Obsah (15)

§ 228§ 142§ 205§ 221§ 220§ 201§ 230§ 389§ 391§ 390§ 470§ 421§ 357§ 77§ 420

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obo/10/2018 Identifikačné číslo spisu: 1006893462 Dátum vydania rozhodnutia: 30.08.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 228ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku, úč. do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) na povolenie obnovy konania. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie zo dňa 10. októbra 2008, v ktorom podrobne rozpísal skutkový a právny stav, ktorý sa v prejednávanej veci nezmenil. Súd na pojednávaní zisťoval, prečo žalovaný sám seba označoval rôzne, napr.

hospodárskej zmluvy č. 09478/91, ktorú uzatvoril so žalobcom dňa 18. septembra 1991,

zápisu v podnikovom registri Obvodného súdu Bratislava I. Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu, že tieto drobné nepresnosti na veci nič nemenia a uviedol, že ak by aj akceptoval túto „nepresnosť“, pri doručovaní zásielky na adresu trvalého pobytu žalovaného,

údajov uvedených v potvrdení Registra obyvateľov SR, Banská Bystrica zo dňa

1. septembra 2003, vyžiadaného pri doručovaní opravného uznesenia, táto zásielka sa dňa
2. októbra 2003 vrátila súdu s oznámením poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Na základe takto doplneného zisťovania zákonných podmienok na obnovu konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že

§ 228ods.

1 O. s. p. nie sú dôvody na povolenie obnovy konania. 4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol

§ 142ods.

1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne náklady nevznikli. 5. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (č. l. 85 - 87) z dôvodov

§ 205ods.

2 písm. a/, d/ a f/ O. s. p., tvrdiac, že vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nespráv­nym skutkovým zisteniam, súčasne že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolateľ namietol, že napadnuté uznesenie je postihnuté vadou

§ 221ods.

1 písm. i/ O. s. p. 6. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytkol, že sa v uznesení vecne nevysporiadal s ani jednou jeho námietkou, resp. dôvodom, zakladajúcim dôvodnosť obnovy konania v predmetnej veci. Poukázaním na § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O. s. p., ako aj odbornú literatúru Števček, M., Ficová, S.: Občiansky súdny poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 656, žalovaný vyslovil názor, že dôvod obnovy konania

§ 228ods.

1 písm. a/ O. s. p. je v danom prípade naplnený, a teda že záver prvoinštančného súdu o neexistencii dôvodov na obnovu konania je nesprávny.

