5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok") určil žalobcovi rozdiel v sume 85 985,46 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1 štvrťrok 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 82,39 € a vyrubil daň v sume 85 903,07 €. 3. Rozhodnutím č. 103373038/2016 zo dňa 20.06.2016 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 21457223/2015 zo dňa 14.12.2015, ktorým
5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 83 709,23 € na DPH za zdaňovacie obdobie 2 štvrťrok 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 90,34 € a vyrubil daň v sume 46 618,89 €. 4. Rozhodnutím č. 103373523/2016 zo dňa 20.06.2016 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 21457353/2015 zo dňa 14.12.2015, ktorým
5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 121 773,50 € za zdaňovacie obdobie 3 štvrťrok 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 92,54 € a vyrubil daň v sume 121 680,96 €. 5. Rozhodnutím č. 103373637/2016 zo dňa 20.06.2016 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 21457353/2015 zo dňa 14.12.2015, ktorým
5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 3 853,44 € na DPH za zdaňovacie obdobie 4 štvrťrok 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 345,45 € a vyrubil daň v sume 3 507,99 €.
žalobcu žalovaný nesprávne argumentoval, že žalobca nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný príslušným odberateľom a to spoločnostiam Plattinum Ltd., Apna Ltd., F.W. Bishop & Son Ltd. V.B., ako aj odberateľovi LUVTOSAVE.com., Veľká Británia. Mal za to, že spoločnosti odberateľov Platinum Ltd., Apna Ltd., F.W. Bishop & Son Ltd. V.B., LUVTOSAVE.com, Veľká Británia, sú riadne uvedené na faktúrach aj s identifikačným DPH. Faktúry boli riadne uhradené žalobcom za dodanie tovaru v postavení prvého odberateľa. Poukázal na znenie ustanovenia § 17 ods. 4 zákona o DPH., ktoré splnil tým, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru a druhý odberateľ (spoločnosti Platinum, Apna, F.W. Bishop & Son Ltd. a LUVTOSAVE.com, Veľká Británia) sú identifikovaní pre daň v členskom štáte, v ktorom sa končí odoslanie alebo preprava tovaru (Veľká Británia) a je osobou povinnou platiť DPH. 1. odberateľ t.j. žalobca si splnil povinnosť uviesť dodanie tovaru v súhrnom výkaze. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nepredložil dôkaz o fyzickom prevzatí tovaru priamo týmito spoločnosťami žalobca argumentoval poukazom na čl. 14 ods. 1 Smernice 2006/12 a Judikatúrou Európskeho súdneho dvora, pričom
neho nie je vôbec nutné, aby sa tovar dostal do fyzickej dispozície druhého dodávateľa a je teda neprípustné, aby žalovaný podmieňoval uplatnenie oslobodenia od DPH pri trojstrannom obchode preukázaním tejto skutočnosti. Uvedené vyplýva
žalobcu z citovaného čl. 14 ods. 1 Smernice. Ako ďalšie dôvody nezákonnosti žalobca v žalobách uviedol, že nesplnenie podmienok trojstranného obchodu s poukazom na registráciu pre DPH, ktorá bola vo Veľkej Británii pre spoločnosti odberateľov zrušená je
žalobcu právne irelevantné. Žalobca argumentoval ďalej tým, že žalovaný účelovo vyhľadával nezrovnalosti v dokumentácii, pričom išlo o nezrovnalosti v CMR listoch a poukaz na informácie z národných databáz, pričom išlo o dodanie tovaru bez kódu, ktoré
žalobcu nemôžu byť na ujmu žalobcu. Ďalej dôvodil tým, že argument o deklarovanom dodaní „bez kódu" (t.j. ako dvojstranný obchod) je
žalobcu úplne chybný, nakoľko povinnosť uvádzať kód pri trojstranných obchodoch má v súhrnom výkaze prvý odberateľ t.j. žalobca. Žalobca argumentoval tým, že ani skutočnosť, že faktúry boli uhradené tretími osobami nie je rozhodujúce
neho, pretože žalobca
jeho tvrdení nedokáže ovplyvniť od akého subjektu mu v konečnom dôsledku príde úhrada vystavených faktúr. Žalobca nemal povinnosť skúmať dohody medzi odberateľom a tretími osobami.
