Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžk/5/2016 Identifikačné číslo spisu: 8015200634 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Viola Takáčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 250jods.

2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného z

1. apríla 2015, Číslo: OU-PO-OVBP2-2015/17234/42246/ŠSS-ZV, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie Obce Mirkovce z
2. decembra 2014, Prot. Č. BS/9053/2014-Lr. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaný

§ 59ods.

2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Mirkovce z 1. decembra 2014, Prot. Č. BS/9053/2014-Lr., ktorým táto obec ako príslušný stavebný úrad postupom

§ 39a § 39a zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) rozhodla o umiestnení stavby: „Inžinierske siete rozvod vody pre IBV P. - rozvod vody“, na pozemkoch parc. č. KNE 295, 509/1 v k. ú. Z. a T., pre navrhovateľa Ing. S. W. (tu pribratý účastník konania 1/). Krajský súd postupoval v intenciách § 36 ods. 1, § 42 ods. 5, § 37 ods. 2 - 4, § 126 ods. 1, § 140, § 140a, § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku, ako aj v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, keďže zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP). V súvislosti s námietkou žalobkyne smerujúcou k otázke zákonnosti napadnutého rozhodnutia a spochybňujúcou nezohľadnenie jedného z podkladov rozhodnutia (záväzného stanoviska z

1. októbra 2014) krajský súd považoval za prvoradé zaoberať sa aplikáciou koncentračnej zásady v konaní o umiestnení stavby, ktorá vymedzuje, limituje určité úkony do konkrétnej fázy konania, po uplynutí ktorej účastníci konania nemôžu uplatniť svoje námietky a pripomienky súvisiace s predmetným konaním (v danom prípade bola takouto hraničnou fázou lehota ústneho pojednávania). Z obsahu administratívneho spisu mal preukázané, že aj keď žalobkyňa konkrétne nepoukazovala na stanovisko z
2. októbra 2014, na pojednávaní konanom dňa
3. júla 2014 vyjadrila nesúhlas s umiestnením stavby, a navrhla „ ... spoločné stretnutie Vodárenskej spoločnosti, a.s. za účasti poslancov, investora a spracovateľa územného plánu Obce Žehňa. Na tomto stretnutí bude potrebné, aby VVS, a.s. zaujala záväzné stanovisko, keďže vyjadrenia sa navzájom rozporujú.“ Aj v stanovisku doručenom dňa
4. septembra 2014 pod č. 126799/2014 vyslovila nesúhlas s umiestnením stavby (s napojením vodovodnej prípojky IBV P. na verejný vodovod Obce Žehňa), k čomu priložila petíciu občanov Obce Žehňa a stanovisko VVS, a.s. z
5. apríla
6. Krajský súd ďalej uviedol, že aj keď z dátumov námietok žalobkyne a stanoviska VVS, a.s. z
7. apríla 2013 vyplýva, že boli podané pred vypracovaním sporného stanoviska z
8. októbra 2014, nič to nemení na skutočnosti, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia (
9. decembra 2014) bolo vydané stanovisko dotknutého orgánu z
10. októbra 2014, ktoré v zmysle § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. je pre stavebný úrad záväzné a ktoré poukazuje na skutočnosť, že kapacita jestvujúceho vodojemu Žehňa je pre navrhované obdobie nepostačujúca, teda potvrdzuje pravdivosť námietky žalobkyne o rozporných tvrdeniach VVS, a.s. k problematike dostatku vodných zdrojov pre Obec Žehňa v súvislosti s ďalším napojením vodovodnej prípojky pre IBV P. z tohto verejného vodovodu. Zdôraznil, že stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby nie je orgánom, ktorému náleží len zhromaždenie predložených dokladov a mechanické zachytenie ich obsahu vo vydávanom rozhodnutí. Stavebnému úradu prináleží povinnosť v zmysle § 37 zákona č. 50/1976 Zb. posúdiť a vyhodnotiť, okrem iného aj súlad predložených podkladov správnymi predpismi, na ochrane ktorých je verejný záujem (a to bez ohľadu na vznesenie námietky). Napojenie vodovodnej prípojky pre IBV P. z verejného vodovodu Obce Žehňa je nepochybne skutočnosťou, ktorá má podstatný vplyv na životné prostredie a stav existujúcich vodných zdrojov v Obci Žehňa. Preto pri diametrálne odlišných stanoviskách toho istého dotknutého orgánu (VVS, a.s.) k rovnakej otázke z
11. februára 2014,
12. apríla 2014 a
13. októbra 2014, nemožno súhlasiť s tvrdením správnych orgánov, že zistili v potrebnom rozsahu skutkový stav, že rozhodnutia sú v súlade s verejným záujmom a teda zákonné. Ani pri zohľadnení koncentračnej zásady v zmysle § 36 ods. 1 a § 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
14. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
15. mája 2010, sp. zn. III. ÚS 72/2010). Z uvedených dôvodov krajský súd

