Najvyšší súd 6 Obo 66/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej, v právnej veci žalobcu S. zastúpeného advokátkou JUDr. J. proti žalovanému Ing. J. správca konkurznej podstaty úpadcu M. zastúpeného advokátom JUDr. J. o určenie pravosti pohľadávky vo výške 2 050 546 Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2007 č. k. 61 Cbi 187/01-53, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2007 č. k. 61 Cbi 187/01-53 s a p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislava rozhodnutím z
- februára 2007 č. k. 61 Cbi 187/01-53 zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že časť prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní vo výške 2 020 546 Sk je oprávnená a zistená. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca si svoju daňovú pohľadávku voči obchodnej spoločnosti A. zabezpečil zriadením záložného práva k pohľadávke, ktorú mala táto spoločnosť voči úpadcovi. Žalobca ako záložný veriteľ prihlásil do konkurzného konania pohľadávku v sume 2 050 546 Sk ako pohľadávku proti 6 Obo 66/2007 2 podstate. Súd prvého stupňa sa stotožnil s obranou žalovaného, že žalobcovi záložné právo zaniklo, pretože nepodal žiadosť o registráciu tohto záložného práva v registri záložných práv do
- júna
- Poukázal na ustanovenie § 151g Občianskeho zákonníka v znení platnom od
- januára 2003 (ak záložné právo vzniklo rozhodnutím správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu), na ustanovenia § 71 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., v znení platnom do 30.11.2001, podľa ktorého môže správca dane na zabezpečenie daňového nedoplatku zriadiť záložné právo k veciam daňového dlžníka alebo ručiteľa alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený a ďalej poukázal na ustanovenia § 71 ods. 5 cit. zákona, podľa ktorého ustanovenia osobitného predpisu o záložnom práve sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným predpisom je Občiansky zákonník, ktorý od 1.1.2003 zaviedol povinnosť registrácie záložných práv v Notárskom centrálnom registri záložných práv, pričom záložné práva, ktoré vznikli pred týmto termínom a na vznik ktorých sa vyžaduje registrácia, sa museli registrovať do 30.6.2003, inak zanikli (§ 879e ods. 2 Občianskeho zákonníka). O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa na základe riadne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil. V čase, keď bola popretá pohľadávka žalobcu na prieskumnom pojednávaní
- septembra 2001, novela Občianskeho zákonníka ešte nebola platná. K platnosti záložného práva sa nevyžadovala registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Teda právo v roku 2001 existovalo, a preto sa následne žalovaný nemôže domáhať neexistencie práva s poukazom na právnu úpravu, ktorá v čase popretia pohľadávky ešte neexistovala. Odvolateľ tiež namietal, že v Občianskom zákonníku nie je uvedené, kto je povinný rozhodnutie na registráciu predložiť. Žalobca vznik svojho práva úpadcovi písomne oznámil listami z
- januára 2001 a z
- novembra 2001, pričom k nim priložil všetky dôkazy, preukazujúce vznik práva čo do dôvodu a výšky. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil 6 Obo 66/2007 3 a rozhodol, že pohľadávka žalobcu, prihlásená v konkurznom konaní vo výške 2 050 546 Sk, je oprávnená a zistená. Odvolacieho pojednávania sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nezúčastnil žalobca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Odvolací súd preto vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Prihláškou z
- januára 2001 si žalobca voči úpadcovi uplatnil daňovú pohľadávku v sume 3 307 772 Sk, ktorú žalovaný na prieskumnom pojednávaní poprel vo výške 2 050 546 Sk. Popretá časť predstavuje výšku daňovej pohľadávky, ktorú má žalobca voči svojmu daňovému dlžníkovi A. (veriteľa úpadcu), na ktorú žalobca podľa § 71 zákona č. 511/1992 Zb. vydal rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva. Daňový dlžník A., je konkurzným veriteľom, keďže túto pohľadávku prihlásil voči úpadcovi v konkurznom konaní, preto sa stal aj konkurzným veriteľom úpadcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobou uplatnený nárok o určenie pravosti a výšky pohľadávky, ktorú žalobca prihlásil v konkurznom konaní, nie je pohľadávkou voči úpadcovi, nie je preto veriteľom úpadcu z titulu predmetnej pohľadávky. Zriadením záložného práva na popretú peňažnú pohľadávku si žalobca zabezpečil voči daňovému dlžníkovi A. plnenie daňového dlhu (tzv. zabezpečovacia funkcia) a súčasne v prípade jeho neplnenia možnosť domáhať sa uspokojenia z pohľadávky (tzv. uhradzovacia funkcia), ktorá je predmetom záložného práva (§ 151a Občianskeho zákonníka) a práve naplnenia tejto funkcie sa žalobca domáhal. V priebehu konkurzného konania došlo k zmene právnych ustanovení Občianskeho zákonníka, o.i. aj záložného práva zákonom č. 526/2002 Z.z., ktoré nadobudli právnu účinnosť od
- januára
- Na vznik záložného práva sa vyžadovala jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv 6 Obo 66/2007 4 zriadeného podľa osobitného zákona (§ 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa poslednej vety § 151g ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodnutie o zriadení záložného práva bol povinný predložiť na registráciu žalobca, ktorý ako správny orgán záložné právo zriadil. Túto registráciu bol povinný predložiť do
- júna 2003 pod následkom zániku záložného práva (§ 879e ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 526/202 Z.z.). Je nepochybné, že žalobca registráciu záložného práva v lehote do
- júna 2003 nepodal, preto záložné právo na daňovú pohľadávku mu zaniklo. Odvolací súd sa stotožnil s právnym stanoviskom súdu prvého stupňa, že záložné právo na peňažnú pohľadávku, prihlásenú konkurzným veriteľom A. zaniklo. Preto rozhodol vecne správne, keď návrh ako nedôvodne podaný zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvereného dôvodu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania Pretože v odvolacom konaní si náhradu trov neuplatnil, odvolací súd ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 v spojení § 142 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
- mája 2008 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu