1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného U. J. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 21. augusta 2017 sp. zn 2T/124/2016 bol obvinený U. J. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia
1, ods. 2 písm.
1 Tr. zák. na skutkovom základe, že v čase od 20.00 hod. dňa 26.02.2016 do 05.30 hod. dňa 27.02.2016 potom, ako vošiel so súhlasom poškodenej T. O. do jej rodinného domu na Ulici Q. číslo XX v V. a vykonali spolu dobrovoľnú súlož, súc pod vplyvom alkoholu nereagoval na oznámenia poškodenej, že s ním ďalej súložiť nechce a na jej výzvu na opustenie domu nereagoval, v tomto zotrval a následne sa poškodenej opakovane vyhrážal zabitím a aj s nožom v ruke a násilím ju prinútil k ďalším, najmenej šiestim súložiam, pričom odpor poškodenej prekonával tak, že ju udieral do rôznych častí tela, sediac na nej ju škrtil, ťahal ju za vlasy, zahryzol jej do pery, násilím jej roztláčal stehná, na opakované výzvy poškodenej, aby opustil jej dom a nechal ju na pokoji, nereagoval, poškodenej nedovolil opustiť jej dom, v čase medzi jednotlivými súložami ju po dome stále nasledoval, keď sa poškodenej podarilo vyjsť z domu na dvor, vybehol za ňou, chytil ju za vlasy a držiac ju za vlasy ju po zemi dotiahol znovu do rodinného domu, pričom počas poslednej súlože nútil poškodenú, aby mu lichotila a až po dokonaní poslednej súlože v čase asi 05.30 hod. dňa 27.02.2016 od násilného správania sa voči poškodenej upustil a z domu poškodenej odišiel potom, ako ho požiadala o kúpu cigariet, načo poškodená z domu utiekla, ktorým konaním spôsobil poškodenej T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., Q. č. XX, zranenia na viacerých oblastiach tela, a to pomliaždenie na pravom líci, krvný výron pod ľavým okom, krvný výron a opuch na hornej pere, podkožné krvné výrony (sufúzie) na pravej a ľavej strane krku, krvné výrony v ľavej trapézovej oblasti, podkožný výron nad ľavým prsníkom, viaceré krvné výrony na horných a dolných končatinách, tiež odreninu v oblasti ľavého kolena, krvné výrony v zadnej časti tela v driekovej a krížovej oblasti s dobou liečenia 7 - 10 dní, ktorého konania sa dopustil napriek tomu, že bol: - rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4 T 154/1989 z 20.11.1989, právoplatným dňa 04.12.1989, uznaný vinným z trestného činu znásilnenia
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením na výkon trestu do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 06.11.2013, - rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2 T 82/1991 z 05.03.1992, právoplatným dňa 27.05.1992 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3 To 191/1992 z 27.05.1992 uznaný vinným z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom
2, § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. ako obzvlášť nebezpečný recidivista
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., trestného činu porušovania domovej slobody
1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., trestného činu obmedzovania osobnej slobody
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a trestného činu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením na výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 29.04.2014, - rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 3 T 145/2003 z 08.12.2003, právoplatným dňa 08.12.2003, uznaný vinným z trestného činu lúpeže
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. ako obzvlášť nebezpečný recidivista
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., trestný čin znásilnenia
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a trestný čin vydierania
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 25.09.2012. Okresný súd obvinenému za to uložil
2 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 písm. a), písm. d) Tr. zák., § 73 ods. 4 Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ústavné a ochranné sexuologické liečenie ústavné.
1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenej T. O.kodu vo výške 773,-Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obvinený odvolanie (č.l. 842-843) prostredníctvom obhajcu do výroku o vine, výroku o treste, proti uloženým ochranným opatreniam, výroku o náhrade škody i konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku obhajca obvineného doplnil dôvody odvolania podaním došlým
por. zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a tým aj vykonateľnosť v zmysle § 183 ods. 1 písm.
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Z obsahu dovolania obvineného vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu obvinený uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu obvineného, aby vykonané dôkazy a skutkový stav boli vyhodnotené v jeho prospech.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného U. J.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.