1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. M. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 24. júna 2014, sp. zn. 6T/8/2014, bol obvinený R. M. uznaný za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, tieto následne prechovávali u seba, pričom R. M. po ich zadovážení tieto následne ukrýval a prechovával na rôznych miestach, v takzvaných mŕtvych schránkach v prírode, v okolí D. P., taktiež na hausboate zn. X., ev. č.: F.-X-XXXXX pri hoteli X. na D. P., alebo u seba v mieste bydliska, pričom za účelom predaja týchto zakázaných látok, sa uvedené osoby kontaktovali prostredníctvom mobilných telefónov, kedy si dohodli množstvo drogy, cenu a miesto odovzdania, následne sa prevažne stretávali na odľahlých miestach teritória D. s tým, že R. M. tieto drogy predával viacerým dealerom, ako aj viacerým koncovým konzumentom, od R. M. marihuanu odoberal U. I., ktorý ju následne prechovával v mieste svojho bydliska a priestorov k nim prináležiacim a postupne predával viacerým koncovým užívateľom, a to minimálne osobám U. X., R. M., Y. X., E. B., R. P., G. X., ďalej marihuanu odoberali od R. M. aj U. M., ktorú prechovával v P. v priestoroch rodinného domu č. XXX o hmotnosti 0,57 g, v motorových vozidlách B. N., ev. č.: Z.-XXXAV o hmotnosti 0,58 g a F.I X., ev. č.: Z. o hmotnosti 13,72 g, a aj U. B. ktorý si dňa
172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 , § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
4 Trestného zákona súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému zároveň uložil ochranný dohľad vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
1 písm. b) Trestného zákona obvinenému uložil aj povinnosť jedenkrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obvinení R. M., U. I., F. M., I. I. a U. M.. Odvolanie podal i prokurátor, a to proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaných I. I. a U. M., a tiež pre chýbajúci výrok o ochrannom opatrení u obžalovaného I. I.. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 22. októbra 2014, sp. zn. 2To/76/2014 rozhodol tak, že
1 písm. b), písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/8/2014 z 24. júna 2014 v časti týkajúcej sa obvinených R. M., U. I., F. M. a U. M.. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinených R. M., U. I., F. M., U. M. uznal za vinných. Obvineného R. M. uznal za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, tieto následne prechovávali u seba, pričom obvinený R. M. po ich zadovážení tieto následne ukrýval a prechovával na rôznych miestach, v takzvaných mŕtvych schránkach v prírode, v okolí D. P., taktiež na hauseboate zn. X., ev. č.: F.-X-XXXXX pri hoteli X. na D. P. u seba i v mieste bydliska, pričom za účelom ich predaja a distribúcie sa uvedené osoby kontaktovali prostredníctvom mobilných telefónov, kedysi dohodli množstvo drogy, cenu a miesto odovzdania, následne sa prevažne stretávali na odľahlých miestach teritória D., s tým že obvinený R. M. tieto drogy predával viacerým dealerom, ako aj viacerým koncovým konzumentom, najmä obvineným U. I., F. M., U. M. a dňa
2 Trestného zákona; § 38 ods. 3 Trestného zákona; § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
4 Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
1 písm.
1 písm. c), Trestného poriadku (zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu) , § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku a na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia). K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku dovolateľ uviedol, že
3 Trestného poriadku, vyšetrovateľ je povinný v uznesení o vznesení obvinenia okrem iného uviesť miesto a čas spáchania skutku, pre ktorý vznáša obvinenie voči konkrétnej osobe.
c) Trestného poriadku obžaloba na konkrétnu osobu, musí okrem iných náležitostí, obsahovať aj miesto a čas spáchania skutku, pre ktorý sa obžaloba podáva. Dovolateľ zastáva názor, že v jeho prípade sa orgány činné v trestnom konaní (vyšetrovateľ PZ, prokurátor) a súdy (Okresný súd Námestovo a Krajský súd v Žiline ) vyššie uvedenými ustanoveniami zákona neriadili, čím mu zabránili riadne sa obhajovať. Vyplýva to najmä z toho, že v každom rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdov sa ako miesto spáchania skutku uvádza „Z. D." a ako čas spáchania skutku jún 2012 až 10. mája 2013. Dovolateľ zastáva názor, že za takýchto podmienok nemohol riadne a včas uplatniť svoje právo na obhajobu. Totiž „ Z. D." je dosť veľká oblasť, ktorá
dovolateľa nezodpovedá slovu miesto tak, ako ho majú na mysli vyššie uvedené ustanovenia zákona. Obdobne obdobie od júna 2012 do 10. mája 2013 je dosť dlhé časové obdobie, ktoré
dovolateľa tiež nezodpovedá slovu „ čas".
dovolateľa, pokiaľ by orgány činné v trestnom konaní a súdy vo svojich rozhodnutiach v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona, uviedli konkrétne miesto a konkrétny čas jeho protiprávneho konania, mal by plnú možnosť v súlade so svojím právom na obhajobu buď svoju vinu priznať alebo ju poprieť s uvedením hodnoverných dôkazov, ktoré by preukazovali, že v danom konkrétnom čase na danom konkrétnom mieste sa nemohol nachádzať (napr. z dôvodu pobytu na dovolenke v zahraničí, v nemocnici, atď ). Nielen orgány činné v trestnom konaní a súdy, ale ani spoluobvinení neuviedli v súlade so zákonom miesto a čas spáchania skutku. Ich rozhodnutia a výpovede sa javia ako nenapadnuteľné. Táto skutočnosť vyvoláva odôvodnené pochybnosti o tom, či zo strany obvineného ku skutku dílerstva vôbec došlo. Je nespochybniteľné, že dovolateľ je obyvateľom obce O., ktorá spadá do Z. D., teda že v období od júna 2012 do 10. mája 2013 sa po tomto teritóriu pohyboval a o to viac, že bol živnostníkom a konateľom firmy V. N. s.r.o. Nijako ho to však nespájas trestným činom, za ktorý je odsúdený. Dovolateľ uvádza príklad: „V rozhodnutí OČTKsa uvádza, že pán XY v období od januára 2015 do decembra 2015 na území EÚ spáchal trestný čin lúpeže. Dá sa z objektívneho pohľadu proti takémuto obvineniu brániť, keď pán XY sa v danom období na území EÚ nachádzal, ale skutočne daný trestný čin nespácha?. Odpoveď znie „nie". V záujme spravodlivosti a najmä v záujme rešpektovania práva na obhajobu,je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov všetkými možnými dôkaznými prostriedkami (napr. výsluchom spoluobvinených) zisťovať konkrétne miesto a čas spáchania skutku a to z dôvodu, aby obvinený dostal možnosť v plnej miere uplatniť svoje právo na obhajobu a aby tak nedochádzalo k odsúdeniu nevinných osôb. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku dovolateľ uviedol, že skutkový stav tak, ako ho ustálil Krajský súd v Žiline a predtým Okresný súd Námestovo je nasledovný „ Dovolateľ si od neznámej osoby zaobstarával marihuanu, ktorú následne predával ďalším dilerom a to najmä spoluobžalovaným (U. I., F. M. a U. M.), ktorí túto marihuanu ďalej predávali koncovým užívateľom. Oba konajúce súdy takto ustálený skutkový stav právne kvalifikovali ako obzvlášť závažný zločin dilerstva spáchaný závažnejším spôsobom konania t. j. na viacero osobách
2 písm.
názoru dovolateľa z gramatického výkladu tohto ustanovenia celkom jednoznačné vyplýva, že viaceré osoby uvedené v § 138 písm. j) Trestného zákona musia byť obeťami konkrétneho trestného činu a teda tzv. poškodenými. Oba súdy prehliadli tú skutočnosť, že U. I., F. M. a U. M. nie sú obeťami trestného činu, ktorý sa dovolateľovi kladie za vinu, ale spolupáchateľmi, ktorí z tejto trestnej činnosti profitovali, čo vyplýva najmä z toho, že zakúpenie marihuany u dovolateľa (na čiernom trhu sa považuje za dobrovoľný obchodný vzťah) ďalej predávali s určitým rabatom koncovým konzumentom. Na základe uvedeného konanie dovolateľa malo byť kvalifikované ako zločin dilerstva
1 písm. b), písm. c) Trestného zákona. V danom konaní sa ani nepreukázalo, že hodnota marihuany presiahla hodnotu 2660 eur. Dovolateľ navrhol , aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal tento rozsudok : 1/ v napadnutom konaní bol v neprospech dovolateľa porušený zákon 2/ napadnuté rozhodnutia, ako aj konania, ktoré im predchádzali, sa zrušujú 3/ príslušnému orgánu činného v trestnom konaní, alebo súdu sa prikazuje, aby vec v naznačenom smere znova prejednal a rozhodol 4/ dovolateľ sa vzhľadom na stav veci a dĺžku doposiaľ vykonaného trestu prepúšťa na slobodu. Následne obvinený dovolanie 6. apríla 2018 (č.l. 1559) svojím vlastným písomným podaním doplnil. V podstate uvádza, že označenie resp. slovné spojenie „ Z. D." nie je označením miesta spáchania skutku.
obvineného termín obdobie nie je čas, ale časový úsek. Prokurátor vo svojom vyjadrení neoznačuje spoluobvinených (U. I., F. M. a U. M.) ako poškodených, ale ako spoluobvinených. V doplnení dovolania zo
1, 2, 3 Trestného poriadku. K tomuto pochybeniu poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/101/2013, 1To /139/2011, 1 To /148/
3 Trestného poriadku. Znovu poukázal na absenciu poučenia pri vyhlásení (§ 257 Trestného poriadku ). Toto pochybenie doposiaľ nenamietal. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu IV. ÚS 252/
1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal slovné spojenie „ Z. D.".
názoru prokurátora, toto slovné spojenie je jednoznačným a nezameniteľným označením miesta spáchania skutku. D. je historicky a všeobecne známy región Slovenskej republiky s jasne vymedzenými hranicami, tvorenými v súčasnosti územím okresov Y. M., O. a Z., pred zmenou územného členenia dokonca iba jedným okresom Y. M.. Z dovolania nie je zrejmé, s akým miestom by si mohol niekto tento územný celok zameniť. Pri páchaní trestnej činnosti, za ktorú bol dovolateľ odsúdený, dochádza k realizácii jednotlivých „ obchodov" na rôznych miestach, pričom nemožno rozumne očakávať, že budú všetky tieto miesta v rozhodnutiach príslušných orgánov označené úplne presne. Za týchto okolností je vymedzenie teritória páchania trestného činu dostatočne určitým opisom miesta spáchania skutku. Právo na obhajobu u dovolateľa porušené nebolo. Zo zápisníc o výsluchoch obvinených, svedkov, z textu opravných prostriedkov uplatnených obvinenými a aj z jednotlivých rozhodnutí trestného konania nemožno vyvodiť iný záver,než že všetci zúčastnení, v akejkoľvek procesnej alebo úradnej pozícii, vedeli celkom presne, kde má byť skutok spáchaný a nikto to nenamietol ani nespochybnil. Dovolaciu námietku R. M., ktorému po niekoľkých rokoch prestali byť známe hranice regiónu, v ktorom žil, považuje prokurátor za čisto účelovú a špekulatívnu, pretože k žiadnemu porušeniu jeho práv na obhajobu nedošlo. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku prokurátor uviedol, že dovolateľ tvrdil, že nemohol byť odsúdený za páchanie trestného činu na viacerých osobách, pretože U. I., F. M., U. M. neboli obeťami trestného činu, ale jeho spolupáchateľmi. Zjavne prehliadol skutočnosť, že nik z jeho spoluobvinených nebol odsúdený za trestný čin páchaný formou spolupáchateľstva
Dodaním drog U. I., F. M., U. M. a U. B. bolo páchanie toho - ktorého útoku zo strany R. M. dokonané a spôsob, akým následne jednotliví odberatelia s drogou naložili, je už vecou ich vlastnej zodpovednosti, ktorá voči nim aj bola vyvodená. Je teda nepochybné, že U. I., F. M., U. M. a U. B. neboli vo vzťahu k R. M. spolupáchateľmi, ale spoluobvinenými z dôvodu vedenia vykonávania spoločného konania
1 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené,
názoru prokurátora, skutočnosti uvádzané dovolateľom nespĺňajú kritériá žiadneho z dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Prokurátor navrhol, aby dovolanie obvineného R. M.
c) Trestného poriadku dovolací súd odmietol. V prípade, ak sa dovolací súd rozhodne vec prerokovať na verejnom, zasadnutí, navrhuje dovolanie zamietnuť
1 Trestného poriadku. K doplnenému dovolaniu obvineného sa prokurátor
1 Trestného poriadku.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a ani z doplnenia dovolania z 11. marca 2014 nevyplýva žiadne také porušenie práva na obhajobu obvineného, ktoré by odôvodňovalo tento dovolací dôvod.
1 písm. d) Trestného poriadku sa o každom úkone trestného konania spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení. Vzhľadom na vyhlásenie obvineného, že nechce urobiť žiadne z vyhlásení
1 Trestného poriadku, je potrebné obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní popísaný v doplnení dovolania, posudzovať len ako jej nedostatok, z ktorého nevyplýva skutočnosť, že by bolo závažným spôsobom porušené právo na obhajobu obvineného. V čase vyhlásenia obvineného bol na hlavnom pojednávaní prítomný aj jeho obhajca, s ktorým sa mohol radiť. Obvinený R. M. v celom priebehu prípravného konania, ako aj v konaní pred súdom svoju vinu popieral. Postup súdov ohľadom jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní je potrebné, v kontexte jeho práva na obhajobu, posudzovať aj z toho hľadiska. Obvinený v doplnení dovolania neuvádza, že by ohľadom trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený chcel urobiť akékoľvek vyhlásenie
1 Trestného poriadku. Z jeho obhajoby vyplýva, že jediné logické vyhlásenie by bolo vyhlásenie o nevine, ktoré by však vzhľadom na priebeh trestného konania, nemalo žiadny vplyv na rozhodovanie súdov resp. na zákonnosť ich postupu. Obvinený R. M. vo svojom doplnení dovolania neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, a preto prokurátor zotrval na predchádzajúcom návrhu. K dovolaniu obvineného sa vyjadrili spoluobvinení U. I. (č.l. 1535), U. B.
5 veta prvá Trestného poriadku - orgány činné v trestnom konanía súd, sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť. Z napadnutej zápisnice je zrejmé,že obvinený poučený nebol. Prokurátorove vyjadrenia považuje len za úvahy, ktoré rovnako nemožno považovať za dôkaz. Možno, ak by bol obvinený poučený, bol by urobil vyhlásenie. Podstatné sú fakty a dôkazy. Obvinený R. M. sa vyjadril k vyjadreniu prokurátora
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať aj, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c), rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov
Pokiaľ tomu tak nie je, a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie , ktoré je potrebné
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo,aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby, a aby sa mohol obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom". Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Treba tiež zdôrazniť, že trestné konanie treba posudzovať komplexne ako jeden celok a nie je možné z hľadiska zachovania práv obvineného hodnotiť len niektoré parciálne, jednotlivo extrahované úkony resp. postupy a na základe nich konštatovať zásadné porušenie jeho obhajobných práv. Dovolací súd po preštudovaní spisového materiálu nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by v priebehu konania na súdoch nižšieho stupňa došlo k porušeniu práva obvineného R. M. na obhajobu. Naopak, jeho právo na obhajobu bolo v priebehu trestného konania zachované, pričom obvinený mal možnosť zúčastňovať sa pojednávaní a uplatňovať svoje práva či už osobne, alebo prostredníctvom obhajcu, pričom toto svoje právo v priebehu konania aj aktívne využíval. Pokiaľ obvinený odôvodňoval prostredníctvom obhajcu označený dovolací dôvod nedostatočným uvedením miesta a času spáchania skutku orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, táto námietka vo svojej podstate je vyjadrením jeho nesúhlasu s rozhodnutím súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu a nimi prezentovanými odôvodneniami svojich skutkových a právnych záverov. Vo vzťahu k týmto aspektom obvinený v podstate napadol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov konajúcimi súdmi a tieto zároveň sám hodnotil zo svojho uhla pohľadu, opakujúc argumentáciu totožnú s tou, ktorou dôvodil v odvolacom konaní. V tejto súvislosti najvyšší súd poznamenáva.
Trestného zákona miesto spáchania trestného činu je každé miesto,na ktorom páchateľ konal, alebo nastal alebo
predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný týmto zákonom. Pri pokračovacom trestnom čine je miesto činu všade tam, kde došlo k čiastkovému útoku (R 12/1972). Pokiaľ ide o samotné hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania, v danom prípade z jednotlivých výpovedí svedkov a z neho vyplývajúce ustálenie času, miesta, spôsobu a ďalších okolností spáchania žalovaného skutku, ako už bolo uvedené, nemôže byť predmetom prieskumnej právomoci dovolacieho súdu. V každom prípade na základe uvedeného dovolací súd nemôže súhlasiť ani s názorom obvineného o pretrvávaní rozporov a pochybností ohľadom miesta, času a priebehu spáchania skutku, nakoľko okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v tomto smere podrobne vyložil, z akých vykonaných dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval pri ustálení záveru o tom, že žalovaný skutok sa stal, pričom osobitnú pozornosť venoval práve ustáleniu obdobia, v ktorom došlo k jeho spáchaniu (od presne nezistenej doby najmenej od mesiaca jún 2012 až do
3 Trestného poriadku, ktorý uplatnil iba všeobecne. Ďalej namietal nedostatok poučenia súdu
1 Trestného poriadku. Hneď úvodom najvyšší súd poznamenáva, že § 374 upravuje obsah dovolania, nie dôvody dovolania, ktoré sú upravené v § 371 Trestného poriadku.
4 Trestného poriadku dôvody
ods. 1 písm.
1 Trestného poriadku obvinený doposiaľ neuplatnil. Ani táto námietka obvineného nie je opodstatnená. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 11. marca 2014 na Okresnom súde Námestovo (č. l. 568) vyplýva, že obvinený potom, čo mu bolo umožnené urobiť predsedníčkou senátu vyhlásenie
1 Trestného poriadku, uviedol, že využíva svoje právo a nechce urobiť žiadne z vyhlásení. Vzhľadom na túto skutočnosť najvyšší súd má za to, že okresný súd dodržal procesný postup upravený v ustanovení § 257 Trestného poriadku. Nad rámec uvedeného najvyšší súd uvádza, že zápisnicu vo všeobecnosti možno označiť ako písomný záznam, ktorý má zákonom predpísané náležitosti a ktorého účelom je osvedčenie vykonania konkrétneho procesného úkonu a zachytenie jeho priebehu. Zákonodarca, prihliadnuc na tento účel na rôznu časovú a obsahovú náročnosť jednotlivých úkonov, neformuloval potrebu doslovného zachytenia jeho priebehu, ale naopak, vyslovil požiadavku na jeho stručnosť a výstižnosť. Predmetná zápisnica o hlavnom pojednávaní z 11. marca 2014 obsahuje všetky zákonné náležitosti a spĺňa uvedené požiadavky. Dovolaciemu súdu nedá podotknúť, že v priebehu konania mal obvinený zabezpečenú obhajobu (osobu znalú práva), ktorá sa na úkone zúčastnila. Vytýkaný nedostatok napriek tomu nebol ani v odvolacom konaní namietaný. Uplatnené námietky sa preto javia ako formalistické a účelové s ohľadom na podaný mimoriadny opravný prostriedok. K dovolaciemu dôvodu
1 písm.
3 Trestného poriadku. Skutkový stav môže najvyšší súd hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok alebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené, to znamená, či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Preto nemožno preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, nakoľko toto sú otázky upravené normami procesného práva, nie hmotným právom. Uvedený záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd už v tretej inštancii, kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. S ohľadom na to nemôže najvyšší súd spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdom, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi nižších stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho súdu. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdov nižších stupňov. Obvinený namietal právnu kvalifikáciu spáchaného skutku, konkrétne výklad ustanovenia § 138 písm. j) Trestného zákona - viaceré osoby. Jeho konanie malo byť kvalifikované ako zločin dilerstva
1 písm. b), písm. c) Trestného zákona. Krajský súd pri nezmenenom skutkovom základe kvalifikoval konanie obvineného R.. M., ako pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
okresného súdu sa obvinený mal dopustiť konania popísaného v skutkovej vete závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Prvostupňový súd oproti obžalobe upravil dobu páchania trestnej činnosti obvineného M. na čas od presne nezistenej doby, najmenej od mesiaca jún 2012 až do 10. mája 2013, teda išlo o obdobie 11 mesiacov. Toto obdobie nezodpovedalo pojmovému znaku - po dlhší čas, ako to upravuje ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona. Preto krajský súd túto chybu napravil. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi sa
1 Trestného zákona dopustí ten, kto neoprávnene
2 písm. c) Trestného zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 závažnejším spôsobom konania. Závažnejším spôsobom konania sa
j) Trestného zákona rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách. Viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby (§ 127 ods. 12 Trestného zákona). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to konkrétne na uznesenie z 8. júla 2014, sp. zn. 2Tdo/35/2014, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky pod č. 15 (2/2015), kde súd vyslovil svoje stanovisko: „Pri trestnom čine
Trestného zákona je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm.
c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm.
2 Trestného poriadku ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. V posudzovanej veci nedošlo k zrušeniu napadnutého rozsudku, preto ani nebol dôvod o väzbe obvineného rozhodovať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.