názoru krajského súdu návrh žalobcu na prerušenie konania nebol dôvodný. Krajský súd v danej veci zistil, že žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 6.11.2009, požiadal o prerušenie konania z dôvodu, že dňa 29.7.2009 mu Obvodný lesný úrad v Kysuckom Novom Meste oznámil, že dňom 1.8.2009 ich spoločenstvo, S., neeviduje, nakoľko vlastné rozhodnutie č. A 99/01825 zo 2 6Sžf 11/2010 dňa 11.2.1999, ktorým bolo zaregistrované a ktorým bola založená jeho pasívna subjektivita sa od samého začiatku považuje za nulitné; prednosta Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste podal dňa 1.10.2009 návrh na zrušenie žalobcu na Okresný súd v Žiline a žalobca je toho názoru, že uvedené skutočnosti sú dôvodom na prerušenie konania
ust. § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že skutočnosť, že prednosta Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste podal návrh na zrušenie spoločenstva žalobcu, nie je v predmetnej veci dôvodom na prerušenie konania pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Zastáva názor, že tento návrh žalobcu a rozhodnutie súdu môže mať vplyv na žalobcu do budúcnosti, nie však na konanie žalobcu počas jeho existencie, i keď by sa v konečnom dôsledku preukázalo, že k registrácii spoločenstva nemalo dôjsť. Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca rozhodnutie krajského súdu napáda z dôvodu, že krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 27C/192/2009. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, pretože
názoru správneho orgánu, ktorý podal žalobu na zrušenie spoločenstva, by malo rozhodnutie súdu isť spätne dozadu až tak, že rozhodnutie, ktorým bolo spoločenstvo zaregistrované by sa malo od samého začiatku vyhlásiť za neplatné a tým aj za neplatný vznik a existencia spoločenstva. V takom prípade, by sa účinky neexistencie spoločenstva neprejavili len do budúcna, ale aj do minulosti, čo by v tomto prípade znamenalo, že finančné prostriedky by mali vrátiť fyzické osoby, t.j. tí ktorí ich aj skutočne prevzali a s nimi hospodárili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá bez nariadenia pojednávania
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. 3 6Sžf 11/2010 Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
1, 5 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Návrh
2 možno v konaní
tejto časti podať, len ak neuplynula lehota
1.
2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu považuje za vecne správne. Aj
názoru odvolacieho súdu v zmysle citovaného ustanovenia § 109 ods. 2, písm. c/ O.s.p. súd môže prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Predmetom preskúmania rozhodnutia žalovaného je vyslovenie povinnosti vrátiť do štátneho rozpočtu finančné prostriedky, ktoré boli žalobcovi poskytnuté zo štátneho rozpočtu v rozpore s výnosmi MP SR, a preto bolo rozhodnuté, že žalobca je povinný tieto finančné prostriedky vrátiť v určenej lehote do štátneho rozpočtu. Keďže žalovaný zistil, že žalobca si túto povinnosť nesplnil, tak svojím rozhodnutím konštatoval porušenie finančnej disciplíny zo strany žalobcu a uložil mu povinnosť odviesť finančné prostriedky do štátneho 4 6Sžf 11/2010 rozpočtu. V konaní pre ktoré žalobca žiada, aby súd konanie prerušil sa rozhoduje o zrušení žalobcu, pretože zastáva názor, že rozhodnutie vo veci môže mať význam pre toto konanie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otázka spôsobilosti, vôbec byť účastníkom konania, v správnom súdnictve je otázkou podmienok konania, ktoré musia byť splnené, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Podmienky konania súd skúma počas celého konania a v prípade ak žalobca stratí spôsobilosť byť účastníkom, čo je jednou z procesných podmienok konania, bude to jeden z dôvodov pre, ktorý súd konanie v súlade s príslušným ustanovením O.s.p. zastaví. Preto rozhodnutie o zrušení žalobcu môže mať v danom prípade, tak ako uviedol krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vplyv iba do budúcna, nie však na konanie žalobcu počas jeho existencie. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu o zrušení žalobcu, bude mať dopad na prebiehajúce konanie iba v súvislosti so skúmaním procesných podmienok a nie vo vzťahu k predmetu konania. Taktiež považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vyššie citované ustanovenie O.s.p.,
ktorého môže súd konanie prerušiť, priamo neukladá konajúcemu súdu povinnosť konanie prerušiť, ale iba možnosť, v prípade, ak neurobí iné vhodné opatrenia konanie prerušiť. Záverom odvolací súd poukazuje na chybné uvedenie čísla rozhodnutia žalovaného MF/017656/2006-96/515 v záhlaví a v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu č. k. 2S 346/2006-48 zo dňa 19.1.2010, nakoľko z obsahu spisu vyplýva č. rozhodnutia žalovaného MF/017656/2006-961/515. Preto bude úlohou súdu prvého stupňa vydaním opravného uznesenia v súlade s ust. § 164 O.s.p., uvedené nedostatky v napadnutom uznesení odstrániť. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí krajského súdu a preto napadnuté uznesenie
ust. § 219 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ako vecne správne potvrdil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 19. mája 2010 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.