ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej v právnej veci navrhovateľa: U., proti odporcovi: L., P., X., IČO: X., zastúpenému správcom konkurznej podstaty J., advokátom, H., X., o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
- januára 2006 č. k. 35 Cbi 141/2004-54, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
- januára 2006 č. k. 35 Cbi 141/2005-54 p o t v r d z u j e . Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia pravosti pohľadávky vo výške 2 642 820 Sk prihlásenej v konkurznom konaní vo veci úpadcu L. a popretej správcom konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prihlásená pohľadávka bola uplatnená titulom náhrady za živý a mŕtvy inventár podľa Zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Dôvodom jej popretia bola skutočnosť, že pohľadávka nebola evidovaná v účtovných dokladoch úpadcu a navrhovateľ nárok nepreukázal. V konaní odporca namietal, že navrhovateľ za odporcu nesprávne označil úpadcu a vzniesol tiež námietku premlčania s tým, že nárok nebol uplatnený v lehote podľa § 20 zákona č. 229/1991 Zb. Navyše z konkurznej prihlášky nie je zrejmé, či si pohľadávku prihlasuje navrhovateľ alebo obec T.. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu za budovy a stroje podľa zákona č. 229/1991 Zb., ktorú vyčíslil podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb. a vyhlášky č. 97/1992 Zb. Právo na vyplatenie náhrady si uplatnila v lehotách podľa § 13 ods. 1 cit. zákona iba obec T., ktorá však nebola oprávnenou osobou, preto jej nevznikol nárok uplatniť si túto náhradu Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Obo 99/2006-75 1 Obo 99/2006-75 2 v konkurznom konaní. Navrhovateľ zasa v konaní nepreukázal, že by si bol nárok uplatnil včas podľa zákona č. 229/1991 Zb., preto súd žalobu zamietol. Dôvodom na jej zamietnutie okrem toho bola už samotná skutočnosť, že navrhovateľ za odporcu neoznačil správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý jeho pohľadávku poprel, ale úpadcu, ktorý v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratil oprávnenie nakladať s majetkom podstaty. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ne nárok, pretože úspešnému odporcovi trovy nevznikli a navrhovateľ nemal v konaní úspech. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že svoju pohľadávku prihlásil v konkurznom konaní úpadcu L., na základe výzvy súdu adresovanej veriteľom dlžníka. Išlo o pohľadávku z titulu náhrady za budovy, stavby, stroje a strojové zariadenie, ktorú si pôvodne v roku 1992 uplatnili u Š., L. dediči po bývalých členoch J., ktoré bolo v T. založené 11.3.
- Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a určí pravosť prihlásenej pohľadávky. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny s tým, že opätovne poukazuje na námietku vecnej pasívnej i aktívnej legitimácie, námietku premlčania a skutočnosť, že navrhovateľ prihlásenú pohľadávku nepreukázal. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa a za správne považuje aj právne posúdenie veci. Je nesporné, že žaloba smeruje proti účastníkovi, ktorý nemá v tomto konaní vecnú pasívnu legitimáciu v zmysle § 23 ods. 2 Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, lebo nepoprel navrhovateľom prihlásenú pohľadávku v konkurznom konaní. I keď navrhovateľ ohľadne nejasnosti, kto je konkurzným veriteľom, na odvolacom pojednávaní uviedol, že konkurznú pohľadávku podal navrhovateľ a obec T. je na nej uvedená iba ako identifikácia, že sa jedná o záujmy jej obyvateľov, nemení to nič na závere, že žalobou uplatnenému nároku na určenie pravosti pohľadávky navrhovateľa sa nedá vyhovieť. Keďže ide o pohľadávku uplatnenú z titulu náhrad v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, treba súhlasiť s námietkou odporcu, že navrhovateľ si tento nárok neuplatnil u úpadcu včas, teda v lehotách podľa § 13 tohto zákona. Ako vyplýva z obsahu spisu, v zákonnej lehote si nároky v zmysle § 14 ods. 1 cit. zákona uplatnila voči Štátnemu majetku, L. obec T., ktorá však nie je oprávnenou osobou podľa § 4 zákona. Navrhovateľ si nárok na náhradu za živý a mŕtvy inventár uplatnil u úpadcu ako právneho nástupcu Š., L. až podaním z
- októbra
- Navrhovateľ si zrejme bol vedomý týchto nedostatkov, lebo na pojednávaní pred odvolacím súdom žiadal, aby súd posudzoval jeho nárok až od podania konkurznej prihlášky, resp. od podania určovacej žaloby, ktorú podal na základe oznámenia súdu o popretí jeho prihlásenej pohľadávky správcom na prieskumnom pojednávaní, čo však nie je možné. Z uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 OSP ako vecne správny. 1 Obo 99/2006-75 3 V konaní sa úspešný odporca vzdal práva na náhradu trov odvolacieho konania, preto mu nebola priznaná. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
- marca 2008 JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: