skutku uplynulo viac než 10 rokov. Podaním doručeným Špecializovanému trestnému súdu
názoru obžalovaného v rámci konania nebola spoľahlivo preukázaná výška škody, nakoľko nebola jednoznačne určená cena vozidiel. Znalec Ing. Július Šuhajda vôbec nemal možnosť vykonať obhliadku motorových vozidiel, nemal k dispozícii potrebné údaje, napr. stav tachometra. Hodnotu teda stanovil odhadom (str. 52 - 53 rozsudku). V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na rozhodnutie R 53/1978. Určenie minimálnej výšky škody korešponduje aj so zásadou in dubio pro reo. Okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, musí byť v zmysle § 120 ods. 3 Trestného poriadku (teraz § 163 ods. 3) vyjadrená v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku (R 24/2004). V rámci dokazovania vzniklo veľa rozporov týkajúcich sa počtu údajne ukradnutých vozidiel, skutočností, či malo dôjsť ku krádeži kamiónov alebo aj ťahačov, dokonca k rozporu, či sa skutok mal stať v jeden deň alebo v dvoch dňoch (svedok R., A. A., W. U.). Nikto so svedkov si nespomenul, že by niektorý nadriadený celú akciu prikázal členom skupiny (str. 72 rozsudku). Postup súdu potom obžalovaný hodnotil ako arbitrárny.
názoru obžalovaného vykonaným dokazovaním nebolo spoľahlivo preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Objektívna stránka absentuje úplne. V danom prípade, osoby, ktoré usvedčujú obžalovaného sú tzv. kajúcnikmi. Vysvetlenie rozporov prvostupňovým súdom vo výpovediach týchto svedkov plynutím času od skutku, že sú prirodzenou vlastnosťou človeka, lebo časom zabúda a tým, že spolupracujúce osoby boli prítomné pri podobných skutkoch a môžu sa v určitých bodoch líšiť, opraviť alebo mýliť, nie je možné akceptovať. Nie je prijateľné uzavrieť, že ich výpovede sú pravdivé a logické a zároveň pripustiť ich omyl v skutkových tvrdeniach. Naproti tomu prvostupňový súd nevzal do úvahy výpovede, ktoré sú na prospech obžalovaných (napr. výpoveď M. R.), čo je de facto porušením zásady rovnosti zbraní. Vo väčšine trestných vecí spolupracujúcich svedkov, ktorí boli obžalovanými v iných konaniach konal a rozhodoval ten istý senát 3T v zložení JUDr. Ján Giertli, JUDr. Ján Hrubala a JUDr. Jozef Šutka. Tento senát už nemohol byť nestranný (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4To/6/2016). Obžalovaný ďalej uviedol, že súd nevykonal dôležité dôkazy navrhované obhajobou. Nebol vypočutý pred súdom poškodený D. E.. Jeho výsluch bol vykonaný ešte pred vznesením obvinenia, preto mu obžalovaný nemohol klásť otázky.
názoru obžalovaného rozsudok aj napriek jeho obsiahlosti, je postihnutý rôznymi vadami vyššie uvedenými, odôvodnenie nie je presvedčivé a rozsudok je nepreskúmateľný. Obžalovaný namietal aj výšku uloženého trestu (13 rokov) s poukazom na dĺžku konania. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd
1 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie resp. aby vec postúpil na iný súd alebo, aby ho spod obžaloby oslobodil. Zároveň žiadal o zrušenie uznesenia o zaistení majetku, nakoľko je nezákonné. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie obžalovaný B. M. priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré podaním doručeným prvostupňovému súdu 6. decembra 2017, písomne prostredníctvom obhajcu odôvodnil. K skutku pod bodom 1/ obžalovaný uviedol, že nebol členom zločineckej skupiny E.. M. R. robil vodiča a bol konateľom v jeho spoločnosti M., ktorým je dodnes. Od tejto spoločnosti dostával riadny plat a občas nejaké peniaze za prácu vodiča. Prvostupňový súd odôvodnenie, že obžalovaný bol členom zločineckej skupiny oprel o výpovede L. L., W. U., G. T., G. A. a D. R.. Ani jedna z týchto osôb však nevypovedala nič konkrétne o žiadnej trestnej činnosti obžalovaného. Potvrdzovali len to, že M. videli často v blízkosti M. R.. Niektorí svedkovia sú trestne stíhaní a ich motiváciou môže byť dôvod zapáčiť sa orgánom činným v trestnom konaní („OČTK") a súdu pri následnej možnosti ich podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Výpovede týchto osôb sú však zmätočné a žiadny relevantný dôkaz alebo nestranný bezúhonný svedok ich nepotvrdzuje. Obžalovaný B. M. doposiaľ nefiguroval a ani nefiguruje pri vyšetrovaní veľmi rozsiahlej trestnej činnosti skupiny E.. Je len málo pravdepodobné , že za také dlhé obdobie, za ktoré sa obžalovaný pohyboval v blízkosti M. R. by sa nebola preukázala jeho konkrétna trestná činnosť, ak by sa jej bol dopustil. Preto pôsobenie obžalovaného v blízkosti M. R., ako jeho vodiča, nemožno automaticky považovať za členstvo v zločineckej skupine. K skutku pod bodom 2/ obžalovaný poukázal na výsluch obžalovaného L., ktorý uviedol, že obžalovaného M. nevidel pri odvoze kamiónov z objektu v G. R.. Pri spočítaní vodičov a kamiónov je obžalovaný M. navyše. Svedok U. L. potvrdil, že mu boli do objektu vo H. G. privezené tri kamióny, tak ako to uviedol obžalovaný. Konštatovanie súdu, že výpovedi B. M. neuveril je v rozpore so zásadou in dubio pro reo, ako aj v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd prvého stupňa všetky výpovede, ktoré sú v prospech obžalovaného vyhodnotil z dôvodu uplynutia dlhého časového obdobia a stratou pamäťovej stopy. Ak by bol aj obžalovaný M. i jeden z predmetných kamiónov previezol, ničím nie je preukázaná jeho vedomosť o tom, že uvedené kamióny sú predmetom trestnej činnosti. Medzi vodičmi kamiónov a obžalovaným potom nie je žiadny rozdiel.
názoru obžalovaného súd prvého stupňa v odsudzujúcom rozsudku vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zistené dôkazy vyhodnotil vyslovene v neprospech obžalovaného. Obžalovaný B. M. navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený, nakoľko sa skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu nedopustil. Obžalovaný C. L. podal prostredníctvom obhajcu písomné odvolanie iba proti výroku o treste, doručené prvostupňovému súdu 14. júla 2017. Odvolanie doplnil podaním doručeným najvyššiemu súdu 3. septembra 2018 označeným ako záverečná reč.
obžalovaného už prípravné konanie nebolo postupom vyšetrovateľa vykonané účelne a zákonným spôsobom. Poukázal na porušenie jeho práv, nezákonný spôsob vykonávania výsluchov. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. apríla 2011, sp. zn. 6Tdo 30/2010, ktoré konštatuje, že i operatívne úkony musia byť vykonané v súlade so zákonom. Napriek tomu obžalovaný urobil pred súdom vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Obžalovaný sa neodvolal proti výroku o vine, ale odvolal sa iba proti výroku o treste. Výrokom o treste bol porušený zákon v jeho neprospech, nakoľko súd nebral do úvahy okolnosti, za akých bol skutok spáchaný, nedošlo k trvalým následkom, od spáchania skutku uplynula neprimeraná dlhá doba. Obžalovaný má za to, že bol porušený čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach,
ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote. Uvedené má za následok zmiernenie uloženého trestu ( rozhodnutie Eckle vs. Nemecká spolková republika z
názoru obžalovaného nedôveryhodnosť osoby G. T. je preukázaná nasledovnými skutočnosťami: - Žiaden priamy svedok vypočutý v priebehu hlavného pojednávania (napr. A. A., W. U.) nemenovali obžalovaného G. U., neoznačili ho a nepoznali na hlavnom pojednávaní ako osobu, ktorá by bola tam v čase spáchania skutku prítomná. - Svedok G. T. sa na hlavnom pojednávaní nedokázal vyjadriť akým spôsobom mal obžalovaný U. napomáhať pri odvoze kamiónov. Súčasne nevedel uviesť, kto odovzdával štartovacie káble, alebo kľúče od predmetných vozidiel. - Svedok L. G. uviedol, že kompletnú komunikáciu s leasingovou spoločnosťou D. E. s.r.o uskutočňoval výlučne on sám. Svedok L. G. označuje G. U. ako osobu, ktorá mala mať niečo spoločné s odvozom kamiónov čisto iba na základe informácie od G. T., t. j. na základe sprostredkovanej informácie. - Rozpory vo výpovediach. Každý svedok reprodukoval priebeh skutku iným spôsobom, pričom obsahom sa rozchádzajú v zásadných skutočnostiach. Napr. počet a farba odcudzených kamiónov, priebeh odvozu kamiónov naraz alebo na viackrát, štartovanie cez štartovacie káble alebo bez nich. Svedok T. uvádzal, že videl štartovanie cez štartovacie káble, ale súčasne uviedol, že tejto činnosti nevenoval pozornosť, lebo mal robotu v dielni. Svedok A. uviedol, že na osobu obžalovaného U. si v deň odvozu kamiónov nepamätá. - Svedok L. G. je človek, ktorý v minulosti už bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za trestný čin týkajúci sa leasingových podvodov, a ktorý bol tiež treste stíhaný pre trestný čin krivého obvinenia voči osobe obžalovaného G. U.. - Pokiaľ prokurátor poukazoval na blízky vzťah obžalovaného U. s nebohým C. G., obaja sa poznali, ale skutočnosti, ktoré uviedol prokurátor vychádzajú len z jeho dedukcie postavenej na domnienkach. - Na základe uvedeného obžalovaný G. U. odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné a navrhuje ho