§ 250jods.

2 písm. c/ OSP preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úspešnej žalobkyni

§ 250kods.

1 OSP priznal náhradu trov konania v celkovej sume 448,08 eur, a to titulom trov právneho zastúpenia. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. V dôvodoch odvolania žalovaný namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). S poukazom na § 37 ods. 2, 3, § 126 ods. 1, § 140a ods. 1 a 3, § 140b ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. uviedol, že stavebný úrad ako aj žalovaný je povinný rozhodovať v konaní

zákona č. 50/1976 Zb. v súlade s vydanými stanoviskami dotknutých orgánov a nie je oprávnený posudzovať ich správnosť, vhodnosť, či účelnosť. Jediným zákonným postupom pre správny orgán je odstránenie vzájomných rozporov medzi takýmito stanoviskami postupom

§ 136menovaného zákona, čo v danom prípade potrebné nebolo.

Podkladom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli stanoviská Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., závod Prešov z

1. februára 2014, č. 18793/2014/O, z
2. apríla 2014, č. 36645/2014/O, z
3. septembra 2012, č. 6668/2012/O, stanoviská Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Košice z
4. januára 2014, č. 6706/2014/ÚVHR a zo
5. júla 2014, č. 60193/ÚVHR/2014, ďalej stanovisko Okresného úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov z
6. mája 2014, č. OU-PO-OOP4-2014/020909, Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií z
7. júla 2014, č. OU-PO-OCDPK-2014/026517-004 a Okresného úradu Prešov, Odbor starostlivosti o životné prostredie z
8. októbra 2014, č. OU-PO-OSZP3-2014/036888-02/VK. Predložené stanoviská neboli záporné ani protichodné, reflektovali, zohľadnili a vyjadrili sa k projektovej dokumentácii predloženej v územnom konaní oprávnenou osobou, tak ako to ustanovuje § 45 zákona č. 50/1976 Zb., a to v súlade s ustanoveniami osobitných právnych predpisov,

ktorých si dotknuté orgány uplatňujú svoju pôsobnosť. Ďalej žalovaný namietal, že krajský súd nesprávne uviedol, že stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. z 23. októbra 2014, č. 83717/ÚVHR/2014, ktorým sa Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. vyjadrila k návrhu územného plánu Obce Žehňa, bolo podkladom rozhodnutia Obce Mirkovce, nakoľko toto sa netýka umiestnenia stavby „Inžinierske siete rozvod vody pre IBV P. - rozvod vody“ na pozemkoch parc. KN - E č. 295, 509/1 v k. ú. Z. a T., pre navrhovateľa Ing. S. W.. Z tohto dôvodu má za to, že nie je daný dôvod na postup

§ 136zákona č.

