Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžfk/51/2017 Identifikačné číslo spisu: 1016201611 Dátum vydania rozhodnutia: 11.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1016201611.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobcu): Slovenská technická univerzita v Bratislave, Vazovova 5, Bratislava, IČO: 00 397 687, zastúpený: Advokátska kancelária DVORECKÝ & PARTNERI s. r. o., so sídlom Grösslingova 50, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Výskumná agentúra, so sídlom Hanulova 5/B, Bratislava, IČO: 31 819 494, 2/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, IČO: 00 164 381, v konaní o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 01.07.2016 pod č. N21500135/S01 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 01.07.2016 pod č. 26250120045/Z03 k projektu ITMS: 26250120045 zo dňa 24.05.2010, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/170/2016-170 zo dňa
- decembra 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Vazovova 5, Bratislava, IČO: 00 397 687 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/170/2016-170 zo dňa
- decembra 2016 z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov kasačného konania. Odôvodnenie
- Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcu vo veci preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 01.07.2016 pod č. N21500135/S01 (ďalej len „Správa“), Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 01.07.2016 pod č. 26250120045/Z03 (ďalej len „Žiadosť“).
- Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.08.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy a Žiadosti. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným v
- rade bola uzavretá zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 045/2010/5.1/OPVaV na realizáciu aktivít projektu „II. etapa komplexnej modernizácie vzdelávacej hmotnej a informačno-komunikačnej infraštruktúry pracovísk STU“. Na základe uvedenej zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku vyhlásil žalobca verejné obstarávanie na nadlimitnú zákazku predmet zákazky „II. etapa modernizácie IKT, sietí a prístrojovej techniky“. Žalobca nebol zo strany žalovaného v
- rade ani žalovaného v
- rade vôbec upovedomený o tom, že ohľadom Projektu bola vykonaná administratívna kontrola a nebol oboznámený s prípadnými zisteniami či závermi kontroly, ku ktorým by mohol zaujať stanovisko. Dňa 11.07.2016 bola žalobcovi doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu č.
- Žalovaný v
- rade v liste ukladá žalobcovi povinnosť vrátiť časť finančných prostriedkov poskytnutých žalobcovi na základe zmluvy o NFP v lehote 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia listu z dôvodu podozrenia z nezrovnalosti. Konkrétna suma, ktorú žalovaný v
- rade žiada zaplatiť vyplýva z formulárov tvoriacich prílohy k listu, kde je v kolónkach celková výška nezrovnalosti resp. zostávajúca suma, ktorá má byť vrátená uvedená suma 733.874,97 eur.
- Krajský súd v Bratislave skôr ako podrobil danú vec mechanizmom prieskumu zisťoval, či v danom prípade je daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
- Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 31.05.2010 došlo k uzavretiu Zmluvy NFP medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a žalobcom na projekt s názvom „II. etapa komplexnej modernizácie vzdelávacej hmotnej a informačno-komunikačnej infraštruktúry pracovísk STU“ s označením ITMS
- Žalobca vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky „II. etapa modernizácie IKT, sietí a prístrojovej techniky“ podľa zákona č. 25/2006 Z. z. a to uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 20/2011 pod zn. 00762-MUT dňa 29.01.
- Žalovaný v
- rade vykonal dňa 20.01.2015 opätovnú administratívnu kontrolu uvedeného verejného obstarávania a dňa 20.01.2015 vystavil kontrolný zoznam na identifikáciu porušenia zásad verejného obstarávania a stanovil finančnú korekciu vo výške 25% zo sumy deklarovaných výdavkov týkajúcich sa uvedeného verejného obstarávania. Dňa 20.02.2015 vystavil žalovaný v
- rade záznam z administratívnej kontroly vereného obstarávania a uviedol v ňom zistené porušenia zákona č. 25/2006 Z .z. Dňa 01.07.2016 vystavil žalovaný v
- rade správu o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26250120045 - „II. etapa komplexnej modernizácie vzdelávacej hmotnej a informačno-komunikačnej infraštruktúry pracovísk STU“ a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120045/Z03, ktoré boli doručené žalobcovi dňa 06.07.
- Dňa 01.08.2016 bol žalovanému v
- rade doručený list žalobcu - Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26250120045 - vyjadrenie a žiadosť o ich zrušenie, v ktorom oznámil okrem iného, že nesplní požiadavku žalovaného v
- rade na vrátenie časti poskytnutého nenávratného príspevku, nemá záujem o uzavretie dohody o splátkach/dohody o odklade plnenia a žiada uvedenú správu a žiadosť v plnom rozsahu zrušiť.
- Podľa názoru krajského súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku, keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného v
- rade.
- Krajský súd v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 dospel k názoru, že Správa a Žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú zásah do práva právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správu o výsledku kontroly je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. Na základe uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že neboli splnené podmienky na preskúmanie napadnutých opatrení v rámci správneho súdnictva, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) S. s. p. odmietol.
- Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že napadnutým uznesením krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe a žalobu nezákonne odmietol.
