1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul prítomných účastníkov konania s tým, že
2 OSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. 3. Predmetom prieskumu bolo
krajského súdu rozhodnutie žalovaného z 12. marca 2015
4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Prešov z 30. septembra 2014, číslo: 9710401/5/4436416/ 2014/4154/Buko (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu resp. správcu dane), ktorým
6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 28 652,36 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006, t.j. znížil nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 65 362,05 € na sumu 36 709,69 € daňovému subjektu I. L. GROUP, spol. s r.o., Kukorelliho 60, Humenné, (ďalej len žalobca) potvrdil.
1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní daňovú kontrolu z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií do Maďarska zo dňa 02.05.
14 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2006 o sumu 34 067,54 € a priznal nadmerný odpočet v sume 31 294,51 €. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie a bývalé Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ho rozhodnutím zo dňa 25.11.2009 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe podnetu bývalého Daňového riaditeľstva SR zo dňa 11.01.2010
1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní začal správca dane dňa 17.02.2010 u daňového subjektu vykonávať opakovanú daňovú kontrolu. Daňový subjekt podal dňa 27.06.2011 žalobu na Krajský súd v Prešove o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vo veci opakovanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za november
výpovede tohto svedka prepravu tovaru on nehradil, hradil ju Talian. Na otázku správcu dane, ako sa nakontaktoval na dodávateľa, odpovedal, že si ho našiel na internete, nakoľko s internetom vie pracovať. Keď ho zamestnanci správcu dane vyzvali, aby názorne ukázal, či vie pracovať s internetom, odmietol. Skladovacie priestory, kde mal zložený tovar, mal v prenájme, ale neplatil zaň nič a nemá ani žiadnu zmluvu o prenájme. Svedok Jaroslav Havira uviedol, že peniaze mu L. U. odovzdával v hale, kde mal skladovacie priestory. Na otázku správcu dane, prečo nepodal daňové priznanie na DPH na miestne príslušný daňový úrad, odpovedal, že on daňové priznanie podal. Bol správcom dane vyzvaný, aby doložil doklad o podaní daňového priznania, nakoľko správca dane tvrdil, že podané nie je. Na to svedok odpovedal, že jeho mama mu všetky doklady, ktoré mal doma, spálila v peci. Tieto svedecké výpovede požadoval daňový subjekt pri ústnom pojednávaní dňa 17.06.2014 vykonať opätovne, preto správca dane zaslal predvolania na výsluch svedka pre M. F., O. F., M. F., ako aj upovedomenie o výsluchu svedka pre konateľa žalobcu. Svedok M. F. HE TRANZ LABOREC, Čabalovce, uvedené predvolanie prevzal, ale na stanovený termín pojednávania sa nedostavil. Nedostavil sa ani konateľ žalobcu L. U.. Dňa 24.07.2014 sa dostavil na Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, M. F. HE TRANZ LABOREC, čo bolo oznámené konateľovi žalobcu L. U. dňa 24.07.2014, že sa koná na daňovom úrade ústne pojednávanie so svedkom M. F.. Konateľ žalobcu L. U. sa uvedeného pojednávania nezúčastnil a svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil. Zamestnanci správcu dane oboznámili konateľa žalobcu L. U. so zápisnicou o ústnom pojednávaní so svedkom M. F. zo dňa 24.07.2014. Svedok Juraj F. tvrdil, že prepravoval tovar z Giraltoviec do Prahy. Kontaktoval ho L. U. a aj ho riadil odkiaľ a kam ho má odviesť. Presnú adresu si nepamätá. Dodal, že on tachografické kotúčiky nevyhotovoval manuálne, len dopísal kilometre. Jazda bola riadna, len tachograf nerobil kilometre, tak dokreslil spodok. Dokreslil ich, aby to bolo kompletné. Uviedol, že synovia žijú dlhodobo v Anglicku s celou rodinou. Dňa 25.07.2014 sa na ústne pojednávanie vo veci vypočutia svedka dostavil M. F. (syn), Čabalovce 71, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Tohto pojednávania sa zúčastnil aj konateľ žalobcu L. U.. Svedok uviedol, že príkaz na cestu mu dal otec a aj všetky informácie. On si už nepamätá, koľkokrát vykonal prepravu, miesto nakládky bolo za Giraltovcami, ale spôsob nakladania a ani trasu si nepamätá. Tovar viezol do Prahy, kde zavolal na číslo telefónu, ktoré dostal od otca, a čakal na benzínke. Prišlo auto a išiel za nimi. Bližšie si už nepamätá. Na predvolanie sa nedostavil O. F., T., ktorému bolo zaslané predvolanie na výsluch svedka zo dňa 18.06.2014 a zo dňa 16.07.2014. Svedok O. F. sa
vyjadrenia jeho otca M. F. dlhodobo zdržiava v Anglicku aj s rodinou. Z dôvodu odstránenia všetkých pochybností pri vyhodnocovaní znaleckého posudku zaslal správca dane dožiadanie na Daňový úrad Žilina za účelom vypočutia svedka - osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti v odbore Doprava cestná. Z odpovede vyplynulo, že znalec je zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch viazaný mlčanlivosťou v prospech zadávateľa a tejto mlčanlivosti je oprávnený zbaviť ho zadávateľ alebo minister spravodlivosti. Na základe týchto skutočností zaslal správca dane žiadosť o doplnenie informácie zo dňa 05.10.2010 na PPZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite - odbor Stred, Banská Bystrica. Dňa 12.05.2011 bola správcovi dane doručená odpoveď z PPZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite - odbor Stred, Banská Bystrica, spolu s prílohou - zápisnica o výsluchu svedka. Znalec opätovne potvrdil, že všetky tachografické krúžky boli zhotovené manuálne, neboli vložené do tachografu a údaje, ktoré čiastočne zodpovedajú informáciám z tachografických krúžkov a priloženej dokumentácie, sa týkajú len a len písomných údajov na krúžkoch, ktoré boli napísané vodičom vozidla. Znalec opätovne zdôraznil, že ani jeden záznam rýchlosti a ubehnutej vzdialenosti na predložených tachografických krúžkoch nebol vyhotovený záznamovým zariadením - tachografom. Z toho vyplýva, že na krúžkoch sa nachádzajú fiktívne informácie o priebehu prepravy vozidla, ktoré mohli v náhodnom prípade súhlasiť s prepravnými dokladmi (ubehnutá vzdialenosť). To však neznamená, že takáto preprava musela byť vykonaná. Vek vozidla nemá vplyv na činnosť tachografu. Vzhľadom na požiadavku konateľa žalobcu pri ústnom pojednávaní zo dňa 17.06.2014 o opätovné vykonanie tohto dôkazu zaslal správca dane dňa 23.07.2014 žiadosť o doplnenie informácií na Národnú kriminálnu agentúru, NJFP Expozitúra, Stred Banská Bystrica, ktorá vo svojej odpovedi dňa 27.08.2014 uviedla, že konanie bolo ukončené dňa 05.11.2010, a to návrhom na podanie obžaloby, že predmetná vec už nie je v prípravnom konaní, nie je možné vykonávať procesné úkony a z uvedeného dôvodu nemôže žiadosti vyhovieť. Správca dane následne vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do Českej republiky, ktoré doteraz neboli správcovi dane predložené, daňový subjekt však žiadne dôkazy nepredložil. Dňa 30.09.2014 vydal správca dane rozhodnutie, voči ktorému podal žalobca odvolanie a následne vo veci vydal žalovaný napadnuté potvrdzujúce rozhodnutie z 12.03.2015. 6. Včas podanou žalobou poukázal žalobca na nezákonnosť prerušenia daňového konania z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii v rozpore s výkladom Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo 17. decembra 2013, sp.zn. 5Sžf/68/2012, a z dôvodu doručenia výsledkov preverovania orgánmi činnými v trestnom konaní, čo nemá oporu v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Argumentoval, že nedošlo k prerušeniu plynutia lehôt
5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, a že za zdaňovacie obdobie november 2006 došlo k zániku práva vyrubiť daň z pridanej hodnoty alebo rozdielu dane. Správca dane bol povinný daňovú kontrolu ukončiť najneskôr do 22. januára 2008. Namietal, že prerušenie daňovej kontroly
1 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní je podmienené existenciou prekážok, ktoré správcovi dane dočasne bránia v konaní. Z rozhodnutia správcu dane nevyplýva, prečo dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní nemohol správca dane objektívne získať a zabezpečiť vykonaním dokazovania v rámci daňovej kontroly. Argumentoval, že správca dane je kompetentný orgán vo veciach správy daní, neuznanie daňového dokladu nie je podmienené existenciou rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Správca dane nie je závislý na zistení, či sa žalobca dopustil trestného činu. Namietal, že dôvodom na prerušenie konania nemohlo byť odstúpenie veci na prešetrenie orgánom činným v trestnom konaní, pretože posudzovanie trestnoprávnej zodpovednosti nemôže byť konaním o predbežnej otázke ani konaním o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Správca dane bol povinný vykonať vlastné dokazovanie
511/1992 Zb. o správe daní, mohol a mať požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku, resp. o podaní vysvetlenia a nie vyčkávať na výsledky trestného konania. Na prerušenie daňovej kontroly rozhodnutím správcu dane zo 4. augusta 2008 neboli zákonné dôvody a uvedené rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom a nemohlo vyvolať účinky neplynutia lehôt
5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Dôvodil, že doručenie a prerokovanie protokolu správcu dane z 1. júla 2009 nie je úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a právo vyrubiť daň z pridanej hodnoty za nové zdaňovacie obdobie november 2006 zaniklo 31. decembra 2011. Správca dane mal
1 písm. h/ Daňového poriadku konanie vo veci zastaviť. Namietal, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a vykazujú závažné znaky arbitrárnosti. Ťažiskové dôkazy boli zistené spôsobom, ktorý spochybňuje ich zákonnosť, nakoľko správne orgány neumožnili žalobcovi uplatniť jeho procesné práva. Namietal, že povinnosť uvedená v § 72 ods. 2 Daňového poriadku nie je naplnená tým, že žalovaný iba reprodukuje tvrdenia správcu dane uvedené v jeho rozhodnutí. Argumentoval, že preukázané bolo len to, že tachografické krúžky boli manuálne upravené a nie to, že preprava nebola vykonaná. Tovar sa však neprepravuje tachografom, ale vozidlom, ktoré je funkčné aj s nefunkčným tachografom. Poukázal, že rozdiely vo výpovediach M. F. a jeho syna
správnych orgánov nemôžu mať vplyv na výsledok konania a správne orgány ich zhodnotili tak, akoby M. F. poprel prepravu tovaru. V doplnení k žalobe poukázal žalobca na metodický pokyn žalovaného č. 75/2014,
ktorého zistenia polície sú len podporným dôkazom. Argumentoval, že v odôvodnení rozhodnutia nemôžu správne orgány uvádzať skutkové zistenia, ktoré sami nevykonali. Správne orgány iba použili dôkazy získané políciou. Poukázal na logický rozpor medzi závermi orgánov činných v trestnom konaní a závermi daňových orgánov, nakoľko
orgánov činných v trestnom konaní a Okresného súdu Humenné tovar neexistoval, a teda neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Daňové orgány v rozhodnutiach tvrdili, že tovar existoval, ale nebolo preukázané dodanie do iného členského štátu. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, nález Ústavného súdu SR a rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky týkajúce sa obdobnej problematiky. Dôvodil, že zo spisu správnych orgánov nevyplýva, že by mal žalobca možnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov v daňovom konaní, ako daňové orgány vykonali dôkazy zadovážené v trestnom konaní pri zachovaní práva žalobcu vyjadriť sa k týmto dôkazom. Namietal, že nie je možné v daňovom konaní preberať skutkové a právne závery iných štátnych orgánov a považovať ich za nespochybniteľné. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
krajského súdu zákonné a má právne účinky uvedené v § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 o správe daní, t.j. ak je konanie prerušené, lehoty
tohto zákona neplynú. Z uvedeného dôvodu správca dane postupoval správne, ak kontrolu prerušil, k čomu o oprávňovali jednotlivé vyššie citované ustanovenia zákona. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol následne prerokovaný a doručený protokol. Tento úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane bol vykonaný právne relevantným spôsobom v lehote do
odseku 8 citovaného ustanovenia zákona je daňový subjekt povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Správca dane v priebehu kontroly postupoval v zmysle § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, si pre svoje závery zabezpečil dostatok dôkazov, a to v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj vlastným konaním, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov z ktorých vyplynulo, že k preprave tovaru, a teda aj k dodaniu tohto tovaru do iného členského štátu nedošlo. Tieto dôkazy neboli získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. 11. Krajský súd mal za to, že správca dane nepreniesol zodpovednosť na orgány činné v trestnom konaní ako tvrdí žalobca, ale postupoval v zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní,
ktorého ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Toto ustanovenie zákona správa dane využil z dôvodu, aby správne určil daň, pretože nebolo možné jednoznačne určiť, či došlo k nákupu a predaju sušeného mlieka od spoločnosti STANDom, s.r.o. pre PS AFFAIR s.r.o., a či došlo k preprave tohto tovaru. Krajský súd mal za potrebné podotknúť, že správca dane nepodal podnet na trestné stíhanie, iba využil inštitút rozhodnutia o predbežnej otázke, čo je plne v súlade s procesnými ustanoveniami, ktorými sa riadia daňové orgány a aj v súlade s § 259 ods. 1 Trestného zákona. Policajnými orgánmi v rámci šetrenia boli zabezpečené listinné materiály, ktoré správca dane využil ako dôkaz vo svojom konaní, a tento dôkaz správne vyhodnotil, nakoľko daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní spočívalo na ňom.
krajského súdu zaťažený veľkými pochybnosťami o jeho reálnom uskutočnení. Logicky sa teda správca dane zameral na preverenie splnenia podmienok oslobodenia od dane
5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Na preukázanie uskutočnenia prepravy tovaru predložil deklarovaný prepravca M. F. tachografy z dotknutých vozidiel. Na základe požiadavky orgánov činných v trestnom konaní boli vypracované znalecké posudky na predložené tachografické krúžky vyhodnotením obsahu ktorých správca dane považoval prepravu tovaru do iného členského štátu za nepreukázanú. Správca dane nemal hodnoverný dôkaz o neuskutočnení zdaniteľného plnenia medzi dodávateľom STANDom a odberateľom - žalobcom a nemal dôkaz o tom, že spoločnosti STANDom vznikla daňová povinnosť. Ťažiskovým bodom preto pre správcu dane bolo dokázanie nevykonania prepravy do Čiech a všetky ostatné dôkazy výpovede a zistenia, ako aj rozsudok Okresného súdu Humenné len dodávajú tomuto dôkazu správnosť úsudku. 14. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval
3 Daňového poriadku krajský súd argumentoval, že správca dane si pre svoje závery zabezpečil dostatok dôkazov, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, na základe ktorých bolo preukázané, že platiteľ neprepravil sušené mlieko do Českej republiky a žalobca žiadne sušené mlieko už na sklade nemá. Správca dane považuje dodanie sušeného mlieka za dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Následne
1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva dodaním tovaru, a preto v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru vznikla platiteľovi daňová povinnosť. Správca dane si nevyberal z viacerých dôkazov, pretože ako dôkaz použil všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Následne oboznámil výsledky zistení daňovému subjektu a daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili závery správcu dane, že deklarované obchody sa neuskutočnili od deklarovaného dodávateľa a pre deklarovaného odberateľa. V danej veci ide o dôkaznú núdzu u daňového subjektu, ktorý nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by odstránil pochybnosti správcu dane uvedené v protokole o kontrole a v odvolacom konaní sa upriamil na hodnotenie dôkazných prostriedkov zabezpečených správcom dane. Znalecké posudky, ktoré boli tiež podkladom pre vydanie rozhodnutia v daňovom konaní boli zabezpečené nezávisle na príslušnom daňovom konaní, orgánmi policajného zboru na základe ich objednávky pre ich účely, a to v súvislosti s vedením vyšetrovania proti konateľovi žalobcu Igorovi Lopatovi. Správca dane bol oprávnený takto získaný dôkazný prostriedok použiť v daňovom konaní. K porušeniu § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 515/1992 Zb. o správe daní nedošlo, pretože k porušeniu by došlo iba v prípade, keby správca dane si tieto znalecké posudky zabezpečil sám, či už formou požiadania o vykonanie tohto znaleckého posudku alebo formou výsluchu znalca, a neumožnil by daňovému subjektu klásť znalcovi otázky v priebehu jeho svedeckej výpovede, resp. k záverom jeho znaleckého posudku. Správca dane neuskutočnil sám ústne pojednávanie so znalcom, ale rozhodol sa požiadať orgány činné v trestnom konaní aj o uskutočnenie vypočutia znalca, avšak nie z dôvodu, aby sa vyhol povinnosti umožniť daňovému subjektu uplatniť svoje právo, ale z dôvodu, že aj znalecký posudok zadávalo na vypracovanie Prezídium PZ SR UBOK, odbor Stred, Banská Bystrica. Na základe vyššie uvedených skutočností námietku žalobcu, že znalecký posudok nebol zabezpečený nezávisle na daňovom konaní, a že bol zabezpečený procesne chybným spôsobom, a preto nie je dôkazom na základe ktorého mohlo byť vydané preskúmavané rozhodnutie, považuje krajský súd za nedôvodnú.
žalobcu naplnené tým, že súd námietky žalobcu označí za bezpredmetné a jednostranne obhajuje závery správnych orgánov bez toho, aby výsledok konfrontácie záverov žalovaného a záverov žalobcu predstavil zákonne konformným spôsobom. Rozsudok žalobca označil za zmätočný, z viacerých dôvodov za vnútorne rozporný a v extrémnom rozpore so zisteným skutkovým stavom. Žiadal aby najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, tak že ruší rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a aby priznal žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
1 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Súd uvádza, že v danom prípade išlo o začatie konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. V rozpore s uvedeným súd uvádza, že správca dane využil ustanovenie § 26 ods. 1 zákona z dôvodu, aby správne určil daň, pretože nebolo možné jednoznačne určiť, či došlo k nákupu a predaju sušeného mlieka od spoločnosti STANDom, s.r.o. pre PS AFFAIR, s.r.o. a či došlo k preprave tohto tovaru. Konanie o predbežnej otázke a konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia predstavujú samostatné inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať.
žalobcu výsledkom činnosti orgánov polície nemalo a nemohlo byť žiadne rozhodnutie o predbežnej otázke, a teda predbežná otázka nemohla byť dôvodom prerušenia konania. Súd tvrdením, že bolo potrebné určiť, či došlo k nákupu a predaju sušeného mlieka a či došlo k preprave tohto tovaru dal plne za pravdu žalobcovi, že išlo o otázky, ktorých riešenie prislúchalo výlučne správcovi dane, správca dane mal rovnaké oprávnenia ako policajné orgány, a teda neexistovala žiadna prekážka ani v podobe predbežnej otázky ani v podobe inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorá správcovi dane dočasne bránila v konaní a prerušenie kontroly bolo protizákonné. 22. K tvrdeniu súdu, že znalecké posudky boli zabezpečené nezávisle na príslušnom daňovom konaní, uvádza žalobca, že takéto tvrdenie je v extrémnom rozpore so skutkovým stavom. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že správca dane oznámil orgánom činným v trestnom konaní podozrenie z páchania ekonomickej trestnej činnosti a polícia na základe uvedeného oznámenia začala vyšetrovanie a zabezpečila vypracovanie znaleckých posudkov. K porušeniu zákona by
súdu došlo iba ak by si správca dane predmetné znalecké posudky zabezpečil sám. Žalobca tvrdí, že uvedeným postupom došlo k protiústavnému zásahu do práv žalobcu, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 511/1992 Zb. Dôkazy boli v trestnom konaní zabezpečené účelovo tak, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť žalobcovi uplatniť svoje práva posľa ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., najmä práva klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, pripadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 23. Ďalej žalobca poukázal na to, že súd sa v rozsudku vôbec nezaoberal judikatúrou, ktorú uviedol v doplnení k žalobe, pritom z tejto judikatúry jednoznačne vyplývalo, že neboli splnené obligatórne podmienky pre prerušenie daňovej kontroly, išlo o otázky a skutočnosti, ktorých riešenie prislúchalo výlučne správcovi dane a to, že dôkazy, ktoré majú pôvod v trestnom konaní nemôžu byť jedinými rozhodujúcimi dôkazmi na ktorých správca dane založí svoje rozhodnutie. V prípade argumentácie žalobcu judikatúrou, musí sa súd s názormi uvedenými v týchto rozsudkoch argumentačne vysporiadať. Keďže súd takto nepostupoval,
žalobcu takýto postup vykazuje znaky arbitrárnosti. 24. Opätovne žalobca poukázal na to, že krajský súd uviedol, že správca dane nemal k dispozícii dôkazy o neuskutočnení nákupu mlieka a neuznaní odpočtu dane z nákupu, a teda sa logicky zameral na preverenie splnenia podmienok oslobodenia
5 zákona č. 222/2004 Z.z. Logika súdu
žalobcu spočíva v tom, že ak teda správca dane nemal k dispozícii dôkazy o neuskutočnení nákupu mlieka a musel akceptovať odpočítanie dane z uvedeného nákupu, potom ak chcel zabezpečiť inkaso dane od žalobcu preniesol spor z roviny neexistujúceho tovaru, do roviny nepreukázania dodania tovaru v režime oslobodenia do Českej republiky, pretože len pri existujúcom tovare mohla v tuzemsku vzniknúť daňová povinnosť.
žalobcu nie len marením účelu daňovej kontroly a správy daní, ale predovšetkým porušením práv žalobcu, ktoré mu výslovne vtedy platný zákon priznával. III.
2 v spojení s § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s §246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
tvrdení správcu dane nosné a rozhodujúce, bolo v konečnom dôsledku žalobcovi zamedzené uplatniť svoje práva
ustanovenia § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., zvoleným postupom bol žalobca ukrátený najmä na práve klásť znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Z administratívneho spisu, je zrejmé, že samotný žalovaný si bol vyššie uvedených skutočností vedomý a opakovane ich uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd správne konštatoval, že zo strany žalovaného bola predložená iba faktúra, doklad o úhrade a tachografické krúžky, ktoré boli podrobené analýze, avšak okrem vystavených faktúr a ústneho vyjadrenia, že bola preprava uskutočnená, žalobca a ani šoféri nedoložili žiadne iné vierohodné dôkazy o vykonaní prepravy, či už doklady o nákupe PHM, diaľničných známok, alebo doklady o prenocovaní, či iné hmatateľné dôkazy o vykonanej preprave. Odvolací súd má za to, že z obsahu administratívneho spisu nemožno vyvodiť akým spôsobom daňové orgány vykonali v daňovom konaní dôkazy, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia rozhodujúce a boli zadovážené v trestnom konaní, a to pri zachovaní žalobcovi zákonne garantovaných práv, vyjadriť sa k takým to dôkazom.
názoru odvolacieho súdu použité skôr ako dôkazy podporné a nie naopak.
4 OSP
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. 41. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. 42. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.