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaných sú prípustné (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku), boli podané oprávnenými osobami (§ 307 ods. 1 písm. a, písm. b) Trestného poriadku). Odvolania boli podané včas (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Zároveň najvyšší súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolania obžalovaných sú čiastočne dôvodné vo vzťahu k uloženým trestom. Odvolací súd
Pri čiastočnej dôvodnosti odvolania zruší dôvodne napadnutú časť (výrok alebo výroky) rozsudku a nedôvodne napadnutý výrok ponechá nedotknutý; vždy však zruší výrokom o vine podložené výroky v prípade uvedenom v § 321 ods. 2 veta druhá a ods. 3 Trestného poriadku (ex lege). Ak odvolací súd ponechá odvolaním nedôvodne napadnutú časť rozsudku nedotknutú, pretože na základe tohto, čiastočne aj dôvodného odvolania, alebo na základe odvolaním vyvolaného zákonného prieskumu (§ 317 ods. 2 Trestného poriadku), zrušil inú časť napadnutého rozsudku, má nevyhovenie odvolaniu, vo vzťahu k odvolacím súdom nedotknutej časti napadnutého rozsudku, právne účinky zamietnutia odvolania (§ 319 Trestného poriadku). Pokiaľ ide o skutkové zistenia, odvolací súd v súlade so zásadou bezprostrednosti, pri prieskume dôkazno-hodnotiacich úvah súdu prvého stupňa ponechal závery v odsudzujúcej časti rozsudku (bod I.) nedotknuté, lebo im nemohol vytknúť vecnú neopodstatnenosť alebo nevyrovnanie sa s relevantnými okolnosťami. Konanie na súde prvého stupňa netrpelo procesnými chybami, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia, okrem rozhodnutia o treste prepadnutia majetku u obžalovaných N. a M. a zrušenia celého výroku o treste u obžalovaného L.. To bolo dôvodom na čiastočné zrušenie rozsudku. Ostatné výroky odvolací súd ponechal bez zmeny. Pokiaľ ide o výsledok odvolacieho konania, odvolací súd odôvodní zmeny, ku ktorým došlo oproti napadnutému rozsudku a ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o odvolacie námietky, úlohou odvolacieho súdu je na tieto námietky odpovedať, ak sú pre rozhodnutie relevantné (významné) a ak je riešená otázka aspoň sčasti sporná. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ ide o skutkový stav, súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaných podaná, vrátane preverenia ich obhajobných tvrdení. V týchto smeroch súd prvého stupňa dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku, nemožno nič vytknúť. Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových zistení v prevažnej miere odkazuje na podrobne rozvedené dôvody v rozsudku špecializovaného trestného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Na takomto základe potom súd prvého stupňa vyvodil z dôkazov o podstate súdených činov skutkové zistenia, ktoré sú správne. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval. Z judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania. V tejto súvislosti obžalovanými prednesené obhajobné tvrdenia tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred špecializovaným trestným súdom boli jednoznačne vyvrátené vo všetkých smeroch, ktoré obžalovaní považovali za sporné. Obžalovaní G. N. a B. M. v podstate popierali, že boli členmi akejkoľvek zločineckej skupiny, nespáchali žiadny trestný čin a nemali príjmy z trestnej činnosti. Obžalovaný G. N. podnikal. S M. R. bol v príbuzenskom pomere. Obžalovaný M. len vozil M. R.. Z napadnutého rozsudku v jeho odsudzujúcej časti vyplýva, že medzi skutkami uvedenými v bode 1 až 3 existuje tzv. súvsťažnosť, ktorej základom je existencia a činnosť zločineckej skupiny uvedenej v bode 1/ s určitým zameraním, ktoré konštatoval špecializovaný trestný súd. Súd prvého stupňa zároveň potvrdil existenciu zločineckej skupiny tzv. E. viacerými právoplatnými rozhodnutiami súdov (str. 62 - 63 rozsudku).
názoru obžalovaného N. zo strany súdu prvého stupňa ide o prezumovanie určitej negatívnej skutočnosti , ktorá má značný vplyv na celkovú nestrannosť súdu. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že
2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
Trestného poriadku alebo
osobitného zákona. Je potrebné podotknúť, že prakticky všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že skupina E. existovala najmenej od času, ktorý bol ustálený v obžalobe. Mala výrazne vyprofilovanú štruktúru s osobou, ktorá stála na jej čele, so skupinou osôb, ktoré šéfovi skupiny A. M. poskytovali najmä ochranu, a tiež niekoľko podskupín, najmä bratislavskú, seneckú a záhorácku, na čele ktorých boli tiež jednotliví šéfovia, napr. M. R., D. T. a po ňom G. R., B. V. a po ňom N. H. a D. G.. Jednotliví členovia mali svoje postavenie a úlohy. Bolo presne určené, kto dostáva tzv. výplatu, ako sa odvádzajú príjmy z trestnej činnosti, ako sa majú správať členovia skupiny v prípade odhalenia, atď. Skupina fungovala dlhodobo a aktívne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že jednu vetvu zločineckej skupiny E. riadil M. R. (bratislavskú časť) a práve do tejto vetvy patrili aj obžalovaní G. N. a B. M.. Obžalovaných z členstva v zločineckej skupine usvedčujú výpovede svedkov, bývalých členov tejto zločineckej skupiny, najmä L. L., W. U., G. T., G. A., D. R., G. R., A. A., G. R., C. R.. Hlavne svedok R. podrobne na hlavnom pojednávaní
ustanovení § 12 ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku. Špecializovaný trestný súd tiež prezentoval východiskovú logickú úvahu, ktorú aplikoval v procese voľného hodnotenia výpovedí týchto svedkov, kde poukázal na prirodzený mechanizmus konfrontácie obsahu takejto výpovede s inými relevantnými informáciami získanými v dôkaznom procese, s ktorým svedok musí počítať a ktorý takýmto spôsobom reguluje jeho svedeckú „disciplínu". Pokiaľ obžalovaný G. N. citoval v odvolaní niekoľko rozsudkov ESĽP, tieto sa týkali výrazne odlišných skutkových situácií. Judikatúra ESĽP je totiž čisto kauzistická (ide o posudzovanie jednotlivých prípadov). Ďalej obžalovaný N. namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dôležité dôkazy navrhované obhajobou - výsluch poškodeného D. E., spol. s.r.o., nakoľko tento výsluch bol vykonaný ešte pred vznesením obvinenia a obžalovaný ho nemal možnosť kontradiktórne vypočuť. K tomu najvyšší súd uvádza, ak je odsúdenie založené aj na iných dôkazoch, skutočnosť, že svedok nebol vypočutý kontradiktórne v žiadnom štádiu konania, nemusí sama o sebe znamenať porušenie práva na spravodlivý proces (rozhodnutie Kamasinski v. Rakúsko z 19.12.1989). V danom prípade nešlo ani o jediný a ani o „rozhodujúci" dôkaz. Tam, kde výpoveď svedka, ktorého obhajoba nemala možnosť vypočuť, je podopretá ďalšími dôkazmi, je rozhodujúca povaha sporného dôkazu a sila podporných dôkazov (Al-Khawaja a Tahery v U.K., z 20.1.2009). Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom 27. a 28. júna 2017 uznesením
3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkaz - výsluch svedka D. L. a A. M., lebo išlo o dôkazy k okolnostiam nepodstatným pre rozhodnutie alebo k okolnostiam, ktoré boli dostatočne zistené už inými, skôr vykonanými dôkazmi. Súd prvého stupňa tieto okolnosti podrobne odôvodnil na str. 76 rozsudku, s ktorým odôvodnením sa najvyšší súd stotožňuje v plnom rozsahu na toto odôvodnenie poukazuje. Zo strany najvyššieho súdu sa žiada doplniť, že na základe splnomocnenia poškodeného D. E., spol. s.r.o. zastupoval v procesnom postavení svedka - poškodeného pred orgánmi činnými v trestnom konaní zamestnanec spoločnosti D. L. do
ktorého ak sa viedlo spoločné konanie proti viacerým spolupáchateľom a neskôr došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých spolupáchateľov na samostatné konanie (§ 23 ods. 1 Trestného poriadku), nepôjde o prejudikovanie viny, ak súd v odsudzujúcom rozsudku, ktorý sa týka ďalších (nevylúčených) spolupáchateľov, v znení skutkovej vety uvedie vecnú súvislosť konania vylúčeného spolupáchateľa (doteraz neodsúdeného) s konaním ostatných spolupáchateľov. V predmetnej trestnej veci bola obžalovaným A. M. dňa 29. decembra 2015 vznesená námietka zaujatosti
3 Trestného poriadku proti senátu 3T (JUDr. Jozef Šutka, JUDr. Ján Hrubala a JUDr. Ján Giertli) z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku. Uznesením Špecializovaného trestného súdu z 30.decembra 2015, sp. zn. BB-3T/32/2014 bolo rozhodnuté, že predseda a členovia senátu 3T nie sú vylúčení z vykonávania úkonov v trestnej veci proti obžalovanému A. M. a spol., vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3T/32/2014. Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný M. sťažnosť, o ktorej rozhodol senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením z 12. januára 2016, sp. zn. 2Tost 2/2016 tak, že túto
1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Dňa
1 písm. b) Trestného poriadku. Tento obžalovaný usvedčil zo spáchania skutkov pod bodom 1 a 2 obžalovaného G. N. a B. M.. S výpoveďou obžalovaného C. L. ohľadom krádeže kamiónov plne korešponduje výpoveď svedka G. R., ktorý podrobne opísal priebeh deja (str. 70 rozsudku súdu prvého stupňa). Tento opísal stretnutie 31. mája 2006 v Senci (za účasti obžalovaných L., N., M.) s následným premiestnením do obce v blízkosti D. za účelom odvozu kamiónov. Zo spáchania skutku obžalovaných usvedčuje aj svedok W. U., ktorý opísal aj stretnutie v hoteli N. a následné premiestnenie sa do E. a do dediny pri D.. Svedok L. L. potvrdil, že do kamiónov nastupovali G. a B., ktorí ich určite šoférovali. Opísal aj stretnutie obžalovaných v hoteli N., kde dohodli postup pri predaji kamiónov. Potvrdil aj, že obžalovaný N. sa stretol so zamestnancom firmy G. na trhovisku v D., kde sa bavili o kamiónoch, ale nedohodli sa. O tom, že C. G. doniesol ponuku predaja kamiónov bez papierov, vedeli G., L., B. M., A. aj E.. S G. sa dohodol termín, kedy sa má ísť pre kamióny. G. zabezpečil šoférov, B. M., bol tam aj L., N. a ostatných svedok nepoznal. Svedok U. L. okrem iného uviedol, že niekedy pred desiatimi rokmi mu telefonoval M. R., G. N. prezývaný G., alebo B. M., či nechce kúpiť kamióny. O niekoľko dní im volal naspäť, ale povedali mu, že na kamióny už majú kupca. Námietky obžalovaných sa ďalej týkali rozporných a tým nevieryhodných výpovedí svedkov. K tomu je zo strany najvyššieho súdu potrebné uviesť, že jednotliví svedkovia vypovedali k tejto téme obsahovo nie rovnako, ale tak, ako každý z nich tieto okolnosti vnímal. Treba dodať, že od tohto skutku z roku 2006 do jeho prejednania na súde uplynulo cca 11 rokov. Títo svedkovia na súde prvého stupňa nevzbudili pochybnosť v tom smere, že by boli špeciálne pripravovaní a vedení k obsahu svojich výpovedí. Obhajoba poukazovala na to, že tzv. kajúcnici nepostačujú na usvedčenie obžalovaných z trestnej