- Sťažovateľ nesúhlasí s názorom krajského súdu o tom, že stanovená finančná korekcia nie je ujmou na subjektívnych právach žalobcu, nakoľko toto tvrdenie nevychádza z ustanovení Zákona o eurofondoch. Uvedená skutočnosť - povinnosť žalobcu zaplatiť finančnú korekciu stanovenú žalovaným v
- rade v Žiadosti bola zo strany krajského súdu nesprávne právne posúdená ako správa, v ktorej absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Zo znenia zákona o eurofondoch vyplýva, že Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov správny orgán ukladá prijímateľovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky, v prípade porušenia uvedenej povinnosti správny orgán rozhodne o uložení sankcie vo výške jeden a pol násobku finančných prostriedkov uvedených v Žiadosti. Sťažovateľ pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2013 sp. zn. 5Sži/20/2012, ktoré sa vyjadruje k forme rozhodnutí, ktoré môžu byť predmetom súdneho prieskumu pričom uvádza, že nimi môžu byť aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti.
- Sťažovateľ poukázal na to, že prax Najvyššieho súdu SR považuje za súdne preskúmateľné všetky rozhodnutia správnych orgánov, ktorými dochádza k zásahu do práv a povinností účastníka správneho konania. Za preskúmateľné považuje aj tie rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nie sú formálne označené ako rozhodnutia a nemajú všetky náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku. Od tejto rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR sa podľa sťažovateľa krajský súd odchýlil a teda nezákonne rozhodol o odmietnutí žaloby.
- Na základe uvedených skutočností sťažovateľ zastáva názor, že napadnuté Správa a Žiadosť sú rozhodnutia orgánu verejnej správy podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle ustanovenia § 6 S. s. p., nakoľko nimi bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch.
- Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 S. s. p. uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
- Žalovaný v
- rade vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedol, že krajský súd sa riadne vysporiadal s predmetom konania keď uviedol, že Správa a Žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú zásah do práva alebo právom chránených záujmov sťažovateľa, že je nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky. Správa a Žiadosť podľa žalovaného v
- rade majú len predbežný charakter a nemôžu zasahovať do práv a právom chránených záujmov, nakoľko tento zásah spôsobí až rozhodnutie podľa § 27a ods. 3, 5, 7 zákona č. 528/2008 Z. z.
- Vzhľadom k uvedenému žalovaný v
- rade navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 S. s. p. zamietol.
- Žalovaný v
- rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že preskúmanie napadnutých rozhodnutí prostredníctvom správneho súdnictva podľa jeho názoru prípustné nie je, a to podľa § 7 písm. e/ S. s. p., ktorý ustanovuje, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V tejto fáze riešenia nezrovnalosti sa jedná len o informatívnu fázu a bez ďalších nasledujúcich úkonov potrebných na doriešenie nezrovnalosti nemôžu napadnuté rozhodnutia nijakým z uvedených spôsobov reálne zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobcu a ani mu spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych právach, právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení a napadnuté rozhodnutia slúžia len ako podklad pre ďalšie konanie žalovaných. Žalobca v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti nečelí právnej povinnosti vrátiť časť NFP, pretože správne konanie, v ktorom má byť o tejto povinnosti rozhodnuté začaté nebolo a či ho bude možné začať závisí od toho, či budú splnené všetky podmienky v zmysle § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP. Kasačný súd konštatuje, že k právnej otázke, ktorá je predmetom konania prijalo Správne kolégium Najvyššieho súdu SR na podklade Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, na zasadnutí dňa 28.06.2018 právnu vetu judikovaného rozhodnutia č. 11: „Ak správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností“.
- Kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom, že správa o nezrovnalosti je iba podkladom pre ďalšie administratívne konanie, ktoré v čase vyhotovenia správy a zaslania výzvy nie je ešte začaté. Tieto akty preto samy o sebe nepredstavujú ujmu na právach, ktorú je nevyhnutné správnemu súdu osvedčiť ako procesnú podmienku prípustnosti súdneho prieskumu zákonnosti. Ako konfliktným sa javí iba skutočnosť o potencionálnom vyrubení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2005 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení účinnom v roku 2016, v prípade jej dobrovoľného nevrátenia. Toto ustanovenie „odrádza“ prijímateľov príspevku od namietania zistených nezrovnalostí. Naznačuje i rozpor so zásadou správneho trestania zákaz reformatio in peius, pretože priamo zvyšuje sankciu len v dôsledku dobrovoľného nezaplatenia. Kasačný súd konštatuje, že uvedené otázky možno preskúmať až na základe rozhodnutia, prípadne podať návrh Ústavnému súdu na začatie konania o súlade právnych predpisov by bolo možné až v štádiu konania, kedy toto ustanovenie by bolo voči sťažovateľovi realizované.
- O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa a § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 a 2 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania, keďže v konaní nebol úspešný. Žalovaným 1/ a 2/ trovy konania nevznikli.
- Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.