1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.“) zamietol žiadosť sťažovateľa o udelenie azylu ako neprípustnú a súčasne vyslovil, že na konanie je príslušná Bulharská republika. 2. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľ požiadal o udelenie azylu v Bulharskej republike dňa 18.05.2016, pričom tento členský štát písomne akceptoval žiadosť o prijatie späť sťažovateľa
článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (ďalej len „Dublinské nariadenie“).
správy Komisie č. 3407817 zo dňa 06.07.2017) pravdepodobne v blízkej dobe ani nebudú. Rovnako zo štatistík nevyplynuli skutočnosti, ktoré by umožňovali hodnoverné posúdenie dôvodu nízkej miery uznávania žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných žiadateľmi afganskej národnosti. Avšak ďalej vyplynulo, že táto skupina žiadateľov (predstavujúca jednu tretinu všetkých žiadateľov) sa dlhodobo nachádza na prvom mieste v počte späťvzatí žiadostí v rámci štatistík členských štátov Európskej únie. II. Konanie na Krajskom súde 6. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veci azylu
Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - žalovaný po doručení vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia založil do spisu nové podklady, s ktorými sa sťažovateľ nemal možnosť oboznámiť a ani sa k nim vyjadriť; - žalovaný nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav, nakoľko si nezabezpečil individuálne a špecifické záruky pre sťažovateľa a nedoplnil dokazovanie z dôvodu systémových nedostatkov v azylovom konaní a prijímacích podmienkach; - žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k obavám sťažovateľa obsiahnutým vo vyjadrení pred vydaním rozhodnutia, jeho závery odporujú obsahu spisu a sú nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie; - u sťažovateľa existuje vysoké riziko, že jeho žiadosť o azyl v Bulharskej republike nebude posúdená v merite veci v riadnom konaní, ale bude kategoricky odmietnutá ako zjavne neopodstatnená z dôvodu jeho štátnej príslušnosti; - poukázal na zaobchádzanie s dublinskými navrátilcami, nedostatočné podmienky prijímania a podmienky v ktorých sú žiadatelia po zaistení; - právo Európskej únie zakazuje aplikáciu nevyvrátiteľnej domnienky, že členský štát, ktorý je na základe čl. 3 ods. 1 Dublinského nariadenia určený ako zodpovedný, automaticky dodržiava základné práva; - sťažovateľovi neboli poskytnuté žiadne individuálne a zrozumiteľné záruky, že by po návrate do Bulharskej republiky nebol vystavený zaobchádzaniu v rozpore s čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „Dohovor“) (čl. 4 Charty základných práv EÚ) a v rozpore s čl. 18 a 19 Charty základných práv EÚ a že by jeho žiadosť o azyl bola preskúmaná v riadnom a spravodlivom konaní; - namietal nesprávne právne posúdenie čl. 3 ods. 2 Dublinského nariadenia z dôvodu, že sa domáhal, aby nebol odovzdaný a jeho žiadosť bola posúdená Slovenskou republikou; - nestotožňuje sa s názorom, že žiadatelia nemajú právo vyberať si členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie ich žiadosti o azyl a uviedol, že členské štáty nedisponujú oprávnením svojvoľne rozhodovať pri určovaní členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl a to s poukazom na čl. 3 Dublinského nariadenia; 7. Krajský súd v Bratislave v konaní
ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že sťažovateľovi nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov: - za posúdenie žiadosti je zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná, čo je v danom prípade Bulharská republika; - nie je dôvod domnievať sa, že sťažovateľovi by v Bulharskej republike hrozilo zaobchádzanie v zmysle čl. 4 Charty základných práv Európskej únie a neexistuje ani domnienka dôvodov, že by mu takéto zaobchádzanie hrozilo; - bolo zrealizované odovzdanie sťažovateľa na územie Bulharskej republiky, ktorá je členským štátom a ktorého príslušný orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu a vyslovil súhlas s prevzatím sťažovateľa na svoje územie - preto nebolo ani povinnosťou žalovaného akýmkoľvek spôsobom odôvodňovať, prečo sa rozhodol neprevziať zodpovednosť za posúdenie aktuálnej žiadosti o azyl; - žalovaný vyvodil zo správnych skutkových záverov správne právne závery, aplikoval správny právny predpis, ako aj konkrétne hmotnoprávne ustanovenia zákona; - nebolo zistené, že by žalovaný vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z ním vykonaných úkonov nevyplynuli, ani