1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 406/2016 zo dňa 31.03.
názoru sťažovateľa krajský súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nedostatočne vysporiadal s faktickou stránkou veci a z tohto dôvodu opomenutie vecnej stránky veci mohlo s najväčšou pravdepodobnosťou krajský súd naviesť na nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil sťažovateľovi ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že krajský súd sa v odôvodnení uznesenia žiadnym spôsobom nezmienil o tom, ako sa sťažovateľ vysporiadal s výzvou na predloženie plnomocenstva, keďže z neho nie je zrejmé či sťažovateľ predložil krajskému súdu plnomocenstvo, ktorým dňa 22.07.2015 splnomocnil advokáta (JUDr. Tomáša Hauptvogela) na zastupovanie v tomto konaní. Uvedeným postupom krajského súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Záverom zdôraznil, že odmietnutá žaloba sťažovateľa bola spísaná advokátom a preto nevidí žiadny dôvod, aby krajský súd o predmetnej žalobe nerozhodol. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 5.
1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6.
2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7.
1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8.
2 S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o:
1 a 2 S.s.p., žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 10. Žalobca nemusí byť zastúpený
odseku 1 a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu
, b) v konaní
2 písm.
osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. 11.
S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 12.
f/ S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený
1 alebo §
1 písm. f/ S.s.p. odmietol, nakoľko sťažovateľ aj napriek výzve súdu nebol zastúpený advokátom a teda nesplnil podmienku obligatórneho právneho zastúpenia v zmysle § 49 ods. 1 a 2 S.s.p. Krajský súd pritom ustálil predmet resp. typ súdneho konania tak, že je ním rozhodnutie žalovaného č. 406/2016 zo dňa 31.03.2016, ktorým žalovaný vo forme všeobecne záväzného nariadenia schválil územný generel dopravy Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. 14. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že činnosť správneho súdu pri poskytovaní ochrany
Správneho súdneho poriadku pozostáva z dvoch skupín procesných úkonov. V prvom rade ide o preskúmanie procesných podmienok a následne o meritórne rozhodnutie o uplatnenom nároku. Procesné podmienky sú zákonom stanovené požiadavky, ktorých absencia spôsobuje, že správny súd musí konanie ukončiť bez toho, aby sa zaoberal nárokom žalobcu vo veci samej. Ukončenie konania nastáva buď odmietnutím žaloby (§ 98 S.s.p.), alebo zastavením konania (§ 99 S.s.p.). Procesné podmienky treba vždy skúmať
typu konania (§ 6 ods. 2 písm. a/ až k/ S.s.p.), v ktorom sa žalobca domáha súdnej ochrany. Pred ich skúmaním musí správny súd preto najskôr zo žaloby ustáliť tento typ konania (druh žaloby). Označenie typu konania (druhu žaloby) je vždy aj zákonnou náležitosťou žaloby, ktorú musí účastník uviesť, a správny súd následne preskúma, či možno žalobe priradiť navrhovaný režim súdnej ochrany. 15. Jednou z procesných podmienok konania je i žalobná legitimácia (aktívna procesná legitimácia), ktorá sa skúma
jednotlivých typov konaní (§ 6 ods. 2 S.s.p.), v ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať. Vo všeobecnosti sa rozlišuje žalobná legitimácia účastníka administratívneho konania (§ 178 ods. 1 S.s.p.), žalobná legitimácia prokurátora (§ 178 ods. 2 S.s.p.) a žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti (§ 178 ods. 3 S.s.p.). Nedostatok procesnej podmienky je neodstrániteľná podmienka konania a správny súd pri jeho zistení žalobu odmietne. V nadväznosti na to je potrebné uviesť, že obligatórne právne zastúpenie (§ 49, § 50 S.s.p.) je taktiež procesnou podmienkou, (ktorá sa vzťahuje už na predprocesné štádium podania žaloby), avšak logicky pristúpiť k skúmaniu tejto procesnej podmienky možno až po ustálení typu konania a posúdení aktívnej legitimácie žalobcu. 16. V predmetnej veci kasačný súd z obsahu podanej žaloby sťažovateľa, doručenej správnemu súdu dňa 21.6.2016 zistil, že sťažovateľ sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného označeného ako „,všeobecne záväzné nariadenie č. 406/2016 zo dňa 31.01.2016.“ V ďalšej časti žaloby sťažovateľ konkretizoval, že ,,dňa 31.3.2016 schválilo mestské zastupiteľstvo žalovaného uznesením vo forme všeobecne záväzného nariadenia, uznesenie č. 406/2016 t.j. napadnuté rozhodnutie, ktorým bol schválený územný generel dopravy hlavného mesta SR Bratislavy.“
názoru najvyššieho súdu z takto formulovaného predmetu preskúmavacieho konania nemožno spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver o type konania, na základe čoho by bolo možné žalobe priradiť navrhovaný režim súdnej ochrany a v nadväznosti na to posúdiť aj splnenie požiadavky týkajúcej sa obligatórneho právneho zastúpenia v zmysle § 49 ods. 1 a 2 S.s.p. Z obsahu podanej žaloby tak možno vyvodiť, že sťažovateľ sa domáhal súdnej ochrany
štvrtej hlavy S.s.p. upravujúcej konania vo veciach územnej samosprávy, avšak nemožno jednoznačne ustáliť, či ide o konanie o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva v zmysle ustanovení § 348 a nasl. S.s.p. resp. či ide o konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia
S.s.p. 17. Žalobná legitimácia na podanie žaloby
patrí prokurátorovi, ak nebolo vyhovené jeho protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu pomenovaným subjektom. Žalobná legitimácia prokurátora však nie je výlučná. Prijatím Správneho súdneho poriadku
2 patrí žalobná legitimácia aj zainteresovanej verejnosti (§ 42 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením orgánu územnej samosprávy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov (§ 42 ods. 2 S.s.p.), pričom právne zastúpenie
1 S.s.p. nie je dotknuté.
1 alebo § 50, ktorý by odôvodňoval aplikáciu § 98 ods.1 písm. f/ S.s.p. za predčasný. 20. Kasačný súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu postupom
1 S.s.p. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní ustáliť typ konania tak, aby bolo možné posúdiť i žalobnú legitimáciu sťažovateľa a v nadväznosti na to i otázku povinného právneho zastúpenia. 21.
S.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.