50/1976 Zb., keďže podkladmi rozhodnutia boli záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré neboli záporné a ani protichodné. Poukázal tiež na to, že predmetné stanovisko z

1. októbra 2014 nebolo súčasťou spisového materiálu a žalovaný sa o tejto písomnosti dozvedel až dňa
2. augusta 2015, t. j. dňom doručenia uznesenia krajského súdu, ktorým žalovaného vyzval, aby sa vyjadril k podanej žalobe, prílohu ktorej tvorilo aj predmetné stanovisko. Uzavrel, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s príslušnou právnou úpravou, pri formulovaní svojho rozhodnutia dodržal všetky ustanovenia príslušnej legislatívy, v odôvodnení jednoznačne špecifikoval, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami sa riadil, zhodnotil všetky podklady pre vydanie rozhodnutia a vyslovil správnu úvahu po komplexnom preskúmaní vykonaných úkonov a rozhodnutia prvostupňového orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta. III. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného v stanovenej lehote nevyjadrila. IV. Pribratý účastník konania - 1/ Ing. S. W. sa k odvolaniu vyjadril podaním z
3. augusta 2016 považujúc odvolanie žalovaného za dôvodné, nakoľko obsahuje všetky relevantné skutočnosti a podklady spojené s prvostupňovým rozhodnutím. Vodovodná prípojka je navrhnutá a riešená v súlade s platnými legislatívnymi predpismi a v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb., so súhlasom správcu a vlastníka verejného vodovodu - Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.. Zároveň k vyjadreniu pripojil stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. z
4. júla
5. V. Pribratý účastník konania - 2/ Slovenský pozemkový fond sa k odvolaniu nevyjadril. VI. Pribratý účastník konania - 3/ Obec Mirkovce sa k odvolaniu vyjadril podaním zo
6. augusta 2016 s tým, že žalovaný dodržal ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. a Správneho poriadku, nedopustil sa žiadneho pochybenia odporujúcemu menovaným zákonom. Krajský súd vec nesprávne posúdil. VII. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP) postupom

§ 250ja ods.

2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie žalovaného z

1. apríla 2015, Číslo: OU-PO-OVBP2-2015/17234/42246/ŠSS-ZV, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie Obce Mirkovce z
2. decembra 2014, Prot. Č. BS/9053/2014-Lr., a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ako aj konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného z
3. apríla 2015, Číslo: OU-PO-OVBP2-2015/17234/42246/ŠSS-ZV, ktorým tento

§ 59ods.

2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Mirkovce z 1. decembra 2014, Prot. Č. BS/9053/2014-Lr. Týmto rozhodnutím menovaná obec ako príslušný stavebný úrad postupom

§ 39a § 39a zákona č.

50/1976 Zb. rozhodla o umiestnení stavby: „Inžinierske siete rozvod vody pre IBV P. - rozvod vody“, na pozemkoch parc. č. KNE 295, 509/1 v k. ú. Z. a T., pre navrhovateľa Ing. S. W. (tu pribratý účastník konania 1/). Zároveň pre umiestnenie stavby a projektovú dokumentáciu stavebný úrad určil podmienky (bod 1 - 20) predovšetkým reflektujúce pripomienky plynúce zo záväzných stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov v prebiehajúcom územnom konaní. Najvyšší súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).

§ 37ods.

2 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi

odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

§ 39aods.

1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

§ 126ods.

1 zákona č. 50/1976 Zb. ak sa konanie

tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu

§ 140a

, ktorý uplatňuje požiadavky

osobitných predpisov.

§ 140aods.

1 zákona č. 50/1976 Zb., dotknutým orgánom

tohto zákona je a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie

osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania

tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b/ obec, ak nie je stavebným úradom

tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavieb uvedených v § 117b, c/ vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. 15)

§ 140bods.

1 zákona č. 50/1976 Zb. záväzné stanovisko je na účely konaní

tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní

tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

§ 140zákona č.

50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 46

Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

§ 47ods.

3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší súd zistil, že pribratý účastník 1/ Ing. S. W. podaním z

1. mája 2014 a doručeným stavebnému úradu (Obec Mirkovce) dňa
2. júna 2014 podal návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: „Inžinierske siete rozvod vody pre IBV P. - rozvod vody“, na pozemkoch parc. č. KNE 295, 509/1 v k. ú. Z. a T.. K návrhu priložil aj stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., závod Prešov z
3. apríla 2014, číslo 36645/2014/O, z ktorého vyplývalo, že navrhovaná obytná zóna uvažuje s výstavbou 29 rodinných domov a 23 bytových jednotiek v radovej zástavbe. Vzhľadom na zástavbu IBV v nadmorskej výške od 355,00 m.n.m. do 365,00 m.n.m. a tlakovou čiarou na kóte 405,00 m.n.m. +/- 5,0 m sú tlakové pomery vyhovujúce. K rozvodu vody bolo navrhované, že zdrojom pitnej vody bude vodojem Žehňa 100m3 s tým, že navrhované prívodné vodovodné potrubie HDPE DN80, dĺ.540,72m bude napojené na verejný vodovod PE DN 80mm, ktoré je v správe Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., závod Prešov. Napojenie je navrhnuté výrezom a vložením T - kusu DN80/
4. Za napojením sa osadí uzáver DN80 so zemnou zákopovou súpravou a poklopom. Vo vzdialenosti 2,0m od bodu napojenia bude začiatok vonkajšej steny vodomernej šachty s vnútornými rozmermi šírka 1400mm, dĺžka 2500mm, výška 1800mm. Vo vodomernej šachte bude osadená vodomerná zostava s vodomerom DN50 pre meranie spotreby vody celej obytnej skupiny. V najnižšom mieste vodovodu je navrhnutý podzemný hydrant DN
5. V najvyšších miestach vodovodu sú navrhnuté automatické odvzdušňovacie súpravy DN50 - 2ks. S uvedeným navrhovaným riešením vyjadrila Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., závod Prešov súhlas s tým, že k stanovisku pripojila podmienky. V územnom konaní vychádzal stavebný úrad zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov

ustanovenia § 140a, § 140b zákona č. 50/1976 Zb., konkrétne podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bolo: 1/ Stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., závod Prešov a/ z

1. septembra 2012, č. 6668/2012/O, v ktorom Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., závod Prešov vyjadrila súhlas s napojením plánovanej IBV P. na verejný vodovod s tým, že zároveň stanovila podmienky b/ z
2. februára 2014, č. 18793/2014/O,

ktorého zostávajúca rezerva pri minimálnej výdatnosti 183m3/deň postačuje pre výhľadové napojenie ďalších 1830 obyvateľov (100l/osobu/deň) 2/ Stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Košice a/ z 21. januára 2014, č. 6706/2014/ÚVHR,

ktorého k zásobovaniu lokality Mirkovce - P. pitnou vodou napojením na prívodné potrubie do Obce Dúbrava nevzhliadla žiadne výhrady s tým, že lokalita bude zásobovaná vodou z vodojemu Žehňa o objeme 100m