inak nevyšli za jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo že by v jeho hodnotení zistených skutočností bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho činnosti nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z príslušných ustanovení zákona; - žalovaný vyhľadal a do administratívneho spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré sťažovateľ poukazoval a získal tak dostatok informácií, potrebných k jej kvalifikovanému posúdeniu; - vyjadrenia sťažovateľa o situácii v Bulharskej republike sú čerpané zväčša z informácii od mimovládnych organizácií, ktoré majú výhradne informatívny charakter; - žiadne právne záväzné akty, ktoré by zrušili transfery do Bulharskej republiky doposiaľ neboli prijaté a neočakáva sa ich prijatie ani v blízkej budúcnosti; - sťažovateľ nespĺňa
ustanovenia § 39 ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.z. ani jednu z uvedených podmienok, pre ktorú by ho bolo možné považovať za takúto osobu; - Bulharská republika potvrdila, že po transfere sťažovateľa, mu bude poskytnuté adekvátne ubytovanie, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a v jeho prípade bude postupovať v zmysle európskej a národnej legislatívy; - žalovaný sa riadne vysporiadal s návrhom sťažovateľa na doplnenie dokazovania, doručeným dňa 14.12.2017, t.j. pred vydaním rozhodnutia a to pohovorom; - žalovaný preveril situáciu v oblasti azylového konania a prijímacích podmienok v Bulharskej republike, pričom vyplynul markantný pokles počtu žiadateľov, poskytovanie finančných dotácií, ktorých čerpanie je kontrolované, Bulharská republika je podporovaná vyslaniami expertov v rámci misie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a žiadateľom je poskytnuté ubytovanie, strava, základné hygienické potreby a majú prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti; - sťažovateľ sa s dokladmi založenými v administratívnom spise oboznámil nahliadnutím do tohto spisu, čo sám aj potvrdil v podanej správnej žalobe; - žalovaný konal v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku, riadne zistil skutkový stav veci a nemožno mu vytknúť pasivitu v konaní; - Bulharská republika je krajinou, v ktorej sťažovateľ požiadal o azyl a na jej území sa mal počas azylovej procedúry zdržiavať, sťažovateľ nepreukázal zákonný dôvod na jej opustenie a bez príslušných oprávnení sa pohybovať po územiach iných štátov únie; - Bulharská republika, je štátom, v ktorom nie je indikované neľudské, či ponižujúce správanie k žiadateľom o azyl; - povinnosť zistiť skutkový stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré sťažovateľ v priebehu správneho konania uviedol;. - pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci. III. Konanie na kasačnom súde A) 8. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm.
rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Tarakhel v. Švajčiarsko zo dňa 04.11.2014 domnienka, že štáty zúčastňujúce sa dublinského systému budú dodržiavať svoje záväzky v oblasti ľudských práv je vyvrátiteľná dôkazmi, čo si vyžaduje od prípadu k prípadu osobitné posúdenie rizika porušenia týchto záväzkov, a môže vyžadovať detailné a spoľahlivé záruky od štátu, do ktorého sa navrhuje odovzdanie, ak boli preukázané diskutabilné dôvody svedčiace o nebezpečenstve takéhoto porušenia - žalovaný o tieto záruky nepožiadal; · pokiaľ krajský súd uviedol na strane 12 ods. 4 napadnutého rozsudku, že Bulharská republika potvrdila poskytnutie ubytovania, zdravotnej starostlivosti a postup v zmysle národnej a európskej legislatívy, nie je zrejmé na základe čoho správny súd dospel k takýmto záverom, nakoľko v spise sa takéto informácie nenachádzali; - k námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave s ohľadom na obavy sťažovateľa obsiahnuté vo vyjadrení pred vydaním rozhodnutia, záverom odporujúcim obsahu spisu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov · žalovaný sa dostatočne nezaoberal možnosťou odovzdania sťažovateľa vo vzťahu k ním predneseným námietkam a informáciám založeným do spisu a nedostatočným spôsobom preskúmal situáciu v Bulharskej republike; · bola zdokumentovaná diskriminácia žiadateľov o azyl na základe štátnej príslušnosti v Bulharskej republike, preto existuje vysoké riziko, že jeho žiadosť o azyl nebude posúdená v merite veci v riadnom a spravodlivom azylovom konaní, ale že bude kategoricky odmietnutá s čím súvisí vysoké riziko zaistenia v neľudských podmienkach a následného vyhostenia do krajiny pôvodu, kde môže byť vystavený prenasledovaniu zo strany príslušníkov Talibanu alebo ohrozený na živote z dôvodu prebiehajúceho vojnového konfliktu; · poukázal na Správu Bulharského helsinského výboru pre Azylovú informačnú databázu (AIDA), List Európskej komisie adresovaný Bulharsku zo dňa 06.07.2017, článok nemeckého Pro Asyl a článok SÜDWEST PRESSE; · poukazujúc na správu Európskej rady pre utečencov a exulantov (ECRE) z februára roku 2016 a správu AIDA k situácii v Bulharsku za rok 2016 existuje obava, že dublinský navrátilci nemajú prístup k riadnemu azylovému konaniu; · sťažovateľ sa obáva neľudského a ponižujúceho zaobchádzania; · žiadatelia o azyl sú vo veľkej miere zaisťovaní, často bez prístupu k potrebnej právnej pomoci alebo tlmočeniu, detenčné zariadenia sú v nevyhovujúcom stave a umiestnenie v nich dosahuje intenzitu čl. 3 Dohovoru · poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Sa/4/2017 (bod 46-53); · predložené správy, judikatúra národných súdov členských štátov EÚ a Výboru OSN pre ľudské práva potvrdzovali sťažovateľove obavy z návratu do Bulharskej republiky z dôvodu systémových nedostatkov v konaní o azyle a podmienkach prijímania, na základe čoho sťažovateľovi hrozilo v prípade návratu neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie
článku 4 Charty základných práv EÚ; · odôvodnenie krajského súdu v bodoch 12 až 14 napadnutého rozsudku považuje za nesprávne právne posúdenie; · sťažovateľ nepoukazoval výlučne na zdroje z mimovládnych organizácii, ktoré však neposkytujú menšiu výpovednú hodnotu - k tomu bližšie poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 2 Azs 304/2016 zo dňa 30.11.2016; · v reakcii na nepriznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe bolo krajskému súdu poukázané na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúci sa zaistenia sťažovateľa (sp.zn. 1Szak/2/2018), kde najvyšší súd uznal, že žiadatelia o azyl sú na podklade správ, ktoré boli predložené aj tomto konaní, vystavení riziku neľudského zaobchádzania; · Komisia v správe č. 3407817 zo dňa 06.07.2017 vytýka Bulharsku zistené nedostatky v azylovom konaní a prijímacích podmienkach, ktoré naďalej hodnotí ako nedostačujúce, krajský súd sa s jej obsahom oboznámil nedostatočne a túto napokon vyhodnotil v neprospech sťažovateľa; · záver o riadnom vysporiadaní sa s návrhom na doplnenie dokazovania doručeným dňa 14.12.2017 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nakoľko pohovor bol so sťažovateľom vykonaný dňa 11.10.2017, t.j. dva mesiace pred doručením návrhu; · sťažovateľ navrhoval žalovanému doplniť dokazovanie vyžiadaním záruk od Bulharskej republiky a zabezpečením správ o Bulharsku- konkrétne k zaobchádzaniu s dublinskými navrátilcami, podmienkach v táboroch a útvaroch pre zaistenie a pod. - žalovaný nezrealizoval ani jeden z navrhovaných úkonov; · aktivita žalovaného spočívajúca v založený správ o prijímacích podmienkach a azylovom konaní v Bulharsku do spisu preukázateľne nasleduje po tom, čo sa právna zástupkyňa sťažovateľa oboznámila s kompletným spisovým materiálom pred vydaním rozhodnutia a doručila žalovanému vyjadrenie; - k námietke nesprávneho právneho posúdenia čl. 3 ods. 2 žalovaným · pre uplatnenie čl. 3 ods. 2 Dublinského nariadenia sa nevyžaduje dôkaz nad všetku pochybnosť, ale postačuje aj samotná domnienka na základe existencie závažných dôvodov (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Azs 195/2016 zo dňa
ako nedôvodnú.
Dublinského nariadenia za podmienok a spôsobmi uvedenými v predmetnom odporúčaní, čím poukazuje na neaktuálnosť sťažovateľovej argumentácie. 15. Vo vzťahu k vyžiadaniu doplňujúcich záruk, žalovaný sa zaoberal situáciou v Bulharskej republike viackrát. pričom v obdobných prípadoch kontaktoval bulharský partnerský úrad so žiadosťou o tieto záruky. Z odpovedí, ktoré žalovaný obdržal je zrejmé, že takéto osoby budú ubytované v otvorenom recepčnom centre, ktoré spĺňa legálne štandardy a je v ňom poskytnutá zdravotná starostlivosť a taktiež aj pomoc psychológov a sociálnych pracovníkov. Na základe údajov iných členských štátov EÚ, získaných v rámci odpovede na položenú otázku cez Európsku migračnú sieť EMN, možno konštatovať, že takmer všetky členské štáty, ktoré odpovedali na položenú otázku, pokračujú v transferoch do Bulharskej republiky. Taktiež
štatistických údajov EUROSTAT má od začiatku roka 2017 počet žiadostí o udelenie azylu na území Bulharskej republiky klesajúci charakter.
