názoru žalovaného v doterajšom konaní preukázal, že koná v rozpore s dobrými mravmi, keď sa nelogickými a vzájomne si odporujúcimi argumentmi usiluje o to, aby mu žalovaný uhradil to, čo mu už bolo riadne uhradené. Súd prvej inštancie
žalovaného nedostatočne skúmal dôkazy, keď aj namiesto dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 3 000,-eur súd nesprávne uviedol zmluvnú pokutu vo výške 10 000,-Sk, pre ktorú považoval ustanovenie o zmluvnej pokute za neplatné pre uvedenie neplatnej meny. V tejto časti je potom napadnuté rozhodnutie aj nezrozumiteľné. Z uvedených dôvodov žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. V prípade, ak odvolací súd nebude môcť napadnutý rozsudok zmeniť, navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
žalovaného vyplýva, že uvedená suma bola poskytnutá žalobcovi ako pôžička a nebola mu zaslaná za účelom úhrady faktúry. Vo vzťahu k faktúram č. 2009001, 2009002, 2009003 a 2009004 žalobca uviedol, že oprávnenosť týchto faktúr bola dostatočne preukázaná vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie. Argumentácia žalovaného spočívajúca v započítacej námietke naviac vylučuje ním namietanú neopodstatnenosť žalobcom uplatnených nárokov, keď nie je žiaden dôvod na započítanie neexistujúcej pohľadávky a žalovaný tým uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Vzhľadom na vznesenie kompenzačnej námietky žalovaným sa mal súd prvej inštancie zaoberať len vznikom pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré mohli byť spôsobilé na započítanie. Vo vzťahu k tejto obrane žalovaného žalobca naviac označil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/7/2011, o ktoré opieral svoj záver o neurčitosti započítania uplatneného žalovaným, z ktorého vyplýva jeho neplatnosť, keďže žalovaný započítal voči žalobcovi viaceré svoje pohľadávky, ktoré vo svojom súčte prevyšovali pohľadávku žalobcu a nešpecifikoval, ktorá časť započítaných pohľadávok zanikla a ktorá nie. Súd prvej inštancie dospel potom na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k výrokom o trovách konania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie mal vo veci posudzovať aj možnú aplikáciu ust. § 150 O. s. p. Dôvody hodné osobitného zreteľa pritom vzhliadol žalobca najmä v tom, že v časti faktúr č. 2009001, 2009002, 2009003 a 2009004, v ktorej bol žalobca neúspešný, neúspech žalobcu vyplýval z nemožnosti predložiť dôkazy, ktoré má vo svojej dispozícii jedine žalovaný. Žalobca poukázal aj na svoju zlú finančnú situáciu, ktorá je zároveň aj jedným z dôvodov, pre ktorý sa rozhodol uplatniť svoje pohľadávky voči žalovanému žalobou. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaným bol vznesený vzájomný návrh a žalovanému mal byť preto vyrubený súdny poplatok. Vzhľadom na uvedené potom odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu žalobcu doručil svoje vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že II. výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti považuje za vecne správny a nie sú tu žiadne dôvody na jeho zmenu, prípadne zrušenie. Rozhodnutie v tejto časti je aj dostatočne odôvodnené so zdôraznením dôkazného bremena, ktoré spočívalo na žalobcovi a ktoré žalobca neuniesol.
názoru žalovaného bolo v konaní dostatočne preukázané, že žalobca v období január až apríl 2009 nevykonával žiadnu činnosť, v tomto období sa naopak pripravoval na pozíciu manažéra a ako kontaktná osoba pre predaj je pri objednávkach uvedený až od 01.05.2009. Žalovaný v priebehu konania nevzniesol kompenzačnú námietku, ako tvrdí žalobca, zo strany žalovaného išlo len o obranu proti žalobnému návrhu žalobcu. V priebehu konania pritom žalovaný konštantne zotrváva na argumentácii, že žalobcom uplatňovaný nárok neexistuje a len z dôvodu opatrnosti pridal k svojej procesnej obrane aj obranu formou započítania. Obranu spočívajúcu v započítaní označil ako subsidiárnu, označovanú ako kompenzačnú námietku in eventum. Preto súd prvej inštancie postupoval pri svojom rozhodnutí správne a nárok žalobcu, uplatnený na základe faktúr č. 2009001, 2009002, 2009003, 2009004 vyhodnotil ako nedôvodný. Žalobca vo svojom odvolaní opätovne uvádza skutočnosti, ktoré už boli predmetom skúmania v rámci konania pred súdom prvej inštancie.