1. Zároveň konkrétne podmienky pre napojenie lokality Mirkovce - P. na prívodné potrubie pri Obci Dúbrava určí prevádzkovateľ vodovodu Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., závod Prešov b/ zo
2. júla 2014, č. 60193/ÚVHR/2014, ktorým Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Košice podala výklad stanoviska z
3. novembra 2013, číslo 93613/ÚVHR/2013 k „Zadaniu pre spracovanie Územného plánu obce Žehňa“, týkajúceho sa riešenia zásobovania Obce Žehňa pitnou vodou napojením na prívod vody z vodárenského systému Starina - Košice v súvislosti s ďalším rozvojom rómskej osady 3/ Stanovisko Okresného úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov z
4. mája 2014, č. OU-PO-OOP4-2014/020909, v ktorom dotknutý orgán povolil výnimku zo zakázanej alebo obmedzenej činnosti v ochrannom pásme pozemnej komunikácie - ciest III/0681 a III/050201, k. ú. Z. a T. z dôvodu prípravy a realizácie stavby „IBV P. - vodovod, VN prípojka a miestna komunikácia“ pre žiadateľa Ing. S. W. (tu pribratý účastník konania 1/). 4/ Stanovisko Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií z
5. júla 2014, č. OU-PO-OCDPK-2014/026517-004, v ktorom dotknutý orgán udelil súhlas na možné budúce použitie poľnohospodárskej pôdy na stavebné zámery a iné zámery v lokalitách spracovaných v návrhu Urbanistickej štúdie Obce Mirkovce, lokalita P. v celkovom rozsahu 5,012ha, k. ú. T.. 5/ Stanovisko Okresného úradu Prešov, Odbor starostlivosti o životné prostredie z
6. októbra 2014, č. OU-PO-OSZP3-2014/036888-02/VK, v ktorom dotknutý orgán konštatoval, že za v stanovisku uvedených podmienok, predmetná stavba z hľadiska ochrany vodných pomerov je možná. 6/ Stanovisko Slovenského pozemkového fondu zo
7. marca 2014, číslo DE/2014/011565, v ktorom taktiež Slovenský pozemkový fond vyjadril súhlas s vydaním územného rozhodnutia za stanovených podmienok. Z vyššie uvedených stanovísk a vzhľadom na žalobnú námietku predovšetkým zo stanovísk dotknutého orgánu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Košice a Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., závod Prešov ako orgánov oprávnených vydávať stanoviská o dostatočnej kapacite vodárenského zdroja verejného vodovodu Obce Žehňa vyplýva, že tieto sú kladné, s vydaním územného rozhodnutia pre dotknutú stavbu „Inžinierske siete rozvod vody pre IBV P. - rozvod vody“ vyjadrili súhlas, pričom podmienky uvádzané dopytovanými orgánmi boli zahrnuté do podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby. Žalobkyňa v podanej žalobe poukazovala na stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Košice z
8. októbra 2014, číslo 83717/ÚVHR/2014, v ktorom bol konštatovaný nedostatok vodných zdrojov, keď kapacita jestvujúceho vodojemu Žehňa pre navrhované obdobie a pre výhľadové obdobie nepostačuje. Namietala, že uvedené stanovisko je v rozpore s inými stanoviskami totožného dotknutého orgánu. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že predmetné stanovisko z
9. októbra 2014 nie je stanoviskom na účely tohto konkrétneho územného konania (§ 126 v spojení s § 140b zákona č. 50/1976 Zb.). Menované stanovisko nereflektuje v sebe osobitosti a špecifiká v tomto konaní riešenej stavby - „Inžinierske siete rozvod vody pre IBV P. - rozvod vody“. Stanovisko z
10. októbra 2014 bolo zo strany Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Košice prijaté k návrhu územného plánu obce, v ktorom sa v časti „Zásobovanie vodou“ riešila výdatnosť vodných zdrojov pre návrhové obdobie r. 2030, respektíve výhľadové obdobie r. 2040 s tým, že v budúcom období bude potrebné riešiť ďalšie vodné zdroje, a to buď ďalším vodárenským zdrojom (hydrogeologický vrt), využitím miestneho vodárenského zdroja Abranovce, alebo vodárenského zdroja Starina. Tieto závery do značnej miery odzrkadľovali aktuálnu situáciu v rómskej osade, kde je vybudovaná časť kanalizácie bez čističky odpadových vôd. Z uvedeného vyplýva, že menované stanovisko počíta v budúcnosti z nedostatkom vodných zdrojov a zároveň ponúka najvhodnejšie riešenia, avšak nedotýka sa aktuálne (v súčasnosti) riešenej stavby - „Inžinierske siete rozvod vody pre IBV P. - rozvod vody“. K tejto konkrétnej stavbe v konkrétnom územnom konaní (počíta sa s výstavbou 52 bytových jednotiek - 29 RD a 23 BJ) zodpovedá predovšetkým súhlasné stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., závod Prešov z
11. apríla 2014, číslo 36645/2014/O predložené navrhovateľom Ing. S. W. (pribratý účastník konania 1/) ako aj súhlasné stanovisko z
12. februára 2014, č. 18793/2014/O,