žalobcu nebolo splnenie daňovej povinnosti odberateľmi vo Veľkej Británii preverené správcom dane a žalovaný sa týmito námietkami žalobcu v konaní nezaoberal. Žalovaný sa ďalej
žalobcu nevysporiadal s predkladaným rozhodnutím Súdneho dvora EÚ C-536/08 a C-539/08 c/a Facet BV, z ktorého
žalobcu vyplýva, že „pri trojstrannom obchode daňový subjekt preukazuje výlučne, že nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva uskutočnil na účely dodávky v členskom štáte (v rámci trojstranného obchodu) a splnenie povinnosti podať súhrnný výkaz".
žalobcu jeho skutkovej situácii zodpovedá skutková situácia uvedeného prípadu v ods. 16 tohto rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podal žalobca predmetné žaloby a žiadal rozhodnutia žalovaného zrušiť.
listu daňového subjektu patria k jednotlivým faktúram.
predložených CMR je odosielateľom MONDO MARKETING, Slovakia s.r.o. a v časti príjemca sú uvedené rôzne spoločnosti, avšak deklarovaný odberateľ Plattinum Ltd. tam uvedený nie je. Daňový subjekt ďalej predložil CMR, na ktorým je odosielateľom INTERAURO Sl. Španielsko. Na predložených CMR je v časti prepravca uvedené DFDS Logistic Ltd., v časti adresát je uvedené MONDO MARKETING s.r.o. bez bližšieho označenia s poznámkou REF Plattinum Ltd. a v časti adresa dodania sú uvedené rôzne spoločnosti vo Veľkej Británii. Spoločnosť MONDO MARKETING, Slovakia s.r.o. na faktúre a na tomto doklade nie je uvedené. Takisto nie je uvedené spoločnosť žalobcu ani na doklade, ktorý bol predložený k faktúre č. 2120209 od odosielateľa INTERAURO Sl. a príjemcom je INTERNACIONAL APLICATION Ltd. 13. V súvislosti s obchodmi pre odberateľa Apna Ltd. predložil daňový subjekt CMR, ktoré súvisia s prepravou z Nemecka do Veľkej Británie a
listu daňového subjektu patria ku faktúram pre odberateľa Apna Ltd. a na týchto CMR je odosielateľom MONDO MARKETING, Slovakia s.r.o. a v časti príjemca sú uvedené rôzne spoločnosti, avšak deklarovaný odberateľ Apna Ltd. tam uvedený nie je.
dodávateľských faktúr od prepravcu New Corp. Logistic BW Holandsko, že preprava tovaru bola vykonaná z Nemecka, pričom miestom určenia tovaru nebola spoločnosť Apna Ltd., ale rôzne iné spoločnosti napríklad Indus Foods Ltd., M&M Catering Ltd., Giro Foods Ltd. Rovnako ani pri tomto odberateľovi správca dane nezistil, že faktúry deklarované pre odberateľa Apna Ltd. boli týmto odberateľom aj skutočne uhradené. Na výpisoch, ktoré daňový subjekt predložil k výkonu daňovej kontroly sa nevyskytujú platby od tohto odberateľa, pričom na všetkých faktúrach pre tohto odberateľa sú v časti adresa doručenia uvedené rôzne iné spoločnosti vo Veľkej Británii. 16. V prípade faktúr pre odberateľa F.W. Bishop & Son Ltd. správca dane zistil, že medzi predloženými dokladmi sa nachádzajú faktúry za prepravu tovaru od prepravcu MCD Transport Ltd. Írsko, avšak ku žiadnej faktúre nie je priložený medzinárodný nákladný list - CMR, ktorý by preukazoval prepravu tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Ďalej správca dane zistil, že faktúry deklarované pre tohto odberateľa neboli týmto odberateľom uhradené a
účtovných dokladov priradené platby vôbec nie sú správne. Z predložených dokladov správca dane zistil, že nie sú splnené ani v tomto štvrťroku podmienky trojstranného obchodu, pretože nebolo preukázané, kto je skutočným druhým odberateľom a či je osobou registrovanou pre daň v inom členskom štáte a tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, ktorému kontrolovaný daňový subjekt vystavil faktúry. Na základe takto zisteného skutkového stavu bol vyhotovený protokol a následne po jeho prerokovaní bolo vyhotovené rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.12.