1. Z odvolania žalovaného vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa
2. júla 1992 domáhal voči žalovanému zaplatenia 699 500,-Kčs. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa
3. decembra 1992 žalovaný uviedol, že došlo k zániku pohľadávok žalobcu a na preukázanie týchto tvrdení navrhoval ako dôkazy dva listy zo dňa
4. júla 1992, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu. O pokračovaní a ukončení konania nemal žalovaný odvtedy žiadnu vedomosť, a to až do času, kým sa nedozvedel o dôvodoch na obnovu konania. Uvedené navrhované dôkazy, ako ani ďalšie dôkazy (vý­sluch žalobcu a žalovaného) nemohli byť v pôvodnom konaní vykonané z dôvodov ob­jektívnej povahy, spočívajúcimi v nesprávnom doručovaní. Žalovaný tvrdí, že z listu Krajského úradu v Bratislave zo dňa
5. júna 1999 a z jeho prílohy, zalo­ženej v spise, sp. zn. 60Cb/68/99 (ďalej len „pôvodný spis“) ako č.
6. 26 a 27 vyplýva, že žalovaný ukončil dňa
7. februára 1995 vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorú dovtedy vykonával pod obchodným menom „Zdeno Kajzr STILL STUDIO, reklamná agen­túra“. Napriek tomu, že prvoinštančnému súdu bolo z uvedeného listu známe, že žalovaný už štyri roky podnikateľskú činnosť nevykonáva, doručoval súd prvej inštancie platobný rozkaz, č. k. 60Cb/68/99-31 zo dňa
8. augusta 1999 (ďalej len „platobný rozkaz“) na v tom čase už neexistujúcu, resp. nefunkčnú adresu miesta podnikania, pričom na obálke ako adresáta uviedol obchodné meno a miesto podnikania používané v minulosti žalovaným (STILL STUDIO reklamná agentúra Zdeno Kaizr) a aj to v podobe, v akej muselo byť označenie žalovaného predmetom opravného uznesenia. Skutočnosť, že na J. sa miesto podnikania žalovaného nenachádzalo, potvrdzuje aj vyjadrenie OO PZ Staré Mesto - Západ (č.
9. 64), z ktorého vyplýva, že na „uvedenej adrese sa ne­nachádza reklamná agentúra STILL STUDIO“. Zásielka s platobným rozkazom bola preto doručovateľom nespráv­ne doručovaná spoločnosti STILL, s. r. o., ktorá síce sídlila na tej istej adrese (J.), no táto ho odmietla prevziať z dôvodu, že adresátom tejto písomnosti bol subjekt označe­ný ako „Still Studio, reklamná agentúra, Zdeno Kaizr, Laurinská 18, P. O. Box 115, Bra­tislava“. Vzhľadom na to, že príslušná pošta nemohla zásielku odovzdať ani do poštové­ho priečinka (P. O. Box) s číslom 115, bola zásielka vrátená prvoinštančnému súdu dňa
10. sep­tembra 1999 s tým, že je založená v pôvodnom spise ako č.
12. Spoločnosť STILL, s. r. o. teda odmietla zásielku prevziať z dôvodu, že nebola jej adresátom a keďže platobný rozkaz nebol určený tejto spoločnosti, nešlo o bezdôvodné odopretie jej prijatia. Naopak, prevzatie platobného rozkazu bolo odopreté osobou, ktorá na jeho prevzatie nebola nijako oprávnená.
13. Žalovaný ďalej poukázal na prípis prvoinštančného súdu zo dňa
14. júla 1997, založený v pôvodnom spise ako č.
15. 21, z ktorého vyplýva, že už v roku 1997 (t. j. dva roky pred doručovaním platobného rozkazu) bol súdu známy fakt, že na adrese J. sa nachádza­lo sídlo spoločnosti STILL, s. r. o. V spojení s faktom, že v danom čase bol krajskému súdu známy aj zánik podnikateľa STILL STUDIO reklamná agentúra Zdeno Kajzr, má žalovaný za to, že platobný rozkaz mohol byť reálne a účinne doručovaný a doručený len fyzic­kej osobe G.. Tejto osobe však platobný rozkaz doručený nebol.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný tvrdí, že súdu prvej inštancie bolo už pri doručovaní platobného rozkazu v ro­ku 1999 na adresu niekdajšieho miesta podnikania žalovaného zrejmé, že na danom mieste nebude môcť označený adresát zásielku prevziať, pretože žalovaný už od ro­ku 1995 podnikateľskú činnosť nevykonával. Súčasne bolo z pôvodného spisu (č.
17. 23) zrejmé, že zásielku s platobným rozkazom, ktorú spoločnosť STILL, s. r. o. odoprela prevziať, nebolo možné považovať za doručenú, pretože nešlo o odopretie prevzatia adresátom zásielky. Nakoľko žalovanému nebol platobný rozkaz nikdy doručený, nemohlo dôjsť ani k náhradnému doručeniu. Súd prvej inštancie mal preto v zmysle § 173 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do
18. septembra 1999, platobný rozkaz uznesením v plnom rozsahu zrušiť a po­kračovať v konaní napríklad s opatrovníkom. Namiesto toho súd platobný rozkaz ponechal v platnosti, vydal k nemu dve opravné uznesenia, z ktorých sa prvé (č. k. 60Cb/68/99-56) stratilo, preto sa v pôvodnom spise nachádza len prvopis druhého uznesenia, č. k. 60Cb/68/99-59, ktorý súd doručoval žalovanému prostredníctvom ustanoveného opatrovníka.
19. K časti prvoinštančného uznesenia, týkajúcej sa nesprávnosti označovania žalovaného, žalovaný uviedol, že to bol sám žalobca, kto ešte v žalobe v roku 1992 žalovaného nesprávne označil ako „STILL STUDIO“, čo bol obchodný názov iného subjektu, re­gistrovaného v obchodnom registri v odd. Firm, vložka č. 2663 a nie obchodným menom žalovaného, ktoré znelo „Zdeno Kajzr STILL STUDIO, reklamná agentúra“. Toto nedostatočné označenie žalovaného žalobcom spôsobilo, že od roku 1992 najmenej do roku 1997 vznikali pri doručovaní písomností problémy, pretože nebolo jasné, kto je v skutoč­nosti žalovaným.
20. Na základe uvedených tvrdení sa žalovaný domnieva, že v pôvodnom konaní nemohli byť z objektívnych dôvodov vykonané viaceré dôkazy, najmä lis­ty zo dňa
21. júla 1992, ktoré preukazovali nedôvodnosť žaloby a zánik pohľadávok žalobcu, ako aj výsluchy účastníkov a iné doklady, ktoré by mohol žalovaný predlo­žiť na pojednávaní a ktoré by mohli privodiť žalovanému priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to žalovaný zastáva názor, že je daný dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia

§ 220O. s.

p. tak, aby bola v pôvodnej veci povolená ob­nova konania.

1. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalovaný, poukázaním na § 235 ods. 3 O. s. p., majúc za to, že v danej veci sú splnené predpoklady pre povolenie obnovy konania, namietol, že výrok o trovách konania je predčasný, pretože ak súd obnovu konania povolí, bude o tro­vách konania rozhodovať až v novom rozhodnutí, nie už v rozhodnutí o povolení obnovy konania.
2. Na základe všetkých uvedených tvrdení žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie, č. k. 3Cb/3/2006-79 zo dňa zo dňa
3. júla 2010 vo výroku o zamietnutí návrhu na obnovu konania zmenil tak, že obnova konania sa vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 60Cb/68/99 povoľuje. Vo výroku o trovách konania žalovaný navrhol uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť.
4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
6. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred
7. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C. s. p. (

ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a právnu vec posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 17.

§ 201veta prvá O.

s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

1. Žalovaný v odvolaní proti prvoinštančnému uzneseniu namietol, že v pôvodnom konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 60Cb/68/1999, z objektívnych dôvodov, ktoré spočívajú v nesprávnom doručovaní platobného rozkazu, č. k. 60Cb/68/99-31 zo dňa
2. augusta 1999, v dôsledku ktorej skutočnosti žalovaný o konaní nemal žiadnu vedomosť, neboli vykonané dôkazy, ktoré by preukazovali nedôvodnosť žaloby a ktoré by tak žalovanému privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tvrdí, že v dôsledku uvedeného je daný dôvod pre povolenie obnovy konania.
3. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 60Cb/68/1999 odôvodnil tým, že neboli zistené dôvody

ust. § 228 ods. 1 O. s. p. na povolenie obnovy konania, poukazujúc na dôvody rozhodnutia z

1. októbra 2018, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené.
2. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. (v súčasnosti v § 220 ods. 2 C. s. p.),

ktorého súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t. j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre účastníkov konania a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností účastníkov konania vo vzťahu k žalobou uplatnenému návrhu. Iba v takom prípade sa napĺňajú najmä kritériá určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia. 21. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že uznesenie kritériá riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia nespĺňa. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný písomným podaním zo 7. februára 2006, súdu prvej inštancie doručeným dňa 9. februára 2006, (č. l. 4 - 6), podal návrh na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 60Cb/68/1999, argumentujúc dôvodom na obnovu konania

§ 228ods.

1 písm. a/ O. s. p. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 3Cb/3/06-17 z 5. mája 2006 návrh na obnovu konania zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný po uplynutí subjektívnej lehoty

§ 230ods.

1 O. s. p. s tým, že v danej veci nejde o konanie v zmysle § 230 ods. 2 O. s. p. Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením, sp. zn. 1Obo/166/2006 z

1. novembra 2006 (č. l. 28) uznesenie prvoinštančného súdu, č. k. 3Cb/3/06-17 z
2. mája 2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie následne uznesením, č. k. 3Cb/3/06-31 z
3. júla 2007 návrh na obnovu konania opäť zamietol, dospejúc k záveru, že nie sú dôvody na jeho vyhovenie. Odvolací súd uznesením, sp. zn. 5Obo/74/2007 z
4. novembra 2007 (č. l. 39) uznesenie súdu prvej inštancie, č. k. 3Cb/3/06-31 z
5. júla 2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu opakovanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného v jeho predchádzajúcom uznesení. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 3Cb/3/06-43 z
6. októbra 2008 návrh na obnovu konania zamietol s poukazom na to, že nie sú dôvody v zmysle § 228 ods. 1 O. s. p. na povolenie obnovy konania, súčasne z dôvodu, že žalovaný nepreukázal dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania

§ 230ods.

1 O. s. p. Odvolací súd uznesením, sp. zn. 5Obo/9/2009 z

1. januára 2009 (č. l. 63) prvoinštančné uznesenie, č. k. 3Cb/3/06-43 z
2. októbra 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola vada konania spočívajúca v nenariadení pojednávania a nepredvolaní účastníkov na pojednávanie v prípade zamietnutia návrhu na obnovu konania z dôvodu nezistenia zákonných podmienok na obnovu

§ 228ods.