ktorého zostávajúca rezerva pri minimálnej výdatnosti 183m3/deň postačuje pre výhľadové napojenie ďalších 1830 obyvateľov (100 l/osobu/deň). Tento záver tiež podporuje stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Košice z 12. júla 2016, číslo 62 685/2016/O//My/ÚVR,

ktorého pre toto územné konanie (a naň nadväzujúce stavebné konanie) je v rámci tohto konania pri uvažovanej špecifickej potrebe pitnej vody 113,75 l/os/deň maximálna denná spotreba vody 0,44 l/s, pričom vodárenský zdroj v k. ú. Z. má povolený odber 1,55 l/s. Vo vzťahu k výdatnosti vodárenského zdroja bolo konštatované, že uvažovanú lokalitu v k. ú. T. bude možné napojiť na jestvujúci verejný vodovod Obce Žehňa za podmienky, že na základe žiadosti Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Košice bude príslušným okresným úradom povolený zvýšený odber pitnej vody z vodárenského zdroja v k. ú. Z.. Najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú tiež námietku, ktorou žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť oboch správnych rozhodnutí. Po preskúmaní oboch správnych rozhodnutí najvyšší súd dospel k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú požiadavky plynúce tak z § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku ako aj z § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.. Prvostupňový správny orgán správne vo výroku svojho rozhodnutia určil stavebný pozemok, umiestnil stavbu na ňom a určil podmienky na umiestnenie stavby vrátane uvedenia času platnosti rozhodnutia. Námietkam vzneseným účastníkom konania (žalobkyňou) nevyhovel, pričom v odôvodnení bližšie uviedol, na základe akých skutočností dospel k uvedenému záveru. Tiež v postupe stavebného úradu najvyšší súd nevzhliadol žiadne procesné pochybenie, stavebný úrad postupoval správne, keď vo veci v súlade s § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. nariadil ústne pojednávanie (4. júla 2014), ďalej v zmysle ustanovení § 140a, § 140b zákona č. 50/1976 Zb. si vyžiadal záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré v rozhodnutí o umiestnení stavby z 1. decembra 2014, Prot. Č. BS/9053/2014-Lr. aj zohľadnil vo forme podmienok pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu. Stavebný úrad teda postupoval v zmysle § 37 zákona č. 50/1976 Zb., určil stavebný pozemok a na základe kladných záväzných stanovísk dotknutých orgánov chrániacich verejné záujmy

osobitných právnych predpisov, predmetnú stavbu umiestnil. Postup správneho orgánu prvého stupňa bol teda v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. (§ 37, § 39a, § 126, § 14a - § 140b). Rovnako v odôvodnení rozhodnutia žalovaným ako odvolacím správnym orgánom najvyšší súd nevzhliadol žiadne pochybenie majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť. Je z neho zrejmé, čo tvorilo podklad rozhodnutia, na základe akých skutočností rozhodol, riadne sa vysporiadal s námietkami žalobkyňou uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného orgánu nie je svojvoľné, má reálny základ v spisovom materiáli. Vydané rozhodnutie je preto správne a zákonné. Pokiaľ za takéhoto stavu žalovaný správny orgán ako orgán odvolací zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi závermi, nemožno takýto postup považovať za nezákonný. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP zmenil v zmysle § 220 OSP a v spojení s § 492 ods. 2 SSP tak, že žalobu zamietol. VIII. O náhrade trov konania (prvostupňového aj odvolacieho) rozhodol najvyšší súd

§ 250kods.

1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, s § 224 ods. 2 OSP a s § 492 ods. 2 SSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, žalovanému a pribratým účastníkom 1/ - 3/ náhrada trov konania neprináleží, keďže ich náhrada v tomto prípade

zákona (OSP) ako i

konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je prípustná (napríklad rozsudok zo

1. apríla 2013, sp. zn. 3Sžp/9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. apríla 2014, sp. zn. 3Sžhuv/1/2013, alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. marca 2013, sp. zn. 8Sžp/11/2012). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
4. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.