2 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného Ing. O.R. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Obvinený Ing. O.R. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné z 19. júna 2017, sp. zn. 1T/62/2016, uznaný za vinného zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby v roku 2007 po smrti E. T., jeho svokra, do 6.40 hod. dňa 8. januára 2016 si zadovážil a držal bez povolenia nefunkčnú a nedovolene upravenú krátku strelnú palnú opakovaciu zbraň, revolver ruskej výroby zn. L., striebornej farby s čiernou rukoväťou, model XXXX, v.č. XXXXX s pôvodným kalibrom 7,62 mm L., súčasťou ktorej je hlaveň a kovový valec s nábojovými komorami, ktorá
zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive je zakázaná zbraň kategórie A a prechovával ju v rodinnom dome č. XX v obci I., okr. Y., kde táto bola nájdená dňa 8. januára 2016 v čase okolo 06.40 hod., kedy bola vykonaná domová prehliadka na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné OS-HE-V-1/2016 v šuplíku pri manželskej posteli v spálni v rodinnom dome č. XX v obci I., okr. Y.. Za to bol obvinený odsúdený
2 Tr. zák., prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zák.,
zák., na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
1 Tr. zák. súd obvinenému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň určil probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe.
2 Tr. zák. súd obvinenému ustanovil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a zároveň v zmysle § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák., uložil obvinenému povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení odvolanie do výroku o vine a treste. V písomnom odôvodnení obvinený poukázal na to, že strelná zbraň sa našla až pri druhej domovej prehliadke. Vo vzťahu ku svojej výpovedi z
por. odvolanie obvineného zamietol ako nedôvodné (č.l. 117-119). Obvinený Ing. O.R. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Júliusa Kvetána podal
1 písm. i) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, obvinený spochybňoval postup vyšetrovateľa pri vykonávaní domových prehliadok, pričom už v prípravnom konaní upozornil vyšetrovateľa, že nie je spôsobilý sa vyjadriť, ani nijako vypovedať na dané otázky, nakoľko je pod vplyvom látok Zopiclon, ako aj iných liekov, pričom vedľajšie účinky liekov nepoznal. Obvinený ďalej uviedol, že nájdenú zbraň mu podstrčili, pričom spochybňoval správnosť skutkovej vety. Obvinený poukázal na skutočnosť, že vyšetrovateľ nevykonal odobratie jeho odtlačkov ani vzorky DNA na preukázanie, že predmetná zbraň bola jeho a ďalej spochybňoval, že by mu zbraň patrila. V čase vyšetrovania sa nachádzal v zlom zdravotnom stave a žil len zo životného minima a nemal na zaplatenie právnych služieb, tak preto po doručení rozhodnutia okresného prokurátora požiadal aj o ustanovenie obhajcu ex offo. Pokiaľ ide o dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, tak v rámci uvedeného dôvodu obvinený namietal, že bola porušená zásada zisťovania dôkazov, čo sa týka rovnosti procesných strán v trestnom konaní vo vzťahu k nemu, lebo všetko bolo zisťované v jeho neprospech, nezisťovali sa a nevyhodnocovali sa dôkazy v jeho prospech, pričom spochybňoval aj zákonnosť domovej prehliadky, nakoľko bola vykonaná dvakrát. Krajský súd sa tým vôbec nezaoberal, ani sa k nej nevyjadril. Na záver dovolania obvinený navrhol, aby dovolací súd a)
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že uznesením Krajského súdu v Prešove bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení § 121 ods. 1 Tr. zák., a to v jeho neprospech, b)
2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove z 24. októbra 2017 a rozsudok vo výroku o vine a treste, c)
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu v Humennom, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý vo svojom vyjadrení (č.l. 150) doručenom na okresný súd dňa 19. júna 2018 v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. uviedol, že všetky dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom a so všetkými námietkami sa zaoberal okresný aj krajský súd. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. uviedol, že okresný aj krajský súd správne posúdili zistený skutkový stav, ktorý obvinený napáda v dovolaní, avšak dovolací súd ho nemôže skúmať ani meniť. Prokurátor uviedol, že obvinený sa opakovane aj za prítomnosti ním zvoleného obhajcu priznal k spáchaniu trestného činu, pričom pištoľ bola nájdená v zásuvke spolu so zásobníkmi ku zbrani, ktorú mal obvinený v legálnej držbe. Ku zmene jeho výpovede došlo po zmene obhajcu zo zvoleného na obhajcu ex offo. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol, keďže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Spis spolu s dovolaním obvineného a vyjadrením prokurátora bol doručený dovolaciemu súdu
por. (§ 382 písm. c) Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Obvinený uplatnil dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, dovolací súd uvádza nasledovné. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd zle vykonal dôkazy, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil
jeho predstáv. Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že vyšetrovateľ nepostupoval správne, keď vykonal aj druhú domovú prehliadku a nezobral jeho odtlačky pre porovnanie, či mu patrí nájdená zbraň a že tieto závery nezodpovedajú predstavám obvineného, tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, ako aj aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu sa jedná o skutkové námietky v rámci spôsobu hodnotenia postupu vyšetrovateľov, ktoré sú z dovolacieho konania vylúčené, nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Len s poukázaním na nesprávny postup pri hodnotení dôkazov, ako aj z odmietnutia vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Z čl. 6 ods. 3 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod. pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. S poukázaním na vyššie uvedené nebol naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. g), písm. i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Ing. O.R.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.