1 O. s. p., súčasne absentujúceho záveru súdu prvej inštancie o tom, z akého skutkového stavu vychádzal. Súd prvej inštancie následne uznesením, č. k. 3Cb/3/2006-79 z

1. júla 2010 (ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania) návrh na obnovu konania zamietol a rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi.
2. Po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu dospel odvolací súd k záveru, že toto je nepreskúmateľné z dôvodu, že vo vzťahu k zistenému skutkovému a právnemu stavu veci súd prvej inštancie odkazuje na svoje predchádzajúce, zrušené uznesenie, č. k. 3Cb/3/06-43 z
3. októbra
4. V ďalšom súd prvej inštancie opísal okolnosti zisťované na pojednávaní konanom dňa
5. júla
7. Odvolací súd zdôrazňuje, že odkaz na skutkový a právny stav opísaný v zrušenom rozhodnutí nepostačuje, osobitne za situácie, keď Najvyšší súd SR ako odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, č. k. 5Obo/74/2007-39 z
8. novembra 2007 súdu prvej inštancie vytkol nepreskúmateľnosť jeho uznesenia, č. k. 3Cb/3/06-31 z
9. júla 2007, ktorá bola daná tým, že z predmetného uznesenia nebolo zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a z ktorých konkrétnych dôkazov vyplývajú skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Tieto Krajský súd v Bratislave rozpísal práve v uznesení, č. k. 3Cb/3/06-43 z
10. októbra 2008, ktoré však bolo zrušené (a teda neexistuje). Napriek tejto okolnosti súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení skutkové zistenia neuviedol, v dôsledku ktorej skutočnosti je jeho rozhodnutie opäť nepreskúmateľné. Opäť sa tak dopustil už raz vytknutej vady majúcej za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.
11. Krajský súd v Bratislave sa tak pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia dostatočne neriadil ustanovením § 220 C. s. p. (resp. § 157 O. s. p., účinným v čase rozhodovania). Keďže uvedeným postupom súd znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie

§ 389ods.

1 písm. b/ C. s. p. zrušil a vec mu

§ 391ods.

1 C. s. p. vrátil na ďalšie konanie.

1. Odvolací súd na margo odvolateľom namietaného nesprávneho doručovania platobného rozkazu v pôvodnom konaní zdôrazňuje, že Občiansky súdny poriadok s účinnosťou do
2. júna 2016 a od
3. júla 2016 Civilný sporový poriadok, výslovne ustanovujú povinnosť doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené (§ 173 O. s. p., resp. § 266 C. s. p.); v opačnom prípade dochádza k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom (resp. znemožneniu žalovanej strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces). 27.

§ 390písm.

a/ C. s. p. odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 28.

§ 470ods.

2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

1. Odvolanie v predmetnej veci žalovaný podal doporučene na pošte dňa
2. júla 2010, a teda za účinnosti O. s. p. Preto v predmetnom prípade novú právnu úpravu o odvolaní a odvolacom konaní, účinnú od
3. júla 2016, aplikovať nemožno, nakoľko by došlo k porušeniu právnej istoty a očakávaní strany sporu v platný a účinný zákon.
4. Odvolací súd preto

§ 390písm.

a/ C. s. p. nepostupoval, keďže procesná vada, ktorou trpí konanie na súde prvej inštancie (nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia/rozhodnutí) a ktorá bola prvoinštančnému súdu vytknutá v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach (č. k. 1Obo/166/2006-58 z

1. novembra 2006, č. k. 5Obo/74/2007-39 z
2. novembra 2007 a č. k. 5Obo/9/2009-63 z
3. januára 2009), odstránená nebola. Ide pritom o porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces takej intenzity, ktorú v odvolacom konaní nie je možné eliminovať. 31.

§ 391ods.

2 C. s. p. je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak;

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je

§ 421ods.

1 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky;

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

§ 357písm.

a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie

§ 421ods.

1 nie je prípustné, ak;

1. a)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
2. b)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
3. c)je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu

písm. a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo

§ 77(§ 425 C.

s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha [dovolací návrh (§ 428 C. s. p.)]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť

ods. 1 neplatí, ak je:

1. a)dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
2. b)dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
3. c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany

druhej hlavy tretej časti tohto zákona, zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné

§ 420

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).