činnosti. K tomuto problému sa najvyšší súd vyjadril už vyššie. Najvyšší súd ešte dodáva, že v tejto veci nešlo o výpoveď jediného svedka, ale bolo vypočutých viac svedkov, a nie u každého išlo o tzv. kajanie sa, teda ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou. Pokiaľ obžalovaný N. v odvolaní spomenul, že medzi spoločnosťou D. ako leasingovým prenajímateľom a spoločnosťou H. bola istá dohoda, na túto otázku dal jasnú odpoveď súd prvého stupňa na str. 72 - 73 rozsudku. Obžalovaní ďalej namietali správnosť znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. Júliusom Šuhajdom, ktorý stanovil hodnotu l0 ťahačov a l0 návesov v celkovej sume 29.255.5l6,67 Sk (971 105,25 eur). K tomu najvyšší súd uvádza, že znalec mal dostatočné podklady od vyšetrovateľa, aby určil hodnotu odcudzených vozidiel. Ani nezistený stav tachometra nie je problémom pre výpočet, ktorý znalci robia na základe veku vozidla. Takto určená hodnota vozidiel nebola hraničná, ale ďaleko presiahla škodu veľkého rozsahu (v zmysle § l25 ods. l Trestného zákona - l33 000 eur). K oslobodzujúcej časti rozsudku: Súd prvého stupňa oslobodil obžalovaných G. U. a G. K. spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,sp. zn. VII/2 Gv l5/l6/l000-l7
c) Trestného poriadku, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že obžalovaní svoju účasť na uvedenom skutku popreli. Obžalovaný N. sa vyjadril, že obžalovaných v živote nevidel. Jediný priamy svedok G. T. ani na hlavnom pojednávaní neopísal konanie obžalovaných tak, aby z toho mohol súd bez akýchkoľvek pochybností zistiť a konštatovať, čo konkrétne títo dvaja obžalovaní urobili, aby kamióny sprístupnili iným osobám. Výpoveď svedka L. G. súd prvého stupňa považoval za nepresvedčivú. (Svedkovi bolo vznesené obvinenie pre krivé svedectvo v súvislosti s osobou obžalovaného U. v inej veci). Tento svedok prevzal l
c) Trestného poriadku. V tejto súvislosti poukázal na usvedčujúcu výpoveď svedka T., ktorý potvrdil, že v čase odcudzenia kamiónov sa v areáli nachádzali obžalovaný U. a K., ktorých priviezol G.. G. G. tam prítomný nebol. Obžalovaný U. nebol už majiteľom firmy H..
názoru prokurátora z uvedeného logicky vyplýva, že dôvodom prítomnosti obžalovaných v areáli bolo to, že odovzdali kľúče od kamiónov obžalovanému N., aby boli predmety leasingu odcudzené. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci boli procesne bezchybným spôsobom vykonané všetky dôkazy potrené k objasneniu skutkového stavu. Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne odôvodnil, prečo sa v konečnom dôsledku priklonil k väčšej vierohodnosti verzie prezentovanej obžalovanými U. a K.. Na konkrétne argumenty súdu prvého stupňa je možné odkázať bez toho , aby bolo nevyhnutné ich v tomto rozhodnutí opakovať. Najvyšší súd je toho názoru, že vyhodnotenie vykonaných dôkazov sa vyznačuje vnútornou logickosťou pri súčasnom rešpektovaní zásady in dubio pro reo. Keby súd použil verziu opačnú, ktorej sa domáhal prokurátor, došlo by k navodeniu stavu, keď iným zdanlivo logickým zhodnotením vykonaných dôkazov, ako uviedol prokurátor v odvolaní, by bolo možné dôjsť k záveru o vine obžalovaných. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že svedkovia v tejto veci boli vypočutí na hlavných pojednávaniach v súlade so zásadou kontradiktórnosti. Preto pokiaľ ich hodnotenie vyústilo do skutkových a potom aj právnych zá
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.