1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s ohľadom na skutočnosť, ţe vo veci vedenej pred tamojším súdom po sp. zn. 7S/25/2009 prebieha odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod vyššie uvedenou sp. zn. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, ţe súc viazaný návrhom ţalobcu, (ktorý ţiadal konanie prerušiť
1 písm. b/ O.s.p., a nie
2 písm. c/ O.s.p.) dospel k záveru, ţe nie je daný dôvod na prerušenie konania
1 písm. b/ O.s.p., pretoţe rozhodnutie vo veci nezávisí od otázky, ktorú by súd v tomto konaní nebol oprávnený riešiť, a ani nedospel k záveru, ţe všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, by bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Posudzujúc návrh ţalobcu v zmysle jeho obsahu s ohľadom na prebiehajúce súdne konanie pod sp. zn. 7S/25/2009, v ktorom bol 6Sžo/213/2010 2 dňa 3.2.2010 vyhlásený zamietajúci rozsudok vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým bol určený dobývací priestor Gemerská Poloma organizácii V., pričom v danom prípade ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o zrušení banského oprávnenia ţalobcu, dospel k záveru, ţe ide o rozhodnutia, ktoré vecne nesúvisia, a preto prebiehajúce odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Sţo/132/2010 nie je ani takou otázkou, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci o zrušení banského oprávnenia ţalobcu. Vyslovil názor, ţe zrušenie banského oprávnenia nemôţe ovplyvniť odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky, vedené pod sp. zn. 2Sţo/132/2010, pretoţe ide o dve diametrálne odlišné konania, ktoré nemajú medzi sebou ţiadnu takú súvislosť, ktorá by napĺňala ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, týkajúcej sa zrušenia banského oprávnenia ţalobcu. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnuté uznesenie a konanie aţ do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Sţo/132/2010 resp. do právoplatného skončenia konania vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/25/2009, prerušil. Mal za to, ţe medzi prebiehajúcimi konaniami je súvislosť, nakoľko ţalobca nemohol vykonávať banskú činnosť z dôvodu, ţe mu bol odňatý dobývací priestor. Napadnuté uznesenie povaţoval za nedostatočne odôvodnené, pretoţe súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal vplyvom konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Sţo/132/2010 na toto súdne konanie najmä z hľadiska jeho moţných výsledkov. Zdôraznil, ţe konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia ţalovaného, týkajúceho sa určenia dobývacieho priestoru inej organizácii, by znamenalo podstatné zvrátenie skutkového a právneho stavu v tomto konaní, a naopak konštatovanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia by malo pravdepodobne za následok späťvzatie ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zrušení banskej činnosti ţalobcu, ktorá je u ţalobcu viazaná na dobývací priestor mastencového loţiska Gemerská Poloma. Vytkol súdu prvého stupňa, ţe sa nezaoberal konkrétnymi skutočnosťami, na ktoré poukázal ţalobca, ale svoje odôvodnenie ponechal vo všeobecnej rovine. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil
1 O.s.p. Konštatoval, ţe určenie dobývacieho priestoru Gemerská Poloma inej organizácii nemá ţiadny súvis s konaním vo veci zrušenia banského oprávnenia ţalobcu. 6Sžo/213/2010 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu, uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Z predloţeného súdneho spisu vyplynulo, ţe ţalobca sa ţalobou podanou dňa 13.3.2009 na Krajskom súde v Košiciach domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 25-32/2009 zo dňa 12.1.2009, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi č. 104-1620/2008 z 12.8.2008 o zrušení banského oprávnenia ţalobcovi a toto rozhodnutie potvrdil. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.6.2010 vyplynulo, ţe právny zástupca ţalobcu po prednesení ţaloby ţiadal
1 písm. b/ O.s.p. prerušiť konanie aţ do právoplatného skončenia konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. 2Sţo/132/2010 s ohľadom na skutočnosť, ţe vo veci vedenej pred tamojším súdom pod sp. zn. 7S/25/2009 prebieha odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod vyššie uvedenou sp. zn.. Zo zápisnice rovnako vyplynulo, ţe na otázku súdu, či ţalobca nenavrhuje prerušiť konanie
2 písm. c/ O.s.p. jeho právny zástupca uviedol, ţe konanie navrhuje prerušiť
1 písm. b/ O.s.p.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy (t. j. druhá hlava piatej časti O.s.p.) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom 6Sžo/213/2010 4 alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vecne správne. Odvolací súd sa plne stotoţňuje s odôvodnením rozhodnutia a správnosťou dôvodov a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. plne poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia. Pre zdôraznenie správnosti poukazuje na povahu ustanovení § 109 ods. 1 a 2 O.s.p., v ktorých Občiansky súdny poriadok zakotvuje prípady, keď je súd povinný prerušiť konanie (§ 109 ods. 1 O.s.p.), naproti tomu je na uváţení súdu (pokiaľ nevykoná iné vhodné opatrenia) prerušiť konanie v prípadoch, ktoré sú upravené v ustanovení § 109 ods. 2 O.s.p.. Hoci ţalobca navrhol a zotrval na svojom návrhu na prerušenie konania
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., krajský súd posudzujúc návrh
obsahu, sa v odôvodnení zaoberal aj odôvodnením svojho rozhodnutia o nevyhovení návrhu na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Ustanovenie § 109 ods. 1 O.s.p. upravuje prípady, keď je súd povinný konanie prerušiť (obligatórne prerušenie konania). V konaní tak nepokračuje aţ do odpadnutia prekáţky brániacej riadnemu pokračovaniu v konaní.
písm. b/ citovaného ustanovenia má súd povinnosť konanie prerušiť, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, a to ani ako otázku predbeţnú. Ide predovšetkým o otázky uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p.. V prejednávanom prípade, obdobne ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd nezistil, ţe by súd prvého stupňa nebol oprávnený riešiť otázku zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o zrušení banského oprávnenia, pričom nejde ani o prípad, ktorý by spadal pod okruh rozhodnutí uvedený v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p. a ani o prípad v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p., ţe by o tejto otázke bolo právoplatne rozhodnuté. Navyše ţalobca v rámci svojho návrhu na prerušenie konania ani nešpecifikoval otázku, ktorú nebol súd prvého stupňa
neho v predmetnom konaní oprávnený riešiť a od ktorej závisí rozhodnutie v predmetnej veci, napriek tomu, ţe trval na obligatórnom prerušení konania
1 písm. b/ O.s.p. Do úvahy neprichádza ani aplikácia druhej vety predmetného ustanovenia (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), t. j. nejde 6Sžo/213/2010 5 o rozpor všeobecne záväzného predpisu vzťahujúceho sa na danú problematiku s Ústavou Slovenskej republiky, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Pre úplnosť veci odvolací súd uvádza, ţe ani
ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. by nebol súd povinný návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Tento procesný úkon (prerušenie konania) závisí len od úvahy súdu. Súd môţe otázku, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie, posúdiť sám, pričom prerušenie konania je fakultatívne, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia. Krajský súd nepovaţoval za potrebné konanie prerušiť ani
2 písm. c/ O.s.p., nakoľko dospel k záveru, ţe obe rozhodnutia, ktoré sú predmetom konaní vedených na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/28/2009 a 7S/25/2009, sú diametrálne odlišné a vecne spolu nesúvisia, s uvedeným sa stotoţnil aj odvolací súd. V zmysle tohto ustanovenia by však nič nebránilo konajúcemu súdu vyriešiť otázku predbeţne aj vtedy, ak by o zrejmú súvislosť išlo. Taktieţ nie je moţné súhlasiť s námietkou ţalobcu o nedostatočne odôvodnenom napadnutom rozhodnutí.
názoru odvolacieho súdu sa krajský súd dostatočne jasne a zrozumiteľne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré návrhu ţalobcu na prerušenie konania nevyhovel. Naopak, na to, aby bolo moţné v súdnom konaní návrhu na prerušenie konania vyhovieť, bolo
názoru odvolacieho súdu potrebné takýto návrh náleţite odôvodniť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.6.2010 vyplýva, ţe právny zástupca ţalobcu v ústne prednesenom návrhu na prerušenie konania neuviedol ţiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo moţné nesporne vyvodiť, ţe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sţo/132/2010 relevantne ovplyvní rozhodnutie krajského súdu v prejednávanej veci, a teda aj výsledok tohto súdneho konania, preto aj na základe nekonkrétneho návrhu neboli splnené podmienky pre prerušenie súdneho konania. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne
ustanovenia 6Sžo/213/2010 6 § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 23. februára 2011 JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.