dodávateľskej faktúry od prepravcu New Corp. Logistic B.V. Holandsko bola vykonaná preprava tovaru z Poľska do Veľkej Británie, pričom miestom určenia tovaru nebola spoločnosť LUVTOSAVE.COM Londýn, ale spoločnosť Star Catering Supplies Ltd. Londýn a Qed Unit Veľká Británia. Odberateľ LUVTOSAVE.COM sa na prepravných dokladoch, ktoré by potvrdzovali, že tovar bol skutočne dodaný tejto spoločnosti nevyskytuje.
názoru správneho súdu argumentácia žalobcu v žalobách o jeho správnom postupe v zmysle príslušného ustanovenia § 45 zákona o DPH je nesprávna. Krajský súd sa stotožnil so závermi daňových orgánov uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach. Aj
názoru správneho súdu správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly u žalobcu v zmysle platných právnych predpisov a pre posúdenie oprávnenosti oslobodenia od dane žalobcu postupoval s poukazom na obsah ustanovenia § 45 zákona o DPH. 22. Z predložených dokladov žalobcom v rámci daňovej kontroly mali daňové orgány, ale aj krajský súd v predmetnom súdnom konaní za preukázané, že k pohybu tovaru došlo avšak uvedené doklady preukazujú, že tento tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, ale vždy išlo o prepravu tovaru od dodávateľa, t.j. žalobcu k rôznym iným spoločnostiam vo Veľkej Británii. Na základe uvedeného krajský súd zastával názor, že nebola splnená podmienka uvedená v § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a prepravovaný tovar nebol prepravený k deklarovaným druhým odberateľom v zmysle predložených faktúr žalobcom v rámci daňovej kontroly. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu, správca dane a následne žalovaný vyhodnotili správne obchodné transakcie žalobcu ako dvojstranné obchody, pri ktorých miesto nadobudnutia tovaru bolo správne posúdené v zmysle § 17 zákona o DPH. K nadobudnutiu tovaru došlo vo Veľkej Británii, t.j. tam, kde skončila preprava tovaru. S poukazom na to, že nadobúdateľ - žalobca pri odstránení (?) tovaru použil identifikačné číslo pre daň, ktoré mu bolo pridelené na Slovensku, miestom nadobudnutia tovaru je v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH Slovenská republika, teda štát, ktorý pridelil nadobúdateľovi t. j. žalobcovi identifikačné číslo pre daň. V prípade, že by žalobca preukázal, že si splnil povinnosť titulu nadobudnutia tovaru vo Veľkej Británii, kde preprava tovaru skončila, má možnosť vykonať opravu základu dane
3 zákona o DPH. Nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k splneniu podmienok pre oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode a žalobca nepostupoval v zmysle ustanovenia § 25 citovaného zákona, na ktoré krajský súd poukázal vyššie, správca dane správne s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH určil, že miestom nadobudnutia tovaru je Slovenská republika, kde mu vznikla daňová povinnosť. Správny súd mal za to, že daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, z tohto vyvodili správne právne závery a svoje rozhodnutia bezpochyby dôsledne odôvodnili, pričom žalovaný sa vyjadril ku všetkým námietkam žalobcu uvedených v odvolaniach voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. S poukazom na obsah rozhodnutí žalovaného, ako aj vyjadrenia sa ku jednotlivým námietkam, s týmito sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil. Aj správny súd zaujal totožné stanovisko k záverom daňových orgánov, ktoré po obdržaní medzinárodných informácií od daňovej správy Veľkej Británie, ako aj od daňovej správy Írska Nemecka a Poľska dospeli k záveru, že odberatelia, ktorí boli deklarovaní na predložených faktúrach, resp. dokladoch, ktoré predložil daňový subjekt v rámci daňovej kontroly neboli skutočnými odberateľmi tak, ako na to poukazoval daňový subjekt v odvolaniach, resp. v podaných žalobách. Jednotlivé spoločnosti na základe predložených listinných dôkazov, ako aj CMR dokladov neboli skutočnými odberateľmi, ale týmito boli rôzne iné spoločnosti vo Veľkej Británii, ktoré figurovali aj na týchto odberných dokladoch. 23. Tovar prepravený do členského štátu druhého odberateľa mal nadobudnúť jasne deklarovaný druhý odberateľ, teda aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešiel na nadobúdateľa, t.j. druhého odberateľa, mal tovar prevziať. Táto skutočnosť v predložených transakciách preukázaná nebola. Daňové úrady v rozhodnutiach poukázali na to, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia a preto povinnosťou správcu dane z úradnej povinnosti nebolo vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby žalobca ako platiteľ dane mohol v konaní uplatniť nároky na zníženie daňovej povinnosti a priznanie odpočítania dane, resp. oslobodenie od dane. Táto povinnosť jednoznačne vyplýva daňovému subjektu, t. j. žalobcovi (§ 24 Daňového poriadku). 24. Argumentácia žalobcu o uskutočnenom trojstrannom obchode ani
krajského súdu neobstála a v konaní správcu nebola podmienka trojstranného obchodu uvedené v § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH ako podstatná podmienka, t.j. účasť troch osôb preukázaná bezpochyby. Predmetom obchodu bolo dodanie toho istého tovaru, ktorý bol odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Aj krajský súd bol presvedčený o tom, že žalobca by nebol povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu avšak iba pri splnení podmienok pre trojstranný obchod obsiahnutých v § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Splnenie týchto podmienok musí žalobca bezpochyby preukázať. Nestačí tá skutočnosť, že preprava tovaru skončila v členskom štáte označenom ako druhý odberateľ k DPH, nakoľko pre deklarovanie splnenia tejto podmienky trojstranného obchodu je potrebné, aby tovar prepravený do členského štátu druhého odberateľa nadobudol presne a jasne deklarovaný druhý odberateľ, t.z., aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na druhého odberateľa - nadobúdateľa tovaru. Na preukázanie splnenia tejto podmienky bol žalobca povinný predložiť také doklady, ktoré by tieto skutočnosti bezpochyby preukázali. Takéto doklady žalobca ani
názoru krajského súdu nepredložil. K tomuto záveru dospel krajský súd preverením obsahu administratívneho spisu, pričom z medzinárodných informácií od daňových správ jednotlivých členských štátov EÚ bezpochyby zistil, že dodávatelia žalobcu deklarujú dodanie tovaru pre žalobcu bez kódu, teda v rámci dvojstranných obchodov.
2 zákona o DPH. Pokiaľ žalobca poukázal na obsah rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veciach spojených C-536/08 a C-539/08 aj krajský súd zastával totožný názor ako vyslovili daňové orgány, že uvedené rozhodnutia nie je možné aplikovať na predmetnú vec. Čo sa týka rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 3Sžf/41/2011, v ktorom sa súd vyjadruje k aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH v tomto považoval správny súd za nesporné, že k uskutočneniu trojstranného obchodu v tomto prípade nedošlo, keďže nie je preukázané dodanie tovaru druhému odberateľovi, pričom spornou skutočnosťou v danom prípade v rozsudku Najvyššieho súdu SR bola tá skutočnosť, že Rakúska daňová správa tvrdila, že pozostatky z vadného trojstranného obchodu vyhodnotila tak, že k intrakomunikárnej dodávke medzi dvoma podnikateľmi došlo z Nemecka do Rakúska a Slovenská daňová správa tvrdila, že k tomuto dodaniu tovaru došlo z Nemecka na Slovensko, čiže rozdielne. To bola tá iná skutočnosť, ktorá odôvodňovala zrušenie rozhodnutia príslušného krajského súdu Najvyšším súdom SR a preto nebolo možné uvedený rozsudok aplikovať v tomto konaní. 27. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ustanovení § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ S.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutia žalovaného s spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ predovšetkým namietal, že krajský súd sa nevysporiadal prakticky so žiadnym argumentom, ktorý sťažovateľ v konaní uviedol. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie argumentoval, že dôkazy požadované správcom dane boli v rozpore s princípmi Smernice rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Sťažovateľ mal za to, že vôbec nepopieral, že daňový subjekt v zmysle § 24 Daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Za sporné považoval to, akými prostriedkami sa tieto skutočnosti majú preukazovať. Ďalej namietal, že registrácia odberateľov bola zrušená spätne, pričom žalovaný na túto okolnosť nemal prihliadať ako na okolnosť v neprospech sťažovateľa. Taktiež dal do pozornosti, že žalovaný pojem ,,dodanie tovaru" nesprávne interpretoval bez toho, aby prihliadol na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Krajský súd sa iba stotožnil so závermi daňových orgánov a navyše sa v niektorých častiach odôvodnenia s ich argumentáciou i rozchádza. V tejto spojitosti poukázal na to, že krajský súd konštatoval, že odberatelia neboli skutočným odberateľmi, ale týmito boli rôzne iné spoločnosti vo Veľkej Británii, ktoré figurovali na týchto odberných dokladoch, hoci žalovaný len konštatoval, že tovar bol prepravcom fyzicky odovzdaný rôznym spoločnostiam na území Veľkej Británie. V skutočnosti obsah pojmu „dodanie tovaru" a jeho výklad zo strany SR EÚ predstavoval jadro sporu medzi sťažovateľom a žalovaným, avšak krajský súd sa touto otázkou bližšie nezaoberal. Krajský súd taktiež konštatoval, že bezpochyby zistil, že dodávatelia žalobcu deklarujú dodanie tovaru bez kódu, teda v rámci dvojstranných obchodov, hoci neprípustnosť takéhoto dôkazu sťažovateľ namietal už v žalobe, čo žalovaný vo vyjadrení uznal konštatovaním, že túto skutočnosť uviedol iba ako informáciu. Sťažovateľ ďalej uviedol, že vzhľadom na absenciu náležitého odôvodnenia rozsudku krajského súdu považoval podmienku v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p., t.j. uviesť právne posúdenie, ktoré považuje za nesprávne za nesplniteľnú. Napriek tomu mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.
sťažovateľa krajský súd nesprávne vyložil pojem „dodanie tovaru". Krajský súd sa zrejme stotožnil so záverom žalovaného, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prechádza iba vtedy, ak bol tovar fyzicky odovzdaný odberateľovi. Uvedený záver však sťažovateľ nepovažoval za správny a to odvolávajúc sa na judikatúru SD EÚ C 320/88 a C 237/09. V zmysle rozhodovacej SD EÚ bola podmienka týkajúca sa prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník splnená i v prípade, ak
zmluvy, ktorú uzatvorili zmluvné strany, sa tento prevod uskutočnil v okamihu naloženia tovaru na dopravné prostriedky, poskytnuté nadobúdateľom. Krajský súd tak nerešpektujúc judikatúru SD EÚ nesprávne interpretoval čl. 14 ods. 1 smernice 2006/
1 S.s.p. v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), s prihliadnutím na formálnu viazanosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná (§ 462 S.s.p.). 30. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.8.2018 (§ 137 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 31.
1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32.
2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33.
1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobia 1.-
2 S.s.p. v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 37. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava") vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. IV. ÚS/115/03, či sp.zn. III. ÚS/60/04 - www.concourt.sk
sťažovateľa dôjsť spätne a navyše s účinnosťou nasledujúcou po realizácii transakcie, z ktorého dôvodu
sťažovateľa žalovaný (aj s poukazom na judikatúru SD EÚ C-273/11) na túto okolnosť pri posudzovaní splnenia podmienok existencie trojstranného obchodu nemal prihliadať.
názoru kasačného súdu krajský súd v odôvodnení rozsudku bližšie nezdôvodnil ani to, akými úvahami bol vedený pri, konštatácii, že faktúry predložené sťažovateľom neboli uhradené jeho odberateľmi, ale úplne inými spoločnosťami. Krajský súd tak podmienku prijatia platby od odberateľov sťažovateľa nevyhodnotil z hľadiska preukázania existencie trojstranného obchodu a naň nadväzujúceho záveru o nesplnení podmienok na oslobodenie od dane.
1 S.s.p. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd po náležitom vysporiadaní sa s námietkami účastníkov vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne a konkrétne odôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom na spravodlivé súdne konanie. 44.
3 S.s.p., ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 45.
S.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 46. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.