názoru žalovaného nie sú na túto posudzovanú vec aplikovateľné ani závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/7/2011, keď uvedené rozhodnutie malo riešiť odlišnú situáciu. Žalovaný totiž v tomto konaní od začiatku popiera existenciu pohľadávok žalobcu. Vo vzťahu k čiastkovej úhrade faktúry č. 2009008 vo výške 748,65 eura súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaný skutočne mienil spornou platbou uhradiť túto faktúru, a to najmä s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Zo všetkých predložených faktúr a dátumov ich úhrad pritom vyplýva, že tieto faktúry boli uhrádzané vždy skôr ako boli vystavené. Variabilný symbol uvedený pri tejto úhrade bol vplyvom chyby pri písaní uvedený nesprávne ako 2009007 namiesto
Obchodného zákonníka. Zavedená prax medzi žalobcom a žalovaným sa
vykonaného dokazovania uplatňovala až do mája
názoru žalovaného pochybil, keď neprihliadol na riadne podané odvolanie žalovaného. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/30/2012,
ktorého, ak k doplneniu vadného odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je právne významné, že v čase jeho rozhodovania je vada odstránená, pritom je irelevantné, že k jej odstráneniu došlo až po uplynutí 15-dňovej lehoty na odvolanie. Rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený dňa 18.12.
Občianskeho súdneho poriadku je aj právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania. Z dôvodu, že sa odvolací súd nevysporiadal s odvolacou argumentáciou žalovaného, je toto rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Dostatočné odôvodnenie rozhodnutia je pritom súčasťou práva na spravodlivý proces. Žalovaný namieta aj nesprávne právne posúdenie veci. Nie je mu zrejmé, z ktorého ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní konajúce súdy vyvodili záver o zmluvnej pokute dohodnutej v mene slovenská koruna, keď v čl. V ods. 1 tejto zmluvy je jasne uvedené, že zmluvná pokuta je dohodnutá vo výške 3 000,-eur.
žalovaného v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu chýba opísanie základnej právnej úvahy, ktorá konajúci súd viedla k záveru o opodstatnenosti žaloby v časti o zaplatenie 1 850,-eur. Žalovaný naviac označil aj nesprávny postup odvolacieho súdu, keď právnemu zástupcovi žalovaného malo byť dňa 08.02.2016 doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 24.02.2016 o 08:30 hod. Na základe uvedeného predvolania doručil právny zástupca žalovaného súdu ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s plánovaným vykonaním výsluchov svedkov v trestnej veci, vedenej na OR PZ v Košiciach pod ČVS: ORP-2667/7-OEK-KE-2013. Odvolací súd neoznámil právnemu zástupcovi žalovaného, ako návrh na odročenie pojednávania posúdil, čím porušil § 119 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Uvedené vady vymedzené žalovaným potom napĺňajú dôvod prípustnosti dovolania
1 písm. f/ O. s. p. a porušujú základné právo strany na spravodlivý súdny proces. Preto žalovaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolaciemu navrhuje, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň, aby žalobcu zaviazal na náhradu trov dovolacieho konania. Žalovaný navrhol aj odklad vykonateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže tieto rozhodnutia predstavujú exekučný titul, na podklade ktorých je možné viesť exekučné konanie proti žalovanému.
ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236 a § 238 O. s. p. 14. Rozhodnutia odvolacieho súdu vydané v procesnej forme rozsudku, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ust. § 238 ods. 1 až 3 O. s. p.
1 O. s. p. je dovolanie tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O. s. p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O. s. p. je dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O. s. p. 15. S poukazom na uvedené ustanovenia je potrebné konštatovať, že žalovaným uplatnené dovolanie nie je
p. prípustné. 16. Vzhľadom na obsah dovolania žalovaného, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí niektorou z nich. V zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. 17. Žalovaný v dovolaní primárne namietal procesné vady konania
ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Ostatné dôvody prípustnosti dovolania vymenované v ust. § 237 ods. 1 O. s. p. žalovaný neoznačil, preto sa najvyšší súd prioritne zaoberal ním označenými skutočnosťami.
f/ O. s. p. je možné rozumieť taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi konania znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré účastníkovi patria
jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (R 32/1995). Uvedený (nesprávny) postup súdu potom vždy znamená porušenie práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 20.
1 O. s. p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti
1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania
1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. 21.
1 O. s. p., ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval
1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania
1 písm. d/. 22.
1 veta prvá O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. 23.
3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. 24. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalovaný mohol doplniť svoje odvolanie len v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň, že v prípade vadného podania (odvolania), mal byť poučený a vyzvaný na odstránenie vád odvolania. Žalovaný sám odstránil vady odvolania a súdu doručil dňa 25.02.2015 doplnenie odvolania. Uvedené doplnenie odvolania však bolo
odvolacieho súdu doručené oneskorene, po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, preto na doplnenie odvolania žalovaným s poukazom na ust. § 205 ods. 3 O. s. p. neprihliadal. Z uvedeného dôvodu vychádzal z odvolania, doručeného žalovaným súdu dňa 29.12.2014. Odvolací súd zároveň uviedol, že vzhľadom na odvolanie žalovaného obsahujúce vymedzenie odvolacích dôvodov len poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O. s. p. bez bližšej špecifikácie odvolacích dôvodov, odvolací súd nevie, ktoré vady súdneho rozhodnutia má preskúmavať.
