Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/19/2018 Identifikačné číslo spisu: 7613204813 Dátum vydania rozhodnutia: 22.08.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Anna Marková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 435C.s.p.

1. Podľa § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
2. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, aka/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
3. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia /§ 432 ods. 1 a ods. 2 C.s.p./.
4. Podľa § 447 písm. f/ C.s.p. dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v §

2. V zmysle citovaných ustanovení na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať dovolaním, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 C.s.p. a musia byť splnené podmienky dovolacieho konania, okrem iného aby dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolanie a aby dôvody dovolania boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. §

§435C.s.p.

1. Uplatnenie dovolacích dôvodov je plne v dispozícii účastníkov konania. Zákon kladie na ich vymedzenie prísne kvalitatívne nároky, čo súvisí aj s požiadavkou povinného zastúpenia. V preskúmavanej veci dovolateľ zastúpený advokátom prípustnosť dovolania vyvodzuje s ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.
2. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. musí dovolateľ konkretizovať právnu otázku riešenú dovolacím súdom a uviesť ako ju riešil odvolací súd, musí vysvetliť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a musí uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Pre posúdenie procesnej situácie, v ktorej je prípustné dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. má význam obsah pojmu „ právna otázka“, t. j. ako dovolateľ právnu otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Môže ísť o otázku buď hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. je charakteristický odklon jej riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu o situáciu, kedy sa už rozhodovanie v senátoch dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, avšak odvolací súd sa svojim rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.“
3. Z formulácie žalovaného, obsiahnutej v dovolaní, nie je možné posúdiť pri riešení akej otázky sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Odvolací súd posudzoval nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja, pričom vzťah posudzoval aj z hľadiska existencie nekalej. podmienky v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorého posúdenia sa dovolateľ dovoláva. Dovolací súd zdôrazňuje, že súdy oboch stupňov sa touto otázkou zaoberali, pričom nezistili naplnenie zákonných predpokladov pre záver o nekalosti takéhoto zmluvného dojednania. Dovolateľ v dovolaní poukázal na niekoľko rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré všeobecne poukazujú na ochranu spotrebiteľa pokiaľ ide o právo zo zmenky, ktorú vystavil spotrebiteľ, avšak ani jedno z nich neriešilo právo zo zmluvy o výhradnom sprostredkovaní, ktorú uzavreli účastníci konania. Odvolací súd sa preto od dovolateľom uvedených rozhodnutí dovolacieho súdu neodklonil a ani sa od nich odkloniť nemohol, lebo túto problematiku neriešili. Tým nebola splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania, stanovená v § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a dovolací súd nemohol pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu.
4. Napokon dovolací súd považuje za potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR zo
5. februára 2018, sp. zn. PL.ÚS 11/2016, ktorým rozhodol o súlade § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR tak, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods.1 v spojení s čl. 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Je teda protiústavné. Konštatoval, že aktuálna právna úprava svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov stavia akoby na stranu „zlých“ a spotrebiteľov na stranu „ublížených“ a na ochranu zraniteľného jednotlivca jestvujú miernejšie prostriedky, zvlášť formou právnej pomoci, a preto daná právna úprava nie je nevyhnutná na naplnenie tohto cieľa.
6. Dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný vo svojom dovolaní neoznačil rozhodnutia vyjadrujúce právne názory, od ktorých sa odvolací súd odklonil a zaujal iný právny názor, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal dovolací súd v rozhodnutiach. Žalovaný nevymedzil dôvod spôsobom uvedeným v §

§ 435C.s.p., preto dovolací súd dovolanie odmietol /§ 447 písm.

f/ C.s.p./.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje /§ 451 ods.3 C.s.p./.
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.