Obsah (6)

§ 83§ 88§ 192§ 11§ 3§ 14

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1KO/15/2018 Identifikačné číslo spisu: 7015201107 Dátum vydania rozhodnutia: 21.08.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 83zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. O opravnom prostriedku, ktorým žalobkyňa napadla uvedené rozhodnutie, rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý rozsudkom zo

1. októbra 2015 č.k. 1 Sp 46/2015-15 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z
2. júna 2015 č. 21337-8/2015-BA potvrdil. Aj toto rozhodnutie žalobkyňa napadla odvolaním. O odvolaní rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom z
3. decembra 2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 1 Sp 46/2015-15 zo
4. októbra 2015 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne z
5. júna 2015 č. 21337-8/2015-BA zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
6. Ako rozhodujúce skutočnosti v návrhu uviedla, že žalobkyňa nežiada o úrazovú rentu

§ 88zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ale žiada náhradu škody z dôvodu zanedbania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

§ 192zákona č.

311/2001 Z.z. Zákonník práce; prejednanie a rozhodnutie tejto otázky do jej právomoci nepatrí. Uvedené žalobkyňa tvrdí počas celého konania a potvrdila to aj v oznámení z

1. marca
2. V danom prípade jedná sa o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorým sa rieši všeobecná zodpovednosť

§ 192

Zákonníka práce, je pracovnoprávnym sporom a tieto spory prejednávajú a rozhodujú súdy (§ 3 C.s.p. v spojení s § 23 písm. h/ C.s.p.). Vzhľadom k uvedenému navrhla, aby v tejto právnej veci bola

§ 11ods.1 C.s.p.

určená právomoc Okresného súdu Košice II konať a rozhodnúť. 4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o právomoci

§ 11zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.") po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že rozhodovanie o uplatnenom nároku nepatrí do právomoci Sociálnej poisťovne.

1. V prejednávanom prípade je predmetom konania odškodnenie žalobkyne vo forme „renty" za poškodenia zdravia, ktoré utrpela v dôsledku pitia kontaminovanej vody z vodovodu na pracovisku žalovaného. V žalobe žalobkyňa tvrdí, že prítomnosť ťažkých kovov vážne poškodila jej zdravie lebo vodu z vodovodu požívala denne, minimálne cca dva litre počas dvoch rokov (r.2007 -2009) a upozornenie, že voda nespĺňa požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu zamestnávateľ vykonal až
2. mája
3. Žaloba na uspokojenie tohto nároku bola podaná na Okresný súd Košice I dňa
4. decembra
6. Súdy v danom prípade dospeli k záveru, že im nepatrí právomoc rozhodovať o uplatnenom nároku, konanie z toho dôvodu bolo zastavené a vec bola postúpená na ďalšie konanie a rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka Košice.
7. Sociálna poisťovňa, ústredie, do ktorej pôsobnosti patrí rozhodovanie o úrazovej rente, so záverom súdov o nedostatku právomoci nesúhlasí. Uviedla, že žalobkyňa nežiada o úrazovú rentu

§ 88zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; predmetom konania je náhradou škody z dôvodu zanedbania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

§ 192zákona č.

311/2001 Z.z. Uvedené potvrdila žalobkyňa naposledy aj v oznámení zo 14. marca 2018. 8.

§ 11C.s.p.

spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát najvyššieho súdu

tohto zákona. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané. 9. Pre posúdenie, do právomoci ktorého orgánu patrí rozhodnúť o určitej veci, je rozhodujúce predovšetkým porovnanie z ktorého právneho vzťahu žalobkyňa vyvodzuje uplatnený nárok. 10.

§ 3C.s.p.

súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich

zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 11. Citované ustanovenie § 3 C.s.p. určuje právomoc súdov v civilnom sporovom konaní., t.j. právomoc občianskoprávnych súdov. V zmysle tohto ustanovenia právomoc predstavuje zákonom stanovený okruh záležitostí vyplývajúcich z právnych vzťahov, teda sumár právnych záležitostí súkromnoprávneho charakteru ( iného charakteru, len keď to zákon výslovne pripúšťa). Pri skúmaní takto určenej právomoci rozhoduje vždy obsah právneho vzťahu, t.j. práva a povinnosti, a nie iba jeho úprava konkrétnym právnym odvetvím hmotného práva. 12.

§ 14zákona č.

311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

1. Dňom
2. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.), ktorý zrušil dovtedy platnú právnu úpravu zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, t.j. zákon č. 274/1994 Z.z.,

ktorého (§ 44a ods. 2 a § 44b ods. 2) mal zamestnávateľ právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa za neho hradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo aby mu uhradila ním nahradenú škodu. Zákonom č. 461/2003 Z.z. zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania bolo nahradené úrazovým poistením. Nárok na náhradu na straty na zárobku v zmysle § 198 ods.1 písm. a/ až c// a § 199 až § 213 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) v znení do

1. decembra 2003, vyplývajúci z pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škody pri pracovných úrazoch, sa od
2. januára 2004 zmenil na nárok z právneho vzťahu úrazového poistenia, teda na nárok na úrazovú dávku (rentu). V zmysle § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaní vo veciach sociálneho poistenia, rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov tohto poistenia Sociálna poisťovňa.
3. Žalobkyňa - so zreteľom na skutkové vymedzenie predmetu konania - si uplatňuje nárok, ktorý vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu. Konanie týka sa individuálneho pracovnoprávneho sporu, ktorý prejednávajú a rozhodujú súdy (§ 3 C.s.p.) Sama žalobkyňa v priebehu konania niekoľkokrát zdôraznila, že choroba z povolania u nej nebola zistená a nemôže byť preto ani poškodenou na účely poskytovania úrazovej renty. Zotrvávala na tom, že chce žalovať zodpovedného zamestnávateľa, nie Sociálnu poisťovňu a že podávala žalobu o náhradu škody. Iba na základe petitu žaloby, najmä keď existujúci rozpor medzi skutkovým tvrdením a petitom nebol doposiaľ odstránený, nie je možné usudzovať že žalobkyňou uplatnený nárok týka sa právneho vzťahu úrazového poistenia

zákona č. 461/2003 Z.z. Dôvodná bola preto námietka Sociálnej poisťovne o nedostatku právomoci.

1. So zreteľom na uvedené Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že súdy sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 C.s.p.).
2. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.