odvolacieho súdu preto nebolo ani možné vyhovieť odvolacím námietkam žalovaného a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potrebné potvrdiť. 25. V § 205 ods. 3 O. s. p. stanovená (zákonná) lehota, v rámci ktorej môže odvolateľ rozšíriť rozsah a dôvody odvolania, sa vzťahuje iba na odvolanie, ktoré má všetky predpísané náležitosti. Ak odvolanie tieto náležitosti nemá, je súd povinný odvolateľa vyzvať, aby chýbajúce náležitosti doplnil a uložiť mu (sudcovskú) lehotu na ich doplnenie. Pokiaľ odvolateľ doplnil odvolanie do rozhodnutia odvolacieho súdu, je bez právneho významu, že k tomu došlo až po uplynutí odvolacej lehoty (R 59/2013). Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž nevyplýva, že obmedzenie
3 O. s. p. by sa malo vzťahovať aj na možnosť odvolateľa odstrániť vadu odvolania a dodatočne doplniť, čoho sa v odvolacom konaní domáha (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 5Cdo/268/2009). Ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je právne významné, že v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 O. s. p. a § 167 ods. 2 O. s. p.) je vada odstránená; irelevantné je, či k jej odstráneniu došlo po súdom určenej lehote na odstránenie vady alebo po uplynutí odvolacej lehoty (viď rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/32/2005, 2Cdo/124/2008, 2MCdo/5/2009, 3Cdo/219/2009, 5Cdo/183/2007 a 3Cdo/202/2004). Uvedený právny názor je plne rešpektovaný v judikatúre a ustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu.
1 písm. d/ O. s. p. a nie potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je logicky nekompaktné a jednotlivé časti jeho zdôvodnenia si navzájom odporujú, keď na jednej strane odvolací súd uvádza, že odvolanie nespĺňa zákonom predpokladané náležitosti, čoho dôsledkom je nemožnosť vykonať odvolací prieskum vo veci a na strane druhej odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie pre nedôvodnosť odvolania ako vecne správne potvrdí. Potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie musí zo strany odvolacieho súdu predchádzať dôsledné zváženie odvolacích námietok odvolateľa a záver odvolacieho súdu, že tieto nie sú opodstatnené. Ak nie je možné pre neodstránené nedostatky odvolania posúdiť dôvodnosť odvolania, nie je možné rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, ale je potrebné odvolanie odmietnuť. Preto dovolaciemu súdu nie je zrejmé, na akom podklade rozhodol odvolací súd o potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním žalovaného napadnutej časti. Neprihliadnutím na doplnenie odvolania žalovaným založil odvolací súd vadu konania
1 písm. f/. O. s. p. 28. Dovolacie námietky žalovaného sú plne opodstatnené aj v časti namietajúcej nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Štruktúru práva na odôvodnenie rozhodnutia rámcovo upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p.,
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Citovanú právnu normu bolo potrebné uplatňovať aj v odvolacom konaní § 211 O. s. p. Judikatúra najvyššieho súdu pritom kontinuálne zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale len inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.12.2015 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016),
ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
1 písm. f/ O. s. p. O výnimku uvedenú v citovanom stanovisku ide v prípade, ak strana sporu v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzniesla vecné námietky, ktoré boli spôsobilé spochybniť správnosť vydaného rozhodnutia a odvolací súd sa so žiadnou z podstatných odvolacích námietok nevysporiadal a rozhodnutie súdu prvej inštancie s odkazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 3Obdo/39/2016). 29. V súlade s uvedeným právnym názorom najvyšší súd konštatuje, že v tu posudzovanej veci odvolací súd neprihliadnutím na doplnenie odvolania žalovaného a tým zapríčinené nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalovaného zaťažil konanie aj v tejto časti procesnou vadou
1 písm. f/ O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nezodpovedá zákonným požiadavkám naňho kladeným v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
ustanovenia § 119 ods. 2 písm. c/ O. s. p. túto skutočnosť oznámil strane sporu na emailovú adresu uvedenú spôsobom určeným zákonom, ide o postup, ktorým súd znemožnil realizovať strane sporu jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (viď R 66/2017). Ak Občiansky súdny poriadok sporovej strane priznával právo (za predpokladu uvedenia elektronickej adresy, telefónu alebo telefaxu) na bezodkladné informovanie zo strany konajúceho súdu o výsledku posúdenia návrhu na odročenie pojednávania, dôsledkom nedodržania uvedeného zákonného postupu súdom je zákonite porušenie procesných práv patriacich strane konania, čím rovnako prichádza k naplneniu dôvodu prípustnosti dovolania
písm. f/ O. s. p.
1 písm. f/ O. s. p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. 34. Najvyšší súd preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti potvrdzujúcej rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. a III. výroku
1 C. s. p. a § 450 C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.