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto napadnutý rozsudok
2 S.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
1 písm. c) zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát.
3 zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo bezodkladne informuje žiadateľa o tom, že zisťuje, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu; počas zisťovania neplynie lehota na rozhodnutie. Ministerstvo vo výroku rozhodnutia
odseku 1 písm. c) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu.
1 písm. c) zák. č. 480/2002 Z.z. je rozhodnutím neposudzujúcim dôvodnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu z jej vecného hľadiska, ale rozhodnutím o určení, či
Dublinského nariadenia je na konanie o udelenie azylu príslušný iný členský štát Európskej únie. Takémuto rozhodnutiu predchádza tzv. dublinské konanie, ktorého úlohou je zistiť, ktorý členský štát je príslušný na posúdenie žiadosti o azyl.
1 zák. č. 480/2002 Z.z., odoslalo
čl. 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia bulharskému partnerskému úradu dňa 14.11.2017 žiadosť o prijatie späť sťažovateľa. Dňa 17.11.2017 Bulharská republika písomne akceptovala žiadosť o prijatie späť sťažovateľa
článku 18 ods. 1 písm.
2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 27.
ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníci konania a zúčastnené osoby majú právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Z toho logicky vyplýva, že tieto podklady musia mať k dispozícii. Správny orgán je povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha, pričom je žiaduce, aby tak robil priebežne Je v rozpore so zákonom ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá - nie vlastnou vinou - len priamo z rozhodnutia vo veci.
1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 32. Sťažovateľ, poukazujúc na závery ESĽP v rozsudku vo veci Tarakhel v. Švajčiarsko zo dňa 04.11.2014 namietal, že domnienka, že štáty zúčastňujúce sa dublinského systému budú dodržiavať svoje záväzky v oblasti ľudských práv je vyvrátiteľná dôkazmi, čo si vyžaduje od prípadu k prípadu osobitné posúdenie rizika porušenia týchto záväzkov, a môže vyžadovať detailné a spoľahlivé záruky od štátu, do ktorého sa navrhuje odovzdanie, ak boli preukázané diskutabilné dôvody svedčiace o nebezpečenstve takéhoto porušenia. Uviedol, že žalovaný o tieto záruky nepožiadal aj napriek tomu, že právna zástupkyňa sťažovateľa to vo vyjadrení doručenom žalovanému dňa 19.12.2017 navrhla, s tým že mu predložila viaceré správy týkajúce nedostatkov v azylovom konaní a prijímacích podmienkach v Bulharskej republike. Tiež namietal nesprávne právne posúdenie čl. 3 ods. 2 Dublinského nariadenia žalovaným a nedostatočne zistený skutkový stav s ohľadom na jeho obavy.
čl. 3 ods. 2 druhý pododsek Dublinského nariadenia ak nie je možné odovzdanie žiadateľa do členského štátu, ktorý je primárne určený za zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, členský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť, či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný.
správy Európskej rady pre utečencov a exulantov (ECRE) z februára 2016 a správy AIDA týkajúcich sa dublinských navrátilcov existuje riziko, že prístup navrátilcov k azylovému konaniu je garantovaný iba v teoretickej rovine, resp. vplyvom ich opustenia Bulharskej republiky nemajú nárok na prijímacie podmienky. Ďalej z týchto správ vyplynulo, že navrátilci môžu byť v zmysle platnej vnútroštátnej právnej úpravy vylúčení z poskytovania materiálnej pomoci. Tiež poukázala na správy získané z internetovej stránky www.asylumlawdatabase.eu, pojednávajúce o prijímacích podmienkach v Bulharsku, ktoré aj napriek finančnej pomoci za rok 2017 naďalej nezodpovedajú štandardom. 35. Aj keď možno konštatovať, že žalovaný skúmal, či v prípade Bulharska existujú závažné dôvody domnievať sa, že tu v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle čl. 4 Charty základných práv Európskej únie, vo svetle vyššie uvedených správ, ktoré doložila do administratívneho konania právna zástupkyňa sťažovateľa, a ktoré žalovaný vo väčšej miere vyhodnotil tak, že majú informatívny charakter, za súčasnej absencie akýchkoľvek záruk zo strany Bulharskej republiky, bol
kasačného súdu skutkový stav veci nedostatočne zistený.
štvrtej hlavy tretej časti S.s.p. pokiaľ v bode č. 17 napadnutého rozsudku uviedol: „Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci“.
4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
2 S.s.p. platí